Ostať s ním, či sa rozísť?

Podľa mňa si ťa neváži, berie ťa ako samozrejmosť tak sa ani nesnaží. Tvoju nespokojnosť iba bagatelizuje. Ja byť na tvojom mieste by som to ukončil alebo mu veľmi pohrozil nech sa začne snažiť.
Ale som si takmer istý, že z tohoto vzťahu nedostaneš dlhodobo čo očakávaš.

Financne sme viac menej na polovicu, ale zatial zarabam o trosku viac. A ved to je jedno. Mna zaujima, ci ste niekto zahodil tak dlhy vztah pre tieto veci? Ludia okolo mna sa rozchadzaju kvoli nevere, kvoli strate lasky k partnerovi, kvoli dialke...a ja riesim, ze mi sex s nim nechuti a ze mi vadi vela drobnosti na nom, ale inak ho mam rada? Och, som zmatena velmi...Stupnuje sa mi to, spim momentalne u kamosky aby som si utriedila myslienky, ale bojim sa co bude az sa vratim :(

Nerozdeľovala by som domáce práce podľa toho, kto má aké zamestnanie, teda nie podľa formy. Ja som voľakedy makala manuálne a bola som strašne unavená a znechutená po práci a teraz pracujem mentálne, a je to ešte väčšia zodpovednosť než predtým. Takže druh zamestnania určite neurčuje to, kto má byť po práci aktívnejší. Skôr by som, milá autorka, hľadala problém v povahe - vás oboch, ale nie v zlom, ale v zmysle, či si vôbec sadnete povahovo. A asi najdôležitejšia vec, ktorá má - podľa mňa - byť vo vzťahu v súlade, sú hodnoty tých dvoch, ktorí vo vzťahu sú. Otázka je, či vôbec svoje hodnoty navzájom poznáte a či ich aj zdieľate.

Mna by zaujimalo ako to mate s financiami. Kto plati najom, stravu a ostatne veci. Lebo ak si vsetko platite na pol tak by mal aj robit polovicu domacich prac. Ak viac prispieva financne tak potom ok, nech robi doma menej, ale musite sa dohodnut tak, aby to vyhovovalo vam obom. Musí to byt vyvazene kazdy by mal prispievat do vztahu priblizne polovicou a cim to bude, to uz je na dohode oboch.

nič, sadni si s ním a povedz mu ako to všetko cítiš. ty musiš vedieť či ho chceš, ak by sa váš vzťah zmenil

Tiež by som s takýmto chlapom nevydržala ani tri dni a je dosť úbohé, že takýchto "chlapov" je stále tak veľa. Takisto môj priateľ býva u mňa, ale už na začiatku sme si stanovili hranice a povinnosti. Hypo si samozrejme platím sama, ale prevádzka domácnosti a nákupy do nej idú vždy na polovicu. Rovnako je to rozdelené aj ohľadom povinností - obaja chodíme do práce a doma sa snažíme si pomáhať ako to len ide, aby sme všetko mali čím skôr hotové a mohli spolu odpočívať. Mne ani jemu by nedalo len tak sedieť na gauči, zatiaľ čo druhý maká, varí, upratuje...Samozrejme, ak vidíme na sebe, že je jeden z nás viac unavený, chopí sa vecí sám. Nevadilo by mi ani keby som sa o väčšinu vecí starala sama, ak by som za to cítila úprimnú vďačnosť, nebral to ako samozrejmosť a on by sa zase venoval veciam, s ktorými si zase ja ako žena neviem vždy pomôcť. Takýto vzťah som vždy chcela a oplatilo sa mi naň počkať.
Ďalšia vec je, že aby to takto bolo, muselo prebehnúť pár rozhovorov, museli sme si obaja ujasniť, čo od seba očakávame a v akom prípade budeme obaja spokojní.
Vzhľadom na to, že u mojich rodičoch to bolo a stále je úplne naopak – mama robí všetko – chodí do práce, upratuje, varí, stará sa a otec príde z práce a toto všetko očakáva – ešte potrebuje obsluhu a niekedy mám pocit, že by sa ani obliecť sám nevedel. Nikdy som nerozumela tomu, ako mohla moja mama toto dopustiť – dobrovoľne sa stať niekoho slúžkou – ako keby bol muž nejaká zlatá soška bez rúk, ktorú treba uctievať. Teraz je večne unavená, strhaná, stále má v mysli čo treba porobiť a už aj keby chcela oddychovať, nevie ako. Ale ak to malo nejakú výhodu, tak tú, že som na vlastné oči videla život, ktorý nechcem v žiadnom prípade. Vždy som tvrdila, že budem radšej sama ako žiť takto.
Neviem, či sa ti po tejto dobe ešte podarí zlomiť jeho presvedčenie, ale byť tebou, skúsim to. Nikdy som nebola na ultimáta, ale keď ťa človek neberie vážne, hoci si už toľko krát upozorňovala na to, že nie si šťastná, asi nie je inej cesty. Čiže buď sa pokúsi so sebou niečo urobiť, zmeniť myslenie - alebo koniec.
Maj sa rada, maj svoju hrdosť. Pamätaj, že chlap je žene rovnocenný, dopĺňajú sa, majú si pomáhať a nie parazitovať na sebe. Hovorí sa to ľahko, ale ak nebude mať záujem niečo zmeniť, o nič extra neprídeš a ešte si tým môžeš ušetriť kopu času a nervov. Držím palce :-)

AnnaBellka, opäť ťa odkazujem na môj prvý príspevok, ale postačí, keď si prečítaš ten predchádzajúci...

Pilcuk, vratim sa k druhej polke tvojho komentu...precital si si odo mna par viet. Akym pravom nado mnou vynasas sudy a pises, ze radsej nemam mat deti, lebo ja som ten a ten typ zeny??? Co ty o mne vies? Co to je, zena ako ja? Zena co pride z 12tky domov a musi lietat okolo zadku chlapovi, co uci na polovicny uvazok v skole, doma moze byt daleko skor ale do vecera riesi svoje aktivity?? A potom tato zena pride domov a on nastvany, ze nema v hrnci nic na sporaku? Teba mozno matka obskakuje do dnesneho dna. Ja si myslim, ze v dnoch kedy mi moze vypomoct, ani jemu paprce neodpadnu. A vobec, vraciam sa k teme, uz nebudem reagovat na blbe komenty

Opýtal som sa aj, či sa mýlim. Ak som sa mýlil, nemusela si reagovať, mohla si si ušetriť ťukanie na klávesnici. Za tým zvyškom môjho prvého príspevku v tejto téme si stojím.

Pilcuk, ty sa najprv spytaj az potom pis blbosti. Nielen ze mam fyzicky narocnejsiu pracu ako on, ale aj chodim sem tam o desat az dvadsat minut neskor z prace ako on. Ked pridem skor, veceru vzdy ma. Ked neskor, musi chudiatko cakat a stazuje sa, co som tolko robila v mestskej, preco nic nie je doma hotove atd. Pritom sedel desat minut na gauci, mohol pokojne dat zapekat toasty alebo bars co, co zvladne aj dieta. Vela raz mi vycital neporiadok, pricom vzdy slo o jeho knihy, jeho handry, ktorych som sa nesmela dotknut. Prosim pilcuk, nedomyslaj si zbytocne. Usetris si tukanie do klavesnice