Pomohli vam AD na uzkostnu poruchu

Janulka ak to neviete zvládnuť bez liekov tak ich ani neskúšajte brat lebo vysadzania už vôbec nezvladnete... Moja rada... Buspiron spôsobuje ešte horšie úzkosti.... Všetky psych lieky sposobuju zavislost.... Všetky.!!!!

Ahojte dnes, som bola u psychologicky vravela, ze nech to este skusim bez liekov, o 3 tyzdne mam zas terapiu, a uvidime ci som pokrocila. A ak nie tak na lieky. Citim sa hrozne vyčerpaná, kruti sa mi akoby hlava taky divny pocit, mam pocit, ze nevladzem.

Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.

V stredu idem k psychologicke, skusim sa este s nou poradit. Mne by mozno stacilo len nieco na ukludnenie co nieje navykove, ale nemyslim bylinne preparaty tie mi nezaberaju, ale ten atarax co si brala alebo buspiron, vraj su to nenavykove anxiolitika. Dakujem za tvoj cas ani nevies ako mi pomahas. Dobru noc

Tak ja neviem, musis sa uz sama rozhodnut. Ak to je take ze vies fungovat tak zabojuj este, KBT terapia je dobra, ta by ti mohla pomoct. Ja som uz bola v koncoch, nebola som som schopna fungovat v spolocnosti takze ine vychodisko som nemala...

A este som ti chcela povedat, ze sa vobec chorobou netajim, vie to kazdy moj blizky znamy aj to, ze chodim psychologovi, neberiem to ako hanbu proste ma nieco take postihlo, po umrti mami.

Sunny6 dakujem. K psychologicke chodim uz pol roka a robime aj KBT terapiu, chodim tam rada, strasne sa tam dobre citim, a aj par dni po terapii. Ona ma uz pozna hned na mne vidi ci mam nejaky problem zhorsenie stavu, alebo ze som ok. Neodporuca mi zatial lieky vravi, ze to zvladnem, aj ja chcem verit, ale ked pride blbsi den som zas v keli. Pred rokom som bola aj u psychiatricky a aj napriek tomu, ze som sa citila lepsie ako v zaciatkoch dala mi lieky, vtedy som si povedala tak toto nie, zvladnem to sama, presiel dalsi rok a este to nepreslo, pretoze sa stala pre mna neprijemna vec, kedy bratrancovi (40) roboli baypas v 30ke prekonal infarkt a moj strach sa opat zvacsil. Ja uz rano sa budim s napatim na tele, je to hrozne neprijemne trva to tak hodku, chvilu som ok a zas sa to vrati, citim sa taka akoby som bola v klietke, a moje myslienky sa sustreduju len na to co sa mi deje, nedokazem sa uvolnit, robim si aj dychove cvicenia, autogenny tréning kazdy vecer, a zacala som aj cvicit jogu a pomaha mi to len v danej chvili. V Boha verim, aj sa k nemu modlim a prosim ho o pomoc, ale neviem ci mi to pomaha, ale je taka moja nádej. Ja fakt neviem ci lieky alebo nie, nechcem uz takto zit, ale na druhej strane dufam, ze to zvladnem sama. Na AD ma odradza aj dlhy nastup ucinku, mam brigadu a neviem ci by som to v tom období zvladla. Pekny vecer

No tak u mna sa objavovala uzkost nejake tri roky ale to len cca 5x do roka, co bolo este v pohode. Po stresujucom a tazsom obdobi sa vsak uzkost prejavila na plne grady. Kdekolvek mimo domova, v spolocnosti som sa citila neprijemne, neustaly nepokoj, tocenie v hlave, nizky tlak, najhorsie boli situacie paniky, kedy som si tiez myslela ze umriem... boli stavy kedy mi trpli ruky, bola som dezorientovana, chytala ma triaska a neuveritelny strach ani neviem z coho, vela krat som myslela ze odkvecnem ale tieto stavy trvali len nikolko minut a nikdy sa mi nic nestalo. Po tychto stavoch som bola vzdy neskutocne unavena. V tomto obdobi som takmer 3 mesiace nikam nechodila lebo som mala strach ze ma to prepadne niekde medzi ludmi... skusala som kadejake bilinky, meditacie, vyzivove doplnky ale nic mi nepomohlo. Dam ti tri rady, ktore v mojom pripade zafungovali:
1. V prvom rade sa daj do kludu, skus zit pokojnejsim zivotom, sportuj, zdravo a pravidelne sa stravuj a uvedom si, ze si skvela a jedinecna osoba ako kazdy. Neklad si toho na plecia teraz prilis vela, dolezity je relax kym sa nedas do poriadku.
2. Najprv som vyhladala psychologicku. Skus si najst nejaku dobru podla odporucani.. ta by ta mohla naucit nejake dychacie techniky, vdaka ktorym sa dokazes uvolnit. Nasledne to budes praktikovat aj doma aspon 2x za den a ver, aj to trochu pomoze. Ak by si mala v okoli psychologiu kde realizuju aj kognitivno-behavioralnu terapiu tak chod na to, je to prave na taketo uzkostne poruchy (ja som vsak v okoli nic take nemala v ponuke).
3. Ked som uz vazne nevedela ako si pomoct a citila som sa bezmocna, pristupila som aj na liecbu AD. Vyhladala som si psychiatra a objednala som sa. Mne konkretne predpisal AD -Paretin, na zaciatku asi prvy mesiac som brala aj Atarax (liek ktory zmierni neziaduce ucinky pri nasadzovani AD). Brala som ho vsak len minimum, ono sa tie stavy pri nasadzovani daju vydrzat. Po mesiaci to postupne prejde a o take 2,3 mesiace by si mala byt uz uplne v poriadku... u kazdeho je to vsak ine, niekto uz aj po mesiaci sa citi dobre. Vyhybaj sa vsak benzodiazepinom (to su lieky ako xanax, lexaurin, frontin a pod.) tie su navykove, netreba ti ich...
Mne sa po tych troch mesiacoch uzivania AD uplne ulavilo, konecne som mohla fungovat ako predtym, a nebola som vobec "zblbnuta" ako vravia niektorí ludia, ani ospala. Brala som rok a pol - cim dlhsie beries, tym je mensia pravdepodobnost ze sa ti to vrati. A este mala poznamka k AD: niekto z nich schudne, niekto ale priberie.. mne ale bolo jedno aj keby som pribrala, chcela som sa hlavne zas citit v poriadku. Postava sa da vyformovat cvicenim a stravou...
No a ci ti treba lieky, to sa ti fakt neodvazim povedat, nie som lekar. Ak sa vsak dlho citis zle a len sa to stupnuje tak vyhladaj najprv psychologicku a skus sa s nou poradit ci budu stacit terapie alebo si zajdes za psychiatrom.
Na zaver dve pozitivne info: v dnesnej dobe trpi takymito poruchami mnozstvo ludi, od mladych az po starych, neverila by. Je nas vela, netreba sa za to hanbit a treba si pomahat, mne pomohlo ak som sa blizkym ludom zdoverila, citila som sa tak v ich pritomnosti bezpecnejsie. Druha vec je, ze liecba antidepresivami vie pomoct, netreba sa toho bat, na diskusnych forach je vela "strasiakov" ktorí AD odcudzuju, ale pocas mojho putovania tymito forami som nasla aj kopec dobrych ludi, ktorí si liecbou presli a uspesne sa vyliecili :) takze ako uz budes postupovat je na tebe, hlavne je nestracat nadej a verit...bude dobre, nic netrva vecne :)
A v neposlednom rade: ak si veriaca tak sa obrat s prosbou o vyliecenie aj na Boha... je to hlavne v jeho rukach, koniec koncov ked sa vyliecis tak si uvedomis ze to tak asi aj malo byt, ze to bola mozno akasi skuska a zacnes si zivot viac uzivat a vazit :) btw nie som ziaden fanatik, som priemerny krestan.
Keby nieco tak pis, kludne este odpoviem na nejake otazky :)

Sunny6 dakujem, ze si sa ozvala, prosim ta mozes mi popisat ako sa ti uzkost prejavovala. A dali sa vydrzat tie neziaduce ucinky?A kolko ti trvala uzkost kym si sa zacala liecit?To schudnutie by som brala :-) Mne ked pred dvoma rokmi zacala uzkost som schudla za 8 mesiacov 27kg, prvy mesiac som vobec nejedla, teda jedla ale po omrvinkach, a tym, ze sa liecim na stitnu zlazu a ze som schudla, zrazu som mala vysoku davku liekov a asi z nich som chudla, po 9 mesiacoch na kontrole mi ich dr znizila a doteraz som pribrala 10kg.V tom case som sa bala ist s detmi aj von denno denne mi bolo zle, tlaky na hrudi, motaky, nemoznost sa nadychnut, stale som si vravela ,ze som ok, ze je to len psychika a postupne za intenzita bolesti znizovala, ale mam ju stale denne ale nie v takej sile. Denno denne mam napatie na chrbte ktore mi prechadza na krk a hrud, z toho mam bolesti chrbta, co mi asi sposobuje aj bolest, tlaky, pichanie na hrudi a vtedy sa tak zlaknem, ze sa vo mne nieco nastartuje a mam strach, ze umriem. A takto mam pocit, ze si budujem fobiu z infarktu. Inak fungujem v domacnosti, vela krat sa premaham, lebo musim tu byt pre deti, ale takto sa zit neda. Myslis si, ze mi treba lieky?Este som nemala jediny den bez uzkosti. Vazim si kazdu radu, ktoru mi das aj ty a ostatny. Velka vdaka

Janulka, prepac za neskoru odpoved. Neziaduce ucinky som v podstate nemala, citila som sa normalne ani ziadna ospalost, vsetko v pohode. Akurat kym som ich zacala brat tak prvy mesiac bol tazky, klepali sa mi ruky, mala som velke zrenice, bolo mi aj zle od zaludka a schudla som. Ale hned ako si telo navyklo na liek tak vsetky neziaduce ucinky pominuli. Fakt mi liecba pomohla, ja som uz bola v koncoch a keby som nepristupila na liecbu AD tak neviem kde by som teraz vola. Viem co je to uzkost, tazko to opisovat niekomu kto to nezazil. Nastastie som na teraz z toho vonku a velmi rada pomozem. Ak chces, kludne sa este nieco pytaj..pripadne mi daj email a ja sa ozvem.
P.S. Lexaurinu by som sa vyhybala, ide o liek skupiny benzodiazepinov, ktore su navykove. Antidepresiva vedia pomoct, lieky ako lexaurin vsak mozu este uskodit. Drz sa!