Ahojte, mám 29rokov a asi sa skôr potrebujem vyrozprávať, pretože zrejme neexistuje nik komu by som sa nehanbila zdôveriť nakoľko si za svoj problém môžem sčasti aj sama..
Mám priateľa, poznáme sa 4 roky, sme spolu 3roky, z toho 2spolu bývame. Spoločné bývanie sme skúsili najprv v podnájme a keďže to fungovalo začali sme pokukovať po vlastnom byte, keďže ja niesom rovesníčka z tadiaľto a za podnájmy som vyhadzovala peniaze 10rokov... Rozumieme si- obaja sme introverti, najradšej sami vo dvojici, no ani jeden nieje pod papučou..
Pred tým ako sme sa zaviazali hypotékou sme mali debatu o plánoch do budúcna - nemať veľkú svadbu, mať jedno dieťa. Bola som spokojná že som našla niekoho kto odomňa nechce aby som sa predvádzala v drahých svadobých šatách pred 200ľuďmi a porodila mu 4deti.... No čas letí, bývame už rok vo vlastnom, máme krásny byt, obaja vlastné príjmy, len z ostatných plánov úplne zišlo... Veľkú svadbu síce nechcem, ale niekoľkokrát som priateľovi načrtla že by som chcela nosiť jeho meno , aj keď by šlo len o papier podpísaný na úrade... Dnes som sa dočkala odpovede v zmysle že sa ŽIADNEJ svadby nemusím obávať.. taktiež sme boli pozrieť známych s malým dieťaťom a vypadlo zo mňa že už by som aj chcela, no jeho reakcia bola pokrútenie hlavou.. bohužiaľ nemám v génoch byť plodná do 40tky preto sa obávam a mám pocit že mi život uteká pomedzi prsty.. rada by som sa niekde posunula, no z jeho strany zjavne žiadne pokroky neprichádzajú do úvahy...
Som smutná pretože sme sa na túto tému bavili nie raz po roku spolocného bývania, aby sme vedeli či si život predstavujeme stále rovnako a teraz mám pocit že ma len jednoducho oklamal... Na druhej strane som nahnevaná sama na seba že som sa tak oklamať nechala a že sme to unáhlili.. Sme spolu 3roky a žiadny pokrok z jeho strany, žiadna iniciatíva, záujem o mňa... Všetko sa kúpou spoločného bytu akoby vytratilo, akoby už dostal čo chcel a viac sa nezaujíma o moje potreby.... Som z toho všetkého sklamaná... Je niekto tiež v takej situácii?
Pokazila som si život s tým nepravým.
A čo tak sa s ním porozprávať a povedať mu, čo ťa trápi? Hm?
Zuzazuza,dakujem ti velmi pekne.
No tak vidim, ze odpovede sa od autorky nedockam...Suhlasim s mnohymi ludmi, co tu prispeli. Okamzite sa lutovat a vyplakavat, ze mas zniceny zivot, je trosku prehnane. Keby si prisla pri autonehode o nohu, lebo si si sadla pod vplyvom alkoholu za volant, poviem ti, ze si si znicila zivot. Kebyze si vo vztahu s agresivnym tyranom a porodis mu dobrovolne 5 deti, vtedy ti napisem, ze si si dokazila zivot. Ale za danych okolnosti ziaden zivot zniceny nie je. Mozno tvoje "ja chcem" a jeho "ja nechcem" bude znamenat koniec vztahu, ale zniceny zivot rozhodne nie. Co sa tyka nejakych materialnych veci, bytu atd, vsetko sa da vyriesit. Je to naozaj len materialno. Ja by som samozrejme zvolila s nim este rozhovor, velmi by ma zaujimali jeho pocity, ako co vnima, preco to tak vnima. Ale obavam sa, ze ked dokazes byt na anonymnom fore taka dramaticka a robit z nejakeho problemu doslova odu na zniceny zivot, ze ci budes schopna sa s nim porozpravat bez nejakych hlbokych emocnych vylevov. Respektive, ci to dokazes bez kriku, presadzovania si svojej pravdy atd. Ak nenajdete spolocny kompromis, tak si date vzajomnu "slobodu" a moznost najst si niekoho, kto bude chciet v zivote to, co vy. To je tak strasne? :) Nemyslim si
narniacka, obdivujem ta, ako si s prehladom dokazala uvazovat a rozhodovat sa, vacsina ludi, najma zien, tuto schopnost nema. Som rada, ze to dopadlo takto dobre. Nech vam to vydrzi natrvalo.
Kazdy chce nieco, od cloveka k cloveku sa to moze lisit. Rozhodujuce je, ci za tym clovek ide alebo stoji na mieste a trapi sa. Zahon je troll, on si chce len kopnut, v realnom zivote si chce vrznut, ale ziadna ho nechce, tak sem pise bludy.
Zahon,to ake bludy pises?!Ak ta tvoja mama pocala hocikde a s hocikym,je to jej vec a tvoj zivot.Ja som z usporiadanej rodiny,preto mi prislo normalne,ze ked sme obaja s partnerom tuzili po rodine a detoch,ze sa najskor zosobasime.A to o kom pises,ze ho potrebujem len na platenie? Ci moj prvy muz,alebo moj terajsi,tak ja som v porovnani s nimi na tom financne lepsie.Nikdy som to nezneuzivala a nikoho financne nevyuzivala.Ty si daky zakomplexovany, pozeram..
Ja, ako chlap, si vôbec nemyslím, že rozhovor, ktorý bude mať charakter od emócií očisteného ultimáta je rozumné riešenie. Už len z princípu by sa mi nepáčilo keby ku mne prišla priateľka a situáciu, ktorú len ona považuje za problém, by riešila takto. To aj ďalšie životné situácie sa majú riešiť týmto spôsobom? A pritom na to možno stačí jeden úprimný a milý rozhovor a všetko by sa vyriešilo ku spokojnosti obcoh. Zasa nebuďte hysterické...
narniacka,
ked si potrebovala len opelovaca, tak si sa nemusela preto vydavat. By som sa nedivil, ked zisti, ze ho potrebujes len na platenie, keby ta sa prebudil a nechal on teba.
Zuzazuza,niesom uz s nim.Podala som hned vtedy ziadost o rozvod.Tym,ze az po svadbe nechcel deti a rodinu,no do svadby chcel vsetko,u mna skoncil.Deti sme spolu nemali,ani majetok,tak rozvod nebol problem. On ma este aj na sude drzal za ruku,hladkal ma a oslovoval ma zdrobneninami.Problem bol ho dostat z mojho domu. Riesila som to pravnikom.Vyzvanie na vypratanie.Aj to som cvakala stahovak,len aby som ho vobec dostala prec.Trvalo to par mesiacov po rozvode. Naucilo ma to jedno.Nedavala som odvtedy muzom viac sanci.A radila by som to aj inym zenam.Mala som este dake 2-3 vztahy.Ked to podla mna nikam neviedlo,tak som to ukoncila. Muzi sice nechapali,ja som vsak vedela,co som robila.Bola som aj s takym,ktory sa po pol roku,co sme spolu boli,vyjadril,ze on vztah vlastne ani nechce a nehlada.Akoze chcel zrazu uz iba kamaratstvo s vyhodami.Okamzite som to s nim ukoncila.Nechapal.A to sa mi potom ti muzi este ozyvali a zobrali o navrat,ako retardovani.Vyplakavali,ze ako ich tak rychlo dokazem odkopnut.Ale ja som nemienila stracat s nikym cas,ked to on nemyslel so mnou vazne.Uz som sa medzitym znova vydala.Nasla som si muza,ktory ma v priebehu pol roka poziadal o ruku,zoznamil ma s celou rodinou,dal mi od svojho bytu kluce.A to sme spolu spali az po zasnubach.Co boli mesiace.Isto by som s nikym nestracala roky.Prva moja skusenost ma naucila,co chcem,a co nie.A som takto stastna.A spokojna.Moj novy muz takisto ;)
Punčový - Rez: a ako si to podľa teba treba vyjasniť hneď na začiatku? Začnem s niekym chodiť a vybľafnem naňho, že s ním chcem tri deti? Alebo mu len tak oznámim, že chcem, aby ma mimo iného aj oplodnil, lebo inak vzťah neprichádza do úvahy? A keď si to nebodaj rozmyslím, tak mu poviem, že snáď nebol tak naivný a to dieťa vážne nemyslel..
Dnes treba aj trochu kalkulovať. Nemyslím to v zlom, ale myslím tým, že je treba v prvom rade vziať do úvahy, kedy dotyčný/á chce deti. Lebo, ak vo všeobecnosti chce, netreba tlačiť na pílu.
Vezmime si, že sú dvaja spolu od 15 stich rokov, nechcú ešte deti, ale obaja vedia, že raz ich chcú. V 25 rokoch skončia výšku, ona dieťa môže chcieť hneď, on chce byt. V 30tke spolu žijú, platia hypo, ona stále dieťa chce, on však vie, že by rodinu neuživil, potrebuje pokračovať v kariére. V 35ke ona je už hysterická, jemu sa však kariéra len rozbieha, na dieťa by čas nemal. Vôbec to neznamená, že on dieťa nechce s ňou, znamená to, že sa strachuje a je zodpovedný, lebo ich chce živiť a zabezpečiť im plnohodnotný život, len b tom čase si uvedomuje, že by to tak nebolo. Bodaj by tak rozmýšľala každá žena a každý muž.
No a aky je dovod, ze by ste sa mali hned vziat?
U zien vacsinou nebyva dovod na svatbu muz s ktorym by chceli zit, ale skor to, ze ich kamaratky, alebo kolegyne sa vydali, a ona im zavidi. Ale aj tie kolegyne a kamaratky sa vydali len preto, ze zavideli inym kolegyniam a kamaratkam. Chvilu sa tvaria vsetky stastne, a neohovaraju sa az tak, ale potom zistuju, ze si zobrali niekoho, koho ani nepoznaju a a ani si nerozumeju. Ale navonok sa tvaria stale stastne, aby ich ine neohovarali. No a potom pisu sem.
