Ozenili by ste sa so zenou z chudobnej rodiny?

Jasne, ze vzal :) Chudobu by som vobec neriesil. Jedine co by mi vadilo by bolo to, keby sa moja partnerka vo svojej situacii a vo svojej minulosti prilis rypala a tym by nas oberala o vela peknych chvil. Prehnana skromnost a lutost je niekedy zbytocna a limutujuca. Zivot si treba aj uzivat. To, ze by som sa s partnerkou rad rozdelil uplne o vsetko je samozrejmost.

Ak ťa ten človek ľúbi nevadí mu či máš alebo nemáš majetok či peniaze. Má milovať teba.

Kleda, : )!!!
Kočka, ty si vo svojom mladom veku dokázala oveľa viac ako tvoji rodičia, ktorí sú o generáciu starší. Aj "strach v podvedomí", ktorý má svoje opodstatnenie, sa dá zvládnuť. Ty žiješ iný život ako tvoji rodičia, tvoje deti žijú iný život ako ty a nikdy nedopustíš, aby sa to pokazilo!
Sprav si zo seba najlepšiu kamarátku, dovoľ si poplakať, nemať vždy úsmev na tvári,...
Zo svojho manžela sprav najlepšieho kamaráta na svete a zapoj do toho aj deti, svokrovcov.
Si o. i. aj úprimná a čestná, a to je v dnešnej dobe vzácnosť!
Ja som len zachytila signály, ktoré si vysielala. : )
Tak ti prajem, milá Kleda, aby si sa zbavila svojho strachu, úspešne vyriešila to, čo ťa trápi, mohla naplno precítiť každú chvíľku svojho života bez vrások na čele, po boku svojich blízkych až do samého samučkého konca! Maj sa krásne! : )

Kleda sak si uz vykrikovala ze odtialto odchadzas. Co si sa spjadila? :D

Omen, tvoj prispevok je pohladenim pre dusu. Precitala som si uz asi pat krat. Dakujem velmi krasne.

Kleda, máš krásne vzťahy vo svojej vlastnej rodine, aj so svokrovcami. Tým sa nemôže každý pochváliť. Udržuj si ich a rozvíjaj.
Si introvertka, inteligentná, citlivá a trápi ťa, že so svokrovcami zažívaš to, čo by si mala aj s rodičmi. Možno sa to raz utrasie a všetko sa dá do poriadku. Možno... Nech sa tak stane.
Povedz svokrovcom, že ich máš rada, že si im vďačná za všetko, čo pre vás robia, že si to vážiš, že si tu pre nich, ak budú niečo potrebovať,... Objím ich, ak to zvládneš. Buď k nim pozorná a oplácaj im lásku láskou. Máš jej v sebe dosť.
Buď pokojná, manžel aj svokrovci sú skvelí ľudia, len tak ľahko sa ťa nevzdajú. On o teba bojoval, oni ťa pekne prijali. Ak ťa najbližšie prepadnú takéto myšlienky, nahraď ich prežitými krásnymi spomienkami alebo si začni vytvárať pozitívne obrazy o budúcnosti (vizualizuj), pusti hudbu, ktorá ich prehluší,...
Si silná žena, ale aj silní ľudia majú právo na slabé chvíľky. Popasovala si sa so životom, zvládla ho doteraz a ja nemám obavy, že nezvládneš aj jeho ďalšiu etapu. Na toto si však dávaj pozor - nepreťažuj sa, nenaháňaj sa za peniazmi. Tie boli, aj budú. Len tvoji blízki tu raz nebudú. Postretlo ťa zaslúžené šťastie, tak si ho pevne drž vo svojich rukách a nepusti za žiadnu cenu. : )

Omen, dakujem krasne. Verim, ze s tvojim sposobom zmyslania si urcite spokojny clovek v zivote. Aj ja ti prajem len kludny zivot, naplneny laskou... Bud stale taky empaticky clovek, ako si. V dnesnej dobe je to vzacnost.

Kleda, každý z nás zažíva aj tie slabé chvíľky. To preto, aby sme ich dokázali odlíšiť a vážiť si tie "silné chvíľky".
Za každým mrakom sa skrýva slnce a presvieti aj tvoj deň. A nielen jeden! : )

Ja viem... Ty ale NESMIEŠ takto uvažovať a MUSÍŠ sa strachu postaviť. Ak sa budeš báť, privodíš si zdravotné problémy a nakoniec si môžeš uhnať aj ten rozvod. Tak si začni viac VERIŤ!, máš na to! Strach ťa brzdí a kazí ti šťastné chvíle, ktoré si zaslúžiš prežívať v objatí svojho manžela. Zdôver sa mu. Určite tvoje obavy vyvráti. A či vydrží tvoje manželstvo ti nepoviem, ale ti to prajem. Prajem ti, aby ste ruka v ruke spolu kráčali v starobe a tešili sa zo svojich vnúčikov.

Omen dakujem za nazor. Vyzeras byt rozumny clovek, preto ti odpisem. Vies, v zivote sa stava vselico. Ak by nahodou prislo k rozvodu, pridem o vsetko. Ostanem sama, kedze nemam rodinu, ku ktorej by som sa mohla prichilit. Bojim sa, aby som niekedy neprisla o jeho rodinu, ktoru mam tak rada, o manzela a o deti. Ja sama nemam nic a nikoho. Raz som uz ostala sama a to dost v mladom veku, viem ake to je strasne, uz by som to viac zazit nechcela. Preto sa tak snazim na 150%, aby aspon z mojej strany nebol nikdy dovod k rozvodu. Je to tazke. Ano mas rodinu, ale nie je tvoja a ak sa nieco stane, velmi lahko sa ti mozu obratit chrbtom, pretoze voci tebe nemaju ziadne zavazky. Toto, co sem pisem, neprezivam kazdy den. Som v podstate spokojna osoba, ale ten strach v podvedomi mam stale a budem mat do konca zivota, ako by mal kazdy v mojej situacii. Som silna osoba, ale niekedy mam slabe chvile a je fajn, ak ma niekto chape. Naozaj dakujem tu zopar ludom, aj ked som ich v zivote nevidela. Niekedy pekne slovo je tym najlepsim pohladenim pre dusu.

Kleda, chce to z tvojej strany určité pochopenie, prečo sa ti veci diali tak, ako sa diali. Chce to aj odpustenie sebe, rodičom. Vyrovnať sa s vlastným životom, naučiť sa prijímať, nezodrať sa v práci (chceš sa dožiť vnúčeniec?!), otvoriť sa viac manželovi a komunikovať s ním, aj o financiách. Netráp sa nad budúcnosťou, užívaj si život v prítomnosti, tvorte si spoločné zážitky, venuj svojej rodine viac času, to zaváži viac ako prachy.