odchádzanie od rodičov

Zdravím
S priateľkou sme spolu vyše 2 rokov. Nakoľko pracujem, tak sa postupne snažím osamostatniť. Teraz žijem v podstate u priateľky vo vedlajšom meste (finančne im prispievam), ale hľadáme aj byt. Domov (k rodičom) chodím každý týždeň niekoľkokrát. Bol to taký postupný odchod v podstate, že som bol doma menej a menej. U priateľky sme viacej preto, lebo má svoju vlastnú izbu, čiže jedine tam môžeme mať súkromie (u mňa doma nereálne, izbu som mal spoločnú so sestrou, a navyše tam by našim vadilo už len keby sme si niekde zatvorili dvere).
V piatok sme boli u našich, hlavne sme si tam prišli odpočinúť (boli sme bicyklovať okolo nášho mesta). Tak sme sa tam zvalili na moju (bývalú) posteľ a odpočívali. V tom vtrhla sestra (16 r.) a začala vykrikovať že nás nechce vo svojej izbe a nech vypadneme, začala mi z izby vyhadzovať všetky moje veci ktoré som tam ešte stále mal. A rodičia (až som sa čudoval) jej dávali za pravdu, že je to jej izba a nech odtiaľ ideme preč (aj keď tam ona vtedy nebola). Mama mi začala vyčítať že ako sa k nim chovám, vraj sa k nim chovám hnusne (wtf), že sa s nimi nerozprávam.
Akože čo sa toho rozprávania týka, tak som veľmi málo komunikatívny, proste u mňa je to normálne že niekde prídem a som ticho (to ma dosť zarazilo že ma v tomto nepozná). Je aj pravda že teraz posledné 2/3 týždne som veľmi za nimi ani nechodil, no mám problémy s nohou (oni o tom vedia) a som rád keď sa po práci už nemusím ani pohnúť.
Čo si o tomto myslíte? Neviem, mne to proste prišlo akoby mi chceli dať najavo že tam nie je už môj domov. Ešte keď som nepracoval tak mi vyčítali že som dosť času trávil u priateľky, keď som začal pracovať tak to vyzeralo tak že to akceptujú, že ma už berú tak že je to moja vec. A toto prišlo tak zrazu.