Viem, už je tu pomerne veľa príspevkov, ale veľmi by mi pomohlo to akokoľvek s niekým prediskutovať. Ako z môjho nadpisu vyplýva, CHRONICKY som unavená. Mám náročnejšiu prácu (aj časovo) stresujúcu, väčšinou som v práci odkázaná sama na seba a na svoje myslenie, ktoré je v konečnom dôsledku hodnotené a dobré, relevantné výsledky sú požadované. Práca by ma aj bavila, hoci je to veľakrát výzva, keď mám robiť niečo nové. Som v začarovanom kruhu a prežívam. Bolieva ma hlava, trpím tlakom v oblasti čela, spánkov, s miernou nevoľnosťou, aj krútenie, slabosť (výsledky z prevenzívnej prehliadky boli všetky viac-menej OK). Mám takmer každý deň zastrené myslenie a nie som schopná uvažovať, či dlhšie vnímať, čo mi kto hovorí. A ja tak veľmi chcem. Chcem sa venovať práci, niečo dosiahnuť a vybudovať, chcem zdravšie žiť, venovať tým, čo si to zaslúžia. Byť svojou najlepšou verziou. Ale jednoducho sa neviem zmobilizovať. Kým sa vzchopím, je čas odchodu z práce a doma chcem zjesť niečo nezdravé a opäť prežívam a k práci, ktorú chcem dobehnúť doma sa nedokážem dostať. Keď vidím, ako sa iným kolegom darí, majú energiu ešte aj na večerné aktivity, ešte viac ma to ťahá dolu (kolegom ich úspechy určite doprajem). Cítim sa stratene. Všetko ma hneď rozhodí, vystresuje. Dostal sa niekto z toho? Čas letí a nič nepočká...
Kažodenná únava, ktorá mi začína brzdiť život
Zastrené myslenie, ktoré bráni dlhšiemu vnímaniu ablokuje uvažovanie je prirodzená reakcia tela na dlhodobé preťaženie.
Mám vlastnú skúsenosť v tomto, síce iného charakteru, lebo sa týka športových aktivít, ale je to podobné. Chcela som, veľmi som chcela dodržiavať svoje cvičebné plány, cvičenie oddrieť, každé jedno, a do bodky, za nič nevypadnúť z rytmu, až som zistila, že z toho mám vlastne stres a moje telo sa búri proti tomu. Odmieta to, čo od neho chcem.
Ak ide o dlhodobé preťaženie, únavu z práce, zo stereotypu možno by pomohlo na čas zmeniť prácu alebo ísť na dlhšiu dovolenku. Lenže týmto sa problém nevyrieši.
Ahoj "Unava" :-)
to čo prežívaš je v podstate prvý stupeň tzv. "vyhorenia". Ja som ho prežila a viem aké to je - chcieť byť ten najlepší a šprintovať o život ale zrazu to človek z vnútra jasne cíti že to nejde a začne zrádzať aj telo. Ja som došla pred 6 rokmi k takémuto stavu a nakoniec som dala výpoveď a zostala som doma. Väčšina naokolo mňa si ťukala na čelo lebo som nechala veľmi atraktívne pracovné miesto, ale dodnes to neľutujem. Zostala som doma a ak si dobre pamätám asi cca prvé 2 mesiace som každý deň spávala aj cez deň - čo je mňa absolútne netypické. Začala som uvažovať nad tým, aké mám reálne hodnoty a či chcem v niektorých veciach žiť tak ako ostatní - porovnávať sa s nimi a podobne. Dnes mám menej dôležitú prácu ale vôbec ma to netrápi lebo mám more času na svoj duchovný život, ktorý mi dáva na všetko silu. Ak ti môžem poradiť a to na základe vlastnej skúsenosti - daj si dlhšiu pauzu - min. 3 týždne a volaj k Bohu o pomoc. Skús sa akokoľvek pomodliť úprimne tak ako to cítiš a popros Boha aby ti dal poznať že je s tebou a je živý. Tiež preskúmaj svoje vnútro, či sa tam nenachádza niečo čo ľutuješ. Vrele odporúčam každý deň si prečítať aspoň jednu kapitolu evanjelia podľa Jána ( aj keby si tomu nerozumela). Nenechaj sa znechutiť modernými názormi, ktoré by ti tvrdili že toto je nezmysel. Ak tomu neveríš - tak to aspoň skús..Ja som prešla všetkým možným - joga, tarot, meditácie - nepomohlo mi nájsť pokoj v duší absolútne nič len priblíženie sa s BOhu. Skús sama a uvidíš ..žehnám ti :-)
treba Ťa energetický preladiť-vyhľadaj akupunktúru
Unava33 daniela70 napíšte mi pomôžem Vám juliana@atlas.sk
Ja som tiež unavený, pravdu povediac, však mať denne 25 rôznych aktivít, tak to dá zabrať. Áno, stalo sa mi, že keď som išiel dole kopcom na biku, tak som zaspal, ale to už je iný príbeh, iná dimenzia, iná tvár...
Pri únave je podľa mňa podstatná viac vnútorná pozitívna motivácia ako nejaké ďalšie doplnkové lieky. Ak pracuješ v pozitívne ladenom kolektíve, tak to máš ešte dobre, horšie by bolo, keby si mala za šéfku/šéfa nejakú zmiju, ktorá by ti pila krv kedykoľvek by sa to len dalo. Stále pracuj na tom, aby si sa zlepšila v nejakom inom odbore, aby si potom mohla zmeniť prácu kedykoľvek si to zmyslíš, aj to sa dá, už keď každý nadáva na platy.
ja chcem pozdravit Paga /aj Lauren/ a ze ma bavi citat jeho prispevky, aspon to poriadne odlahci a je tu sranda
Daniela
Veľa ľudí mi hovorí, že to beriem všetko veľmi vážne.. to mi príde vždy smiešne, lebo oni tiež berú všetko vážne, len majú viac energie..Nevedia aké to je denne bojovať sama so sebou a dokázať fungovať.. Neviem, depresia? Alebo o čo ide? Veď všetko je ľahké hodiť na psychickú poruchu... Ako sa z toho vymotať? Stále čakám na niečo, čo by mi navrátilo energiu a chuť, ale je to azda postupný proces? Ale ako zotrvať? Mám začať jesť raw a bez lepku?´Máme nejakých parazitov? Zápal? Zbaviť sa antikoncepcie? Hnevá ma, že ja chcem bojovať, chcem zotrvať a hlavne chcem mať energiu na veci, ktoré mám rada, asi dokonca aj prácu, lebo tá nás posúva a šľachtí (ale nie vždy)......................
Presne viem sko sa cítiš lebo takto podobne sa cítim aj ja a už dosť dlhšiu dobu a neviem čo s tým. Unavená som stále. V práci sa ešte ako tak viem nastaviť že zvládam teda zatiaľ niekedy sú príšerné dni keď je únava hrozná, som bez energie a pod. Skúšala som aj rôzne zmeny v strave, ale bezvýsledne mám aj nadváhu lebo sa mi nedarí nič zhodiť. Snažím sa cvičiť chodím 2 x do týždňa viac nevládzem . Teraz som na endokrinologickom vyšetrení čakám na výsledky ale myslím že žiaden zázrak sa neudeje . Neviem čo sa stalo že sa z tej únavy neviem vymotať...a v práci keď počúvam kolegyne ako behajú po nákupoch po akciách a mne už aj domácnosť začína dosť pociťovať že nestíham nič. Veľa som nepomohla len že nie si v tom sama :-)
Vy huji skúste vy vkuse makať potom uvidíte čo je to únava teda ak nepočítam ojnura''.ch
