Téma IBA pre mužov, samotárov

Príspevok v téme: Téma IBA pre mužov, samotárov
stratenadusa25

TOTO je téma založená výhradne len pre mužov ktorí nikdy nemali babu, alebo žiadnu už dlho nemali a nemôžu nájsť a stratili nádej a vzdávajú to...Je to téma výhradne pre stratené duše, pre mužov, ktorí sa musia či sa im to páči alebo nie pretĺkať životom sami, bez sexu, bez vzťahu, bez radosti.

Nechcem tu žiadne komenty od ľudí ,ktorí sú šťastne zadaní (takých zo srdca nenávidím, lebo im závidím), nechcem tu žiadne rady ako na to, žiadne utešovania že "niekoho si nájdeš niekedy" a podobné hlúpe reči, z toho sa mi dvíha krvný tlak, neznášam tieto alibistické reči, choďte s tým niekam...

Takže milí moji, bratia v samote,
napíšte svoj príbeh, koľko máte rokov, prečo si myslíte že to tak máte a hlavne, čo robíte aby ste mali v živote radosť aj bez ženy..poďme sa tu spoločne zjednotiť, nech sa necítime tak sami, dajme si tu nejaké slová povzbudenia a porozumenia, vymeňme si svoje skúsenosti so životom bez vzťahov a ako to zvládnuť a spoločne si tu ponadávajme na ženy aké sú sv-,ine že nás nechcú... či už ste kresťania, neveriaci alebo niečo iné, poďme si tu pozdieľať naše nádeje, ktoré nás držia pri živote aj keď nemáme žiadnu "lásku" alebo "polovičku" či ako sa to nazýva...

Takže ja začnem:
Mám 25 rokov, nikdy som nemal vzťah, sex tiež nie (ale za ten si chcem zaplatiť u profesionálky). Napriek tomu, že na VŠ aj v práci sa vyskytujem v kolektívoch, kde je 99% žien, ani tak som si žiadnu nenašiel aj keď som chcel. Všetky sú buď zadané alebo nezadané, ale práve mňa nechcú aj keď moc chlapov na výber nemajú keď sa vyskytujú len v ženských kolektívoch. Môj problém je ten, že nespĺňam tie nekonečné požiadavky žien, ktoré majú na chlapa: nemám 180cm, nemám auto, nie som sebavedomý haizel, som skôr taký ten krtko, čo vždy rád pomôže a poradí. Sú to sv..ine, majú len vysoké nároky.... a za mnou prídu len keď niečo potrebujú (a sex to bohužial nie je). Takže tak... som už neskutočne naštvaný a vzdal som to. Budem žiť celý život sám a moje jediné radosti v živote sú moje koníčky - rád posilňujem, chodím na bicykel, do lesa na prechádzky, rád si čítam, sledujem youtube, seriály a filmy rôznych žánrov a v neposledom rade si budujem kariéru - to sú také moje koníčky, ktoré ma udržiavajú pri živote a prinášajú mi aspoň nejakú radosť do života a robia ho viac znesiteľným. Moja nádej je taká, že som sa rozhodol veriť v reinkarnáciu a verím, že v budúcom živote sa karma vyrovná a narodím sa do lepšieho tela a budem žiť život vysokého atraktívneho sebavedomého úspešného muža, ktorý za život prestrieda niekoľko žien. To je moja nádej, verím v to a to mi prináša do života väčší pokoj a menej depresií...

zo žien už som tak otrávený a znechutený že keby aj nejaká prejavila záujem tak ju pošlem do p... nech si ide nájsť nejakého krajšieho než som ja (lebo o mňa by mohla mať záujem jedine taká, ktorej už tečie do bôt a nemá na výber a to nechcem, byť len ako posledná možnosť ak ju žiadny Mr. Handsome nebude chcieť)... .toť všetko ku mne, teraz ste na rade vy ;)

Ad-ho

Ministry je v tomto smere úplný odpad, pokiaľ tam hľadáš nejakú vážnejšiu známosť, ale čisto len na zábavu je fajn. A čo tí kamoši zo strednej? Nikam nechcú isť von? Alebo ešte skús také stránky ako dobrodruh, kde ľudia navzájom hľadajú parťáka na cestovanie , poprípade rôzne fb stránky , ktoré sa na to zameriavajú. Ver mi, je veľmi veľa mladých ľudí, ktorí nemajú s kým ísť . Hovorím z vlastnej skúsenosti , kedže sám som takto cez internet našiel pár kamošov na cesty.

Tutanchamon_xD

do Ministry som chodil počas strednej školy skoro stále. Videl som tam viacmenej baby ožraté viacej ako ja sám a keď kamarát aj prišiel slušne či sa nechcú pridať, tak vždy odmietli a je jedno či sme mali vypité alebo sme boli triezvi. A sám mám ísť od Ministry ? Čo tam prídem za bar sadnúť ako socka a striehnuť na ženy ? To nie je môj štýl. Navyše mi to príde dosť zúfalé chodiť niekde sám do barov si sadnúť a striehnuť na niekoho komu by som sa mohol prihovoriť.

Ad-ho

Tutanchamon, keď vravíš,že si z BB, prečo sa nechodíš cez víkend zabaviť do ministry ? Tam by si určite niekoho stretol a spoznal ... Sem tam sa tam objavia aj normálni ľudia

Tutanchamon_xD

Hej mojím koníčkom za čas bolo cvičenie ale prestal som lebo som nenabral ani len kilo a toľko peňazí na stravu každý mesiac som nemal, aby som v podstate zarábal len na stravu a cvičenie. Taktiež som rok natáčal na YouTube videá, pretože ma bavila editácia videí do ktorých som prispel aj komentárom ale čo z toho, keď za rok som nazbieral 195 odberateľov a na videách som mal vždy len pár pozretí. Demotivovalo ma to a skončil som s tým a čo som tým získal za celý rok ? Nič !!! Len to, že som naďalej sedel doma za počítačom a mrhal časom a to je asi tak všetko.

To je to isté ako keby som napríklad začal čítať knihy. Čítal by som čítal a tak či tak by som márnil čas doma v posteli a nijak inak som sa nečinil. Ja potrebujem začať chodiť medzi ľudí niekde na výlety či zájazdy alebo aspoň do kina alebo niekde na celý deň. Ja už nechcem byť jednoducho zatvorený doma vkuse chápeš ? Ale kameňom úrazu je práve to, že nemám s kým niekde ísť. Kam by som tak išiel na celý deň preč ? Po meste sa túlať a chodiť z miesta na miesto hore dole ako mešuge ? Alebo sa posadiť na deku niekde na trávu a tam pozerať do blba ? Fakt neviem ako začať žiť plnohodnotný život.

stratenadusa25

Tak po dlhej dobe sme tu zase začali si písať. Som rád že ste nezabudli na túto tému a opäť ste tu, bratia moji. Dám vám slová útechy a povzbudenia, spoločne nájdeme v tých našich sku rvených životoch aspoň malú nádej, ktorá to všetko bude robiť znesiteľné:

Začnem tým, že ako som sa už vyjadril, to čo tu niektorí písali sú presne tie alibistické reči, ktoré som nechcel aby sa tu vyskytli, lebo dotyčným tým nijak nepomôžete, práve naopak. Normálny človek by sa k tejto téme nemal absolútne vôbec vyjadrovať, pretože normálny človek si neprechádza psychickými stavmi, ktoré doľahnú na človeka, ktorý má v živote také nešťastie. Normálny človek si pomyslí: "Je to chudák čo sa len ľutuje, tak mu treba keď je blbý" A tu je tá obmedzenosť ľudí, ktorí nechápu utrpenie a začarovaný kruh v ktorom sa nachádza veľa nezadaných mužov.

Tutanchámon, tebe by som poradil. Nebude to rada na vyliečenie, ale niečo, čo ti pomôže tento život spraviť si menej neznesiteľný - ako si písal, často tráviš čas u PC. Tento problém som mal aj ja - tiež sa mi nič nechcelo, nechcel som nič robiť sám a bol som totálne demotivovaý, lenže to moje depresie prehlbovalo ešte viac. Začni si rozširovať svoju zásobu koníčkov, nech už to je čo chce, malo by ťa to zamestnať a zabaviť. Ja som sa okrem PC začal venovať oveľa viac cvičeniu, knihám, prírode, kresleniu a dosť to pomáha, cítim sa oveľa lepšie. Ale začiatky boli veľmi ťažké, nič z toho sa mi nechcelo a tu ti poradím, že ak aj niečo budeš robiť a nebude sa ti chcieť a nebude ťa to baviť tak aj napriek tomu pokračuj a tú činnosť si potom obľúbiš a stane sa ti to koníčkom, začiatok je najťažší - vôbec sa prinútiť niečo robiť, rob to len pre to aby si to robil, zatiaľ v tom nehľadaj zmysel, ten príde časom, teraz sa hlavne musíš dostať z módu "zombie" do módu "človeka". Nebudem ti klamať, tvoj život bude stále na 3,14ču ak ti v ňom bude chýbať to, po čom najviac túžiš - žena. Ale takto si ten život spravíš oveľa viac znesiteľný a nebudeš toľko trpieť :))

A skús sa menej sústrediť na tento život a nebrať ho tak vážne, skús sa napríklad zaujímať o nejakú vieru v posmrtný život alebo niečo podobné a to ti prinesie do života tie nádej a malú radosť. Mne napríklad veľmi pomáha to, čo som opísal v založení témy :)

Tutanchamon_xD

Človek sa ľutuje, keď opisuje svoj život presne taký, aký ho má ? Hádam nebudem klamať, že sa mám perfektne, keď opak je pravdou. Mne ide hlavne o to, aby som sa konečne rozhýbal a nechodil len do roboty a domov. Môj život v 24 rokoch je len presedieť v robote na stoličke 12 alebo 16 hodín a ísť sa domov na pár hodín vyspať a zase dookola. Ak mám jeden alebo dva dni voľno, tak sedím zase celé dni len doma pred počítačom kým zase nejdem do roboty. Ja by som svoj voľný čas vyplnil napríklad prechádzkami po prírode alebo niekde na turistike či s niekym šiel do kina alebo sa šiel najesť sa do mesta alebo si s ním pozrel film u neho doma pri dobrom jedle alebo niečo podobné čo by ma napĺňalo a šiel by som do roboty vysmiaty a šťastný.

Bohužiaľ chodím do roboty so zlou náladou a s nikým sa mi nechce ani rozprávať. Už som natoľko deprimovaný zo svojho života, že už hlboko vnútri potláčam veľký hneď a už začínam pekne šedivieť z toľkých nervov a depresií. Snažil som sa aj cez internet si dopisovať a spoznať ľudí ale vždy to dopadlo len tým písaním lebo to boli ľudia z ďaleka. Vždy keď som napísal nejakej žene z môjho okolia, tak neodpísala alebo napísala, že ona v BB vôbec nebýva ale hlavne, že to mala v profile.

Nemám v živote jednoducho na nič šťastie. Nikdy som nič nezažil čo sa týka nejakých spoločných chvíľ na chate, výlete, dovolenke alebo niekde na víkende s niekým jednoducho nič. Som bez zážitkov, skúseností. Nemám sa s kým podeliť o svoje pekné chvíle lebo nikdy žiadne neboli. Môj život je predurčený žiť sám a chodiť len domov a do práce. Keby som vedel ako mám tráviť svoj voľný čas aj na celý deň úplne sám, tak to robím ale neviem čo by som mal robiť sám. To, že idem do mesta si niečo kúpiť a prejdem sa domov pešo, tak to je úplne nič, keďže to je maximálne tak na dve hodiny.

Matyo

Tutanchamon_xD nechcel som tým povedať, že sa máš vzdať a začať chodiť do bordelov, ale že by si mal postupne začať meniť prístup k svojmu životu. To tvoje nekonečné ľutovanie samého seba je trápne a samozrejme, že takýmto postojom odplašíš aj ženy, ktoré by o teba mali reálny záujem. Určite aj ty máš dobré vlastnosti, ktoré by nejakej žene imponovali, ale svojím negativizmom a apatiou ich jednoducho "zabiješ". Prezentuješ sa ako nepobozkaný chudáčik, ktorý nikdy nemal ženu v posteli, ale namiesto by si sa mohol prezentovať ako slobodný, samostatný muž, ktorý sa o seba stará, pracuje sa sebe, vzdeláva sa, chce si v budúcnosti založiť rodinu, ale ty jednoducho asi chceš zostať v tej póze chudáčika a ľutovať sa navzájom s ostatnými chudáčikmi. No tak sa teda ľutujte navzájom, môžete tak robiť celé svoje životy a na smrteľnej posteli si poviete, že to bol na hovno život a keby som sa mohol vrátiť späť do svojej mladosti urobil by som množstvo rozhodnutí inak, ale to už bohužiaľ nebude možné...