Zdravím
S priateľkou sme spolu vyše 2 rokov. Nakoľko pracujem, tak sa postupne snažím osamostatniť. Teraz žijem v podstate u priateľky vo vedlajšom meste (finančne im prispievam), ale hľadáme aj byt. Domov (k rodičom) chodím každý týždeň niekoľkokrát. Bol to taký postupný odchod v podstate, že som bol doma menej a menej. U priateľky sme viacej preto, lebo má svoju vlastnú izbu, čiže jedine tam môžeme mať súkromie (u mňa doma nereálne, izbu som mal spoločnú so sestrou, a navyše tam by našim vadilo už len keby sme si niekde zatvorili dvere).
V piatok sme boli u našich, hlavne sme si tam prišli odpočinúť (boli sme bicyklovať okolo nášho mesta). Tak sme sa tam zvalili na moju (bývalú) posteľ a odpočívali. V tom vtrhla sestra (16 r.) a začala vykrikovať že nás nechce vo svojej izbe a nech vypadneme, začala mi z izby vyhadzovať všetky moje veci ktoré som tam ešte stále mal. A rodičia (až som sa čudoval) jej dávali za pravdu, že je to jej izba a nech odtiaľ ideme preč (aj keď tam ona vtedy nebola). Mama mi začala vyčítať že ako sa k nim chovám, vraj sa k nim chovám hnusne (wtf), že sa s nimi nerozprávam.
Akože čo sa toho rozprávania týka, tak som veľmi málo komunikatívny, proste u mňa je to normálne že niekde prídem a som ticho (to ma dosť zarazilo že ma v tomto nepozná). Je aj pravda že teraz posledné 2/3 týždne som veľmi za nimi ani nechodil, no mám problémy s nohou (oni o tom vedia) a som rád keď sa po práci už nemusím ani pohnúť.
Čo si o tomto myslíte? Neviem, mne to proste prišlo akoby mi chceli dať najavo že tam nie je už môj domov. Ešte keď som nepracoval tak mi vyčítali že som dosť času trávil u priateľky, keď som začal pracovať tak to vyzeralo tak že to akceptujú, že ma už berú tak že je to moja vec. A toto prišlo tak zrazu.
odchádzanie od rodičov
Mne osobne to pride ako taka skratova reakcia (zo strany rodicov aj sestry), ktora sa uz mozno vobec nemusi opakovat. O nejakom dedicstve sa tu bavit mi pride nerealne - co rozmysla 16rocne decko nad dedictstvom? Navyse vydedit niekoho na SR je neuveritelne tazke, takze narok na byt bude mat spolu so sestrou tak ci tak.
Ja by som to az tak neprezivala a nerozmazavala. Tak mali rodicia zli den, je tam toho. Ja ked som sa stahovala do podnajmu, prisla som po dvoch tyzdnoch domov a nasla som si tiez vsetky moje policky zapratane hlupostami (mama je typ "zberač".). Videla volne miesto, tak ho vyuzila. Miesto urazania som jej veci vratila s tym, ze som neodisla navzdy a ze tie policky este potrebujem. A bol klud. Teraz, ako sa stahujem uz do svojho, tiez som nebrala vsetko a normalne som nasim povedala, ze toto a toto si tu este necham, kym to nebude aktualne (detske vecicky a pod.). A vsetko OK.
Ahoj dhc258. Komentáre žien si radšej ani nevšímaj. Keby toto písala dáka žena o jej priateľovi (intenzita návštev volaní ai u jeho rodicov), tak by jej už písali, nech sa s tebou rozide lebo si naviazaný na mamičku, že si nesamostatny, nevieš sa odpútať od domova rodiny ai. Teraz píšu opak))
Pozri. Nerieš a zariad si svoj vlastný život. Vašim už radšej iba volavaj, píš maily (niečo, čo sa dá neskôr použiť ako dôkaz keby ta chceli pripadne vydediť) a obmedz návštevy u nich doma. Ak by ti to niekedy vyčítali - máš argument že ako ta vtedy keď si u nich naposledy bol, vyhadzovali z bytu oni a aj segra. Kľudne im to napíš aj do mailu ci sms, ako sa ta ich správanie dotklo, že si ich neprestal navštevovať zaujímať sa o nich a ze keď prídeš ich navštíviť, tak ta vyhadzujú z bytu a cítiš, že si u nich už viac neželaný. A ako píšem, obmedz návštevy u nich doma. Oni si musia uvedomit že prepiskli a ze sa k tebe zle neprimerane zachovali
rodicia proste nezvladaju ze sa chlapec osamostatnuje. ja by som sa uz tak skoro neozval a hral urazeneho. tych rodicov teda fakt nezavidim.
Lollka: (facepalm)...žeby tých 8 hodín "behania" je vlastne práca?! a aby si bola už spokojná, tak na PN som bol 3 týždne a nič mi to nepomohlo, nemôžem presedieť na PN 2 mesiace keď sa chystám osamostatniť...ak by ani to nestačilo tak konkrétne mám problémy s palcom čiže to na bicykli nijako nevadí...viac už snad netreba rozpisovať
U mladej sa to da este pochopit je v puberte a lomcuju nou hormony. Obaja su mladi tak nemyslim ze tak skoro budu dedit. A tento problem odporucam riesit porozpravanim sa s rodicmi.
Tam malo byt podedi...
Zaujimave, ze sa nik nepozastavil nad tym, ze sestra ho vyhadzuje z izby a este aj jeho veci. To co je za psycho? Mlada sa uz chysta ako posedi cely byt?
Takze 8 hodin behas a 15-20 minut jazdis na bicykli ale za rodicmi nemozes zajst lebo ta boli noha. Ako nehnevaj sa keby sa mne niekto takto vyhovaral tak tiez ma to nastve.
Boha ženy, keby ste sa radšej zamerali na podstatu ako na hovadiny....inak keby ste poriadne čítali tak chodím aj do práce, a 8 hod behania v práci je trocha väčšia záťáž ako 15-20 min na bicykli...ale čo už, to doma na zadku nezistíte ;) inak cez víkendy som vždy za nimi šiel, len cez týždeň nie nakolko nepracujem v kancli...tak snad aspoň niekto povie niečo rozumné
Tiez nechapem ze pises ze mas problem s nohou, ledva sa hybas ale na druhej strane bicyklujes okolo mesta. Mozno toto tvojim rodicom vadilo, ze ich ani nenavstivis par tyzdnov, vyhovaras sa na bolavu nohu a potom tam zcista jasna dobicyklujes. Mozno sa citili ukrivdene ze ich klames a vyhovaras sa aby si ich nemusel navstivit. Mohlo ich to zranit. Chce to uprimny rozhovor.
