Ahojte, mám 29rokov a asi sa skôr potrebujem vyrozprávať, pretože zrejme neexistuje nik komu by som sa nehanbila zdôveriť nakoľko si za svoj problém môžem sčasti aj sama..
Mám priateľa, poznáme sa 4 roky, sme spolu 3roky, z toho 2spolu bývame. Spoločné bývanie sme skúsili najprv v podnájme a keďže to fungovalo začali sme pokukovať po vlastnom byte, keďže ja niesom rovesníčka z tadiaľto a za podnájmy som vyhadzovala peniaze 10rokov... Rozumieme si- obaja sme introverti, najradšej sami vo dvojici, no ani jeden nieje pod papučou..
Pred tým ako sme sa zaviazali hypotékou sme mali debatu o plánoch do budúcna - nemať veľkú svadbu, mať jedno dieťa. Bola som spokojná že som našla niekoho kto odomňa nechce aby som sa predvádzala v drahých svadobých šatách pred 200ľuďmi a porodila mu 4deti.... No čas letí, bývame už rok vo vlastnom, máme krásny byt, obaja vlastné príjmy, len z ostatných plánov úplne zišlo... Veľkú svadbu síce nechcem, ale niekoľkokrát som priateľovi načrtla že by som chcela nosiť jeho meno , aj keď by šlo len o papier podpísaný na úrade... Dnes som sa dočkala odpovede v zmysle že sa ŽIADNEJ svadby nemusím obávať.. taktiež sme boli pozrieť známych s malým dieťaťom a vypadlo zo mňa že už by som aj chcela, no jeho reakcia bola pokrútenie hlavou.. bohužiaľ nemám v génoch byť plodná do 40tky preto sa obávam a mám pocit že mi život uteká pomedzi prsty.. rada by som sa niekde posunula, no z jeho strany zjavne žiadne pokroky neprichádzajú do úvahy...
Som smutná pretože sme sa na túto tému bavili nie raz po roku spolocného bývania, aby sme vedeli či si život predstavujeme stále rovnako a teraz mám pocit že ma len jednoducho oklamal... Na druhej strane som nahnevaná sama na seba že som sa tak oklamať nechala a že sme to unáhlili.. Sme spolu 3roky a žiadny pokrok z jeho strany, žiadna iniciatíva, záujem o mňa... Všetko sa kúpou spoločného bytu akoby vytratilo, akoby už dostal čo chcel a viac sa nezaujíma o moje potreby.... Som z toho všetkého sklamaná... Je niekto tiež v takej situácii?
Pokazila som si život s tým nepravým.
tieto veci si treba vyjasniť hned, a nestracať zbytočne čas v takom vztahu,.. chlap moze byť deti hocikedy, aj ako 70 ročny dedo môže oplodniť ženu.. ale ked ona bude mať 35 už možno bude v prechode,..
(poznam take mlade)
Robiť hneď z každej odpovede dôvod, príčinu a dôsledok rozchodu? To asi nie, to speje len k nepochopeniu, nekomunikácii, neriešeniu.. Hoci aj tak sa dá, len si myslím, že obaja sa zle pochopili a on síce bude chcieť aj svadbu aj dieťa, ale až neskôr.
A este ma napadlo, ze co to vobec ma za vyznam nutit chlapa aby sa zenil a mal deti..vsak vtedy je to pekne, ked to naozaj sam chce a poziada ju o ruku a ona to ani necaka..ale toto je hrozna doba.. vsak ja by som z takej vynutenej svadby ani radost nemala..nechapem take zeny, take manzelstvo ani nemoze vydrzat..a aj dieta väcsinou chlap ked ma viac rokov uz sam chce a vtedy je to spravne, vtedy sa bude aj on inak starat..ked sa k tomuto sam nema, tak to priste nie je spravne robit a nie ze "porozpravat sa" teda inak povedane donutit ho..uz sa predsa opytala a dostala take odpovedje, po ktorych by som ja uz len z principu s nim nebola.
A este ma napadlo, ze co to vobec ma za vyznam nutit chlapa aby sa zenil a mal deti..vsak vtedy je to pekne, ked to naozaj sam chce a poziada ju o ruku a ona to ani necaka..ale toto je hrozna doba.. vsak ja by som z takej vynutenej svadby ani radost nemala..nechapem take zeny, take manzelstvo ani nemoze vydrzat..a aj dieta väcsinou chlap ked ma viac rokov uz sam chce a vtedy je to spravne, vtedy sa bude aj on inak starat..ked sa k tomuto sam nema, tak to priste nie je spravne robit a nie ze "porozpravat sa" teda unak povedane donutit ho..uz sa predsa opytala a dostala take odpovedje, po ktorych by somsme
Veľmi dramaticky nazvaný problém, ktorý možno ani problémom byť nemusí. Myslím, že tvoj priateľ skôr myslel, že zatiaľ svadba a dieťa nehrozí, proste sa na to ešte asi necíti. Samozrejme, môže byť, že sa na to cítiť práve s tebou nikdy nebude, ale na to sa ho musíš opýtať. Určite si si tým život nepokazila, takmer všetci sme mali vzťahy, ktoré nikam neviedli a nikto do takého vzťahu určite nešiel s tým, že ten vzťah bude o ničom. Ak sa nezadarí, máš za sebou skúsenosť, ktorá ťa istým spôsobom posunie ďalej.
Narniacka, si este s nim?
realnypohlad2,moj exmanzel mal pred svadbou plno reci o rodine,detoch.Ja som bola panna,on rozvedeny s dietatom. Vedel,ze tuzim po dietati,rodine.Svadba bola samozrejmost,mal zit u nas a rodicia isto nechceli,aby sme u nas zili len tak.On zil s rodicmi v 1-izbovom byte,lebo po rozvode ostal ich byt exmanzelke s dietatom. My sme mali velky dom,kde sme mali samostatne byvanie.Po svadbe ho bavil rodinny zivot par tyzdnov.Potom odisiel do zahranicia.Ja som ostala sama doma,platila som zanho vyzivne na dieta a on si zil pekne v zahranici.Ked sa vratil domov, uz zrazu nechcel deti,nic.Povedal mi,ze on uz dieta ma a viac deti nepotrebuje. Ked som sa ho pytala,naco sme sa potom brali,povedal,ze si ma bral,aby sa mal pri mne dobre,aby mu nic nechybalo.A ze tie reci o rodinnom zivote a detoch,boli iba rozpravky,lebo vedel,co chcem pocut a inak by som si ho nezobrala.Tak aby aj ona nebola obetou muza,ktory si spolu s nou vyriesil iba bytovu otazku a servis,no inak ju ma zanic.
ja by som taky vztah nezahadzovala. Mate spolocny byt vies kolko parov nato caka roky niektory muzi tlacia zeny byvat u matiek alebo sa k byvaniu pary nedostanu vobec lebo nechcu ?? Inak nechapem tu zensku posadnutost svadbami ja som tiez zena ale svadba pre mna nieje priorita ..keby si s niekym rozumiem mame spolocnu nehnutelnost a nieco odzite netlacila by som ho do toho aby sme mali papier... po svadbe sa vela parom prave vztah rozpadol...ked som si precitala nazov temy cakala som ze to bude nejaka pohroma ze mas muza alkoholika, gamblera co ta bije ale ja tu vidim problem v tebe. Kamaratky sa ti asi vydavaju tak nechces zaostavat a chces svadbu decko aj ty....muzov sa neoplati tlacit lebo maju strach nechapu svadby tak ako zeny... preco dnes clovek ked nema uplne vsetko hovori ze ma pokazeny zivot? Ja si pod tym pojmom predstavujem nieco uplne ine...
normalne mu daj ultimatum, bez citov, bud alebo rozchod, ak potom nezmeni nazor, tak je to jasne, on si mysli, ze je na koni a ze je vsetko ok, ak to urobis takto, jeho istota bude prec a zacne uvazovat inak....
