Môže ísť o začiatok anorexie?

Príspevok v téme: Môže ísť o začiatok anorexie?
Lelxy

Ahojte,
ani neviem, ako a s čím mám začať. Vopred sa ospravedlňujem zato, že tento príspevok bude zrejme pôsobiť chaoticky. Pre začiatok však chcem napísať, že by som bola rada, ak by sa vyjadrili ľudia, ktorí majú s týmto osobné skúsenosti..

Za anorektičku sa nepovažujem a ani moje telesné proporcie tomu nenasvedčujú. Mám 165cm a 61kg (18r),čo nie je žiadna podvýživa, viem. Problém je však v tom, že pred ani nie rokom som vážila o vyše 20kg viac. Ani neviem ako som sa zaťala a začala chudnúť, vynechala/obmedzila niektoré jedlá, začala som športovať a zamerala sa na to, dostať sa k "normálnej váhe". Také normálne chudnutie. No časom sa mi začalo zdať, že niečo so mnou nie je v poriadku. Niektorých jedál sa úplne stránim, ak si doprajem niečo "výdatnejšie" (nie nezdravé), mám z toho výčitky, niekedy väčšie, inokedy menšie, ale vždy tam sú a musím to ísť vybehať. Denne strávim 2h na orbitreku a ak je vhodné počasie, musím ísť aj na hodinku behať. Neviem si predstaviť deň "necvičiť". Oveľa viac riešim jedlo, kalórie a pod., predtým to nehrozilo. Každý deň sa vážim, obzerám sa v zrkadle, či som náhodou nepribrala, veľa svojich myšlienok márnim nad svojou váhou, potom som často nešťastná.. Cítim sa stále tučná a iste chcem schudnúť a vylepšiť si postavu..
Čo sa týka jedla, jedávam do obeda normálne a od tej 3tej už nič, čiže večera mi nehrozí. Ale jedlá sú vyvážené, žiadne 1 jablko denne a pod.

Často so sebou zvádzam vnútorný boj, čo sa týka jedla a cvičenia. Ale nemyslím, že by to bolo také zlé, no moja rodina a okolie ma neustále dráždia blbými poznámkami ohľadom jedla, mojej zmenenej postavy, hovoria, aby som už nechudla (pritom nejaké kilá dole by ešte ísť mohli v mojom prípade) a pod. ... A na základe toho už sama neviem, či to, čo robím, je normálne, alebo už kolíšem na hranici s niečím vážnejším. V poslednej dobe zvažujem, že by som zašla za nejakým odborníkom, všetko mu porozprávala a uistila sa... ale stále od toho upustím, lebo si myslím, že sú vážnejšie problémy, ktoré ľudia majú, než toto, čo riešim ja.

Chcela by som sa teda spýtať niekoho, kto má skúsenosti s anorexiou, resp. s takým tým počiatkom, ako to u vás začalo? Nasvedčuje niečo z toho, čo píšem, že by som mala vyhľadať odbornú pomoc alebo je to normálne a moja rodina len zbytočne preháňa?

Ďakujem za každý názor k veci.

Tomas12345

daniela2 :

Aha, tak pokial to myslíš tak že na začiatok by mala pribrať tri kilá a potom dalej ešte priberať tak súhlasím, treba ísť na to postupne.

daniela2

tie tri kilá ju dajú na spodnú hranicu normy. Nemôžeš očakávať hneď 10 kíl. Podľa BMI bude v norme, keď priberie 3 kilá. Ty si dakde písal, že sa dá ísť len pomaly.

Tomas12345

daniela2 :

Len tri kilá su v jej prípade málo. Ja meriam 175 cm a 65 kíl, teda som som 20 kíl tazsi a len o 15 centimetrov vyšší a to pritom okolie hovorí o mne že som dost chudý a i ja sám si to na sebe uvedomujem, takže o čo viac vychrdnuta by bola i dotyčna aj kebyže o tie tri kila z 45 na 48 priberie.

daniela2

finally, na to, aby si mala normálnu hmotnosť by si potrebovala pribrať minimálne 2,5 -3 kilá. Odporúčam konzultáciu s lekárom.

Tomas12345

finallydone :

Ako môžeš mať pevné telo pri 45 kilo ? Sama si povedala že trpíš anorexiou a preto mi je jasné že tvoje názory na stravovanie a hmotnosť nie su spravne.

V minulom príspevku si povedala že ty ostatný tipuju na ovela menej kíl než 45 a teraz zas hovoríš že už na tebe vidia pozostatky svalov na rukach aj nohach. Toto su dve zcela protireciace výroky. Ak by si mala svaly tak by si tvoji známy nemysleli že vyzeráš na menej než 45 kíl.

Kolko máš inak rokov ?

daniela2

finally, pri váhe 42-43 kíl prestávajú fungovať ženské hormóny, nebudeš mať menštruáciu, a ty tie ženské hormóny potrebuješ aj na prevenciu pred osteoporózou.

finallydone

tomas ako mozes tvrdit ze nemam pevne telo ked si ma nevidel? mna sa vsetci pytaju ked ma vidia napr. v kratkych rukavoch ze ci som dakedy robila kulturistiku ze mam pozostatok tych svalov na rukach ale aj na nohach...a to myslim vazne tomas, nevymyslam si to...

Tomas12345

finallydone :

Ty si snád robíš srandu. Takže sama priznávaš že trpíš anorexiou, čiže si anorekticka, no hlavne že tu mna sa snažíš poúčať o tom ako sa mýlim ked radím dotycnej aby trochu pribrala. Proste trpíš anorexiou, a anorektici nemajú správny úsudok o tom aká váha je normálna, a koľko sa toho má zjest, inak by sa anorexia neliecila ak by to nebolo tak.

Sama so svojou 45 kilovou váhou trpíš tazkou anorexiou na ktoru by si sa mala liecit, kazdopadne vsak nerad blbosti aj ostatným. To že ty sama trpíš anorexiou je jedna vec, ale aby si na podobnu hlupost nahovarala ostatných tak to je dost egoisticke. Naozaj sa nad sebou zamysli a zacni so sebou nieco robiť.

(všetci hovoria, že vyzerám na oveľa menej kíl ako mám)

Ciže okolie ťa vníma na ovela menej kíl než na aktualnych slabých 45 kíl ? To musíš vyzerať naozaj ako maximálne podvýživená, nerozumiem ako to že to na sebe nevidíš.

(ale to je len preto, lebo ja mám dosť svalovej hmoty, hoci necvičím, mám to "zadarmo",)

Svaly sú ťažsie nez tuk. Kebyze mas svaly nevážila by si tolko kolko vážiš, takže sama seba a nás klamať nemusis. A pevné telo teda rozhodne mať nemáš, takže nechápem čo tým cielis ale spamätaj sa.

Angelika3

Aha teraz vidím, že je to príspevok staršieho dáta. Nuž tiež si myslím, že pri svojej výške sa nič nestane ak pár kíl ešte zhodí, nie však zas nejako extrémne. Pribrať, to asi nie...

Angelika3

Ahoj, ja síce netrpím anorexiou, ale poviem ti, že skôr to vidím tak, že si si vedomá koľko snahy ťa stálo zhodiť tie kilá a preto z obavy, aby si znova nepribrala sa jednoducho stále vážiš a často v mysli zaoberáš tým čo si zjedla, či čo a kedy by si mala zjesť.
Ja napr. tiež sa snažím udržiavať si postavu a chce to určité úsilie, lebo viem, že keby som sa rozjedla, mám rozhodne sklon k priberaniu.
Takže si v podstate stále dávam pozor, neodopieram si však prehnane, jedlo má byť radosť, no snažím sa to udržiavať v rovnováhe, takže ak si jeden deň doprajem aj niečo ťažšie, ďalší deň jem iba ľahko, zdravšie a diétnejšie.
Tiež sa skoro každý deň vážim, pokiaľ nie som mimo domu a nemyslím si, že je to nejako choré.
Problémom je, ak sa myšlienky na jedlo stanú chronické a zaoberanie sa svojou postavou už vykláňa z rovnováhy na jednu či druhú stranu. Inak si myslím, že je to v norme, lebo pre bežnú ženu je udržiavanie dobrej postavy, celkového výzoru či zdravia v podstate vedľajšia práca na celý život :-)