Ahojte,
už neviem ako ďalej, tak sa chcem aspoň trochu vypísať.
Už je to dosť dlho, čo sa cítim mizerne. Striedajú sa mi obdobia, keď nič necítim absolútne žiadnu emóciu, s obdobiami, keď sa cítim úplne na dne, depresívne, alebo som naštvaný na celý svet. Paradox je, že teda obdobia, keď nič necítim, sú moje lepšie obdobia.
Už necítim žiadnu radosť zo života,žiadnu vášeň, všetko mi príde také márne, také zbytočné. Všetko ma vyčerpáva, práca, rodina, priateľka, ľudia. Keď sa pozriem na ľudí v okolí, všetci mi prídu takí povrchní, materialistickí, nudní a zameraní len na to ako vyzerajú. Ženy zo seba robia len kus mäsa. Chlapi zas takéto ľahké ženy vyhľadávajú. Kde sú nejaké hodnoty, ideály, dôstojnosť? Všetci čumia len do tých smartfónov, naháňajú liky či followerov. Keď niekomu povieš, že nie si na insta alebo inej sociálnej sieti, tak na teba pozerá, akoby si bol z inej planéty.
Niekedy len tak zavriem oči a prajem si, aby som ich už nemusel otvoriť..