Ahojte,
ani neviem, ako a s čím mám začať. Vopred sa ospravedlňujem zato, že tento príspevok bude zrejme pôsobiť chaoticky. Pre začiatok však chcem napísať, že by som bola rada, ak by sa vyjadrili ľudia, ktorí majú s týmto osobné skúsenosti..
Za anorektičku sa nepovažujem a ani moje telesné proporcie tomu nenasvedčujú. Mám 165cm a 61kg (18r),čo nie je žiadna podvýživa, viem. Problém je však v tom, že pred ani nie rokom som vážila o vyše 20kg viac. Ani neviem ako som sa zaťala a začala chudnúť, vynechala/obmedzila niektoré jedlá, začala som športovať a zamerala sa na to, dostať sa k "normálnej váhe". Také normálne chudnutie. No časom sa mi začalo zdať, že niečo so mnou nie je v poriadku. Niektorých jedál sa úplne stránim, ak si doprajem niečo "výdatnejšie" (nie nezdravé), mám z toho výčitky, niekedy väčšie, inokedy menšie, ale vždy tam sú a musím to ísť vybehať. Denne strávim 2h na orbitreku a ak je vhodné počasie, musím ísť aj na hodinku behať. Neviem si predstaviť deň "necvičiť". Oveľa viac riešim jedlo, kalórie a pod., predtým to nehrozilo. Každý deň sa vážim, obzerám sa v zrkadle, či som náhodou nepribrala, veľa svojich myšlienok márnim nad svojou váhou, potom som často nešťastná.. Cítim sa stále tučná a iste chcem schudnúť a vylepšiť si postavu..
Čo sa týka jedla, jedávam do obeda normálne a od tej 3tej už nič, čiže večera mi nehrozí. Ale jedlá sú vyvážené, žiadne 1 jablko denne a pod.
Často so sebou zvádzam vnútorný boj, čo sa týka jedla a cvičenia. Ale nemyslím, že by to bolo také zlé, no moja rodina a okolie ma neustále dráždia blbými poznámkami ohľadom jedla, mojej zmenenej postavy, hovoria, aby som už nechudla (pritom nejaké kilá dole by ešte ísť mohli v mojom prípade) a pod. ... A na základe toho už sama neviem, či to, čo robím, je normálne, alebo už kolíšem na hranici s niečím vážnejším. V poslednej dobe zvažujem, že by som zašla za nejakým odborníkom, všetko mu porozprávala a uistila sa... ale stále od toho upustím, lebo si myslím, že sú vážnejšie problémy, ktoré ľudia majú, než toto, čo riešim ja.
Chcela by som sa teda spýtať niekoho, kto má skúsenosti s anorexiou, resp. s takým tým počiatkom, ako to u vás začalo? Nasvedčuje niečo z toho, čo píšem, že by som mala vyhľadať odbornú pomoc alebo je to normálne a moja rodina len zbytočne preháňa?
Ďakujem za každý názor k veci.