Môže ísť o začiatok anorexie?

Príspevok v téme: Môže ísť o začiatok anorexie?
Lelxy

Ahojte,
ani neviem, ako a s čím mám začať. Vopred sa ospravedlňujem zato, že tento príspevok bude zrejme pôsobiť chaoticky. Pre začiatok však chcem napísať, že by som bola rada, ak by sa vyjadrili ľudia, ktorí majú s týmto osobné skúsenosti..

Za anorektičku sa nepovažujem a ani moje telesné proporcie tomu nenasvedčujú. Mám 165cm a 61kg (18r),čo nie je žiadna podvýživa, viem. Problém je však v tom, že pred ani nie rokom som vážila o vyše 20kg viac. Ani neviem ako som sa zaťala a začala chudnúť, vynechala/obmedzila niektoré jedlá, začala som športovať a zamerala sa na to, dostať sa k "normálnej váhe". Také normálne chudnutie. No časom sa mi začalo zdať, že niečo so mnou nie je v poriadku. Niektorých jedál sa úplne stránim, ak si doprajem niečo "výdatnejšie" (nie nezdravé), mám z toho výčitky, niekedy väčšie, inokedy menšie, ale vždy tam sú a musím to ísť vybehať. Denne strávim 2h na orbitreku a ak je vhodné počasie, musím ísť aj na hodinku behať. Neviem si predstaviť deň "necvičiť". Oveľa viac riešim jedlo, kalórie a pod., predtým to nehrozilo. Každý deň sa vážim, obzerám sa v zrkadle, či som náhodou nepribrala, veľa svojich myšlienok márnim nad svojou váhou, potom som často nešťastná.. Cítim sa stále tučná a iste chcem schudnúť a vylepšiť si postavu..
Čo sa týka jedla, jedávam do obeda normálne a od tej 3tej už nič, čiže večera mi nehrozí. Ale jedlá sú vyvážené, žiadne 1 jablko denne a pod.

Často so sebou zvádzam vnútorný boj, čo sa týka jedla a cvičenia. Ale nemyslím, že by to bolo také zlé, no moja rodina a okolie ma neustále dráždia blbými poznámkami ohľadom jedla, mojej zmenenej postavy, hovoria, aby som už nechudla (pritom nejaké kilá dole by ešte ísť mohli v mojom prípade) a pod. ... A na základe toho už sama neviem, či to, čo robím, je normálne, alebo už kolíšem na hranici s niečím vážnejším. V poslednej dobe zvažujem, že by som zašla za nejakým odborníkom, všetko mu porozprávala a uistila sa... ale stále od toho upustím, lebo si myslím, že sú vážnejšie problémy, ktoré ľudia majú, než toto, čo riešim ja.

Chcela by som sa teda spýtať niekoho, kto má skúsenosti s anorexiou, resp. s takým tým počiatkom, ako to u vás začalo? Nasvedčuje niečo z toho, čo píšem, že by som mala vyhľadať odbornú pomoc alebo je to normálne a moja rodina len zbytočne preháňa?

Ďakujem za každý názor k veci.

finallydone

Tomas12345: Tomáš, nič v zlom, ale všimla som si, že Ty stále radíš aby baby priberali, aj keď by skôr potrebovali schudnúť...neviem či to robíš zo srandy, naschvál alebo máš naozaj také skreslené videnie...keď táto holka má pri výške 165cm hmotnosť 61 kíl, neviem prečo by mala podľa Teba ešte 5-6 kíl pribrať...preboha, veď by mala práve toľko aspoň schudnúť...napr. ja mám 160 cm a vážim 45-46 kíl a vôbec nie som chudá, mám úplne normálnu postavu a ešte teraz idem vyladiť formu, chcem dať dole cca 4 kilá, nech to aj dobre vyzerá...všetci hovoria, že vyzerám na oveľa menej kíl ako mám, ale to je len preto, lebo ja mám dosť svalovej hmoty, hoci necvičím, mám to "zadarmo", mám pevné telo a ani celulitídu nemám hoci mám už 36 rokov a necvičím veľmi...trpím anorexiou a idem teraz teda chudnúť, ale maximálne na 40 kíl, menej už nechcem mať...uvidím ako mi to pôjde a za koľko zhodím tých 5 kíl...

Tomas12345

Za anorektičku sa nepovažujem a ani moje telesné proporcie tomu nenasvedčujú. Mám 165cm a 61kg (18r),čo nie je žiadna podvýživa, viem.

No tak ono 165 cm a 61kg ešte podvýživa nie je, ale je to už samo o sebe nízka váha, teda tak aspon 5 - 6 kíl by si pribrať ešte mala.

(Niektorých jedál sa úplne stránim, ak si doprajem niečo "výdatnejšie" (nie nezdravé), mám z toho výčitky, niekedy väčšie, inokedy menšie, ale vždy tam sú a musím to ísť vybehať. Denne strávim 2h na orbitreku a ak je vhodné počasie, musím ísť aj na hodinku behať. Neviem si predstaviť deň "necvičiť". )

A tu je ten problém že síce sportujes ale neješ výdatne. Pri sportovaní musí človek jest ešte výdatnejšie pretože vynaloží pri sportovani viac energie a tu energiu clovek musí do tela dostat vo forme jedla.

Výdatne športovat a nejesť dostatocne to je cesta k zdravotným problemom a dalsiemu chudnutiu a vycerpaniu organizmu.

(Oveľa viac riešim jedlo, kalórie a pod., predtým to nehrozilo. Každý deň sa vážim, obzerám sa v zrkadle, či som náhodou nepribrala, veľa svojich myšlienok márnim nad svojou váhou, potom som často nešťastná.. Cítim sa stále tučná a iste chcem schudnúť a vylepšiť si postavu.. )

Tu je dalsi problem že tucna ani zdaleka nie si ( skôr si prichuda) ale napriek tomu sa obávaš či si nahodou nepribrala pár kíl, pričom tych par kil by si pribrať vyslovene že mala.

Na tvojom mieste by som sa skôr obával to či som náhodou pár kil ešte neschudol a či som za den prijal dostatok energie a vyzivnych latok v jedle. Týmto by som sa zaoberal a tohto by som sa bál.

(Čo sa týka jedla, jedávam do obeda normálne a od tej 3tej už nič, čiže večera mi nehrozí. Ale jedlá sú vyvážené, žiadne 1 jablko denne a pod. )

To je chyba pretože ludske telo je tak nastavené že potrebuje jest aj vecere. Ak naposledy ješ o 3 poobede a na dalsi den si dáš jedlo až ráno o 7mej tak tam je 16 hodinve obdobie bez jedla a to je jednoducho dost. Tu ty moze hrozit i hypoglykemia.

Každopádne popíš čo také jedavas na jedlo.

(Často so sebou zvádzam vnútorný boj, čo sa týka jedla a cvičenia. Ale nemyslím, že by to bolo také zlé, no moja rodina a okolie ma neustále dráždia blbými poznámkami ohľadom jedla, mojej zmenenej postavy,)

No ked si to už vsima i okolie a vsetci sa na tom zhoduju ze si až moc chudá a že neješ normálne tak niečo na tom pravdu zrejme bude a situácia je už dosť vážna.

( hovoria, aby som už nechudla (pritom nejaké kilá dole by ešte ísť mohli v mojom prípade) a pod. ...)

No tak kilá dolu už určite nie. Skôr by si mala pár kil nabrať.

(A na základe toho už sama neviem, či to, čo robím, je normálne, alebo už kolíšem na hranici s niečím vážnejším. )

To čo robíš normálne nie je. Sú to typicke priznaky anorekticiek a treba s tým čím skôr dačo začať robiť. Chces cakat až dovtedy dokial bude z teba len kosť a koža a zlyhaju ti organy ?

(V poslednej dobe zvažujem, že by som zašla za nejakým odborníkom, všetko mu porozprávala a uistila sa... ale stále od toho upustím, lebo si myslím, že sú vážnejšie problémy, ktoré ľudia majú, než toto, čo riešim ja.)

S takýmito problemami ako máš ty chodia ludia k psychiatrovi dost casto. A niet sa im co cudovat, pretože ide o vážny problem, ktorý ak sa nelieci môže skončiť i zlyhanim organizmu daného človeka. Takže bud si uvedomis co robis a zacne normálne jest, alebo musíš navstivit psychiatra a on ti dá tabletky ktore ti pomôžu.

katuska 898

a aby si si nemyslela ze to mam geneticky...ja som mala do 20 rokov 65 kil pri vyske 160 cm a schudla som vdaka pocitaniu kalorii...jedla som 1500 kcal a 500 kcal som spalila pohybom, cize 1000 kcal za den..a tak som kazdy tyzden schudla 1 kg..teraz mam 50 kg a udrziavam si postavu tak ze si pocitam kcal..kazdy den 2000 kcal..nepriberam a ani nechudnem...a jem aj vecer pred spanim a vacsinou sacharidy..takze vidis ja som zivy dokaz toho ze naozaj ide len o kalorie a nie o to ze kedy jes a co jes

katuska 898

podla mna nemas anorexiu...len uzkost z toho ze priberies..a.to co je za blud ze po 3 uz nejes...je uplne jedno ze kedy sa najes ide skor o kalorie..kludne zjedz rozok 30 min pred spanim ak sa ti to zmesti do 2000 kcal za cely den...naozaj, je to uplne jedno kedy jes treba dodrzat 2000 kcal za den, to je zaklad..a kludne si mozes vecer dat sacharidy..to ze sa z nich vecer pribera je najvacsi nezmysel..ja hocikedy jem na veceru musli s jogurtom a vazim 50 kg...

Omen

Tvoja rodina má pravdu! Máš mentálnu anorexiu! Tvoja váha je v poriadku, ale tvoja hlava nie! Odporúčam ti vyhľadať dobrého psychológa, ktorý ti všetko vysvetlí, poradí..,. a to čo najskôr. Ak tak nespravíš a budeš v tom pokračovať, potom ti hrozí pobyt na psychiatrii, lebo anorexia je duševná choroba.

Schudolsom

Klud je to ok. Ja mam to iste, 14 kg som zhodil, dokonca az 19 kg, lebo som nevedel zastavit to chudnutie az potom som horkotazko pribral 5 kg, aby som nebol moc chudy. Kazdy den sa vazim a pozeram v zrkadle ci som nepribral, maso mi smrdi a skor mi mozog povie, ze mam nieco zjest, akoby som mal chut na nieco alebo bol hladny. Mozem kludne cely den nejest a nech sa predo mna posadi niekto, kto bude nieco dobre jest a so mnou to ani nehne. Ty mas asi to iste, ze tvoje jedenie riadi skor uvedomelo mozog, co je uplne super.