Ahojte, najdu sa tu zeny/pary, ktore maju po 30 a netuzia po detoch? Mam stabilny vztah(manzelstvo) dlhe roky, zo zaciatku sme si tak romanticky predstavovali ako by vyzerali nase deti, aj mena sme mali vybrane. Ale potom sa vsetko zmenilo. Ako roky isli dalej, zistili sme, ze vobec nie je take lahke sa zabezpecit ako sme si mysleli. Ja nemam ziadnu rodinu, som sirota, mala som tazke detstvo (alkohol, psychicke tyranie). Manzel rodinu ma, ale pochadza z chudobnych pomerov. Este stale byvame pri nich, setrime velmi pomaly. V rodine uz zacinaju mat reci, kedze takmer vsetci tu v nasom veku deti maju, alebo cakaju, len my nie. Ale my sme po tych detoch jednoducho prestali tuzit. Preberali sme tuto temu z viacerych stran a rozhodli sa, ze deti nechceme. Ako to povedat rodine tak, aby to pochopili? Rozmyslame nad odchodom za hranice, aby sme mali svaty pokoj, lebo mame pocit, ze tu clovek musi klamat, ze deti mat nemoze, aby ho nahodou neukrizovali. Niekto v podobnej situacii?
32 rokov a ziadna tuzba po dietati
Tradicne navazanie sa do ludi, ktori maju radi zvierata. Bosinkuuu :D Ty deges. Zviera aspon nie je falosne a plne zloby a zavisti ako ty a tebe podobni, ludske odpady. Aby komusi vadilo este aj to, ci niekto ma doma psa, macku, skrecka, ryby, alebo decko. Veru tak, kde do prdele to speje? Nech si kazdy hladi vlastnej polievky.
ano mile slovenky kupte si psickov a macicky sponzorujte utulky a budte proti rodine lebo je to strasne in ukazte ake mate srdiecko k zvieratkam bosinku.........
Absolutne ti rozumiem a je fajn ze s partnerom sdielate rovnaky postoj. Mne vsetci mudruju, ze stretnem toho praveho a zatuzim po dietati..mozno..a mozno nie. Nechciet mat deti sa povazuje za sebeckost..argumenty kto sa o teba postara v starobe, kto ta pochova su uz ok. Mam okolo seba xy kamosiek kt.zo dna na den preplo v hlave a zatuzili po dietati hoci nemali partnera..a po par mesiacoch to dieta mali..a teraz sa lutuju, vyplakavaju akeho vola maju ako sa trapia ake su.nestastne..a vsetci ich lutuju lebo ved tak sa to patri..to uz sebecke nie, ze si nieco vymysli, vychrape s prvym kto jej pride do cesty, rozhadajuu sa kvoli tomu cele rodiny a to v akej atmosfere tie deti ziju cele detstvo ani nespomeniem...celkovo vychova deti v dnesnej dobe je chora, vsetko sa im podriaduje, prisposobuje, minutku sa nemoze dieta len tak nudit, musi mat vsetko a hned...celkovo je toto velmi tazka a zlozita tema, vacsinou sa ludia pri nej len pohadaju, takze je naozaj super ze s partnerom zdielate rovnaky postoj a ostatnych si nevsimajte.
Matka ma iba porodila, potom ma odkopla ako spinave pradlo. Sem tam sa zastavila a vynadala mi, ze som jej znicila zivot. Nie kazda matka je dobra matka. Ostatnym dakujem za prispevky, len ma to utvrdilo v nasom spravnom presvedceni.
Asi ste zabudli že Vás porodila a oddojčila matka, ktorá mala neľahký život.
Vy dospelá by ste mali urobiť svojmu dieťatku lepší život a tešiť sa !
K tomu smeruje aj pokrok ľudstva. A ak nájdete toho správneho muža, tak budete aj šťastná a Váš život bude mať zmysel !
Mudr.J.K.
Ani sa ti nečudujem..Mať dieťa nieje len tak pokiaľ nechce živoriť ani matka a tobôž decko...Treba mať nato financie nejaku citovu istotu a tu nemá každý...Ja zas nechápem ludi ktorí sa snažia silou mocou presviedčať otom ake je super mať dieta...Lenže...Decko ti môže zomrieť,môže važne ochoriť,môže sa dať na drogy,dostať sa do zlej partie čo v dnešnej dobe nieje nič nezvyčajne..Myslite si stále že je take super mat decko?Potom to mnohi lutuju keď už je neskoro...Veď nemáte žiadnu istotu že vášmu decku sa nič nestane..Je veľa rodičov ktorým napriklad dieta zabilo auto,spachalo im samovraždu atd...Stále si myslite že je take skvele mať dieta?Presne kvoli takym veciam decko mat nebudem..A to ani nehovorím otom koľko mužov zdupka pred zodpovednosťou...
Milada
ja si nenahrádzam dieťa psom, vždy som mala pozitívny vzťah k psom a k zvieratám. Nieje to náhrada, od mala som mala už dvoch psov.
Michaela34 lenze raz naozaj uz nebudes moct mat dieta a budes to velmi lutovat. Nechapem dnesne pary ze tie ktore ozaj mozu mat babo ho nemaju. A co nechapem uz vobec je kupovanie si psov a nahradzanie si dietata psom . Tato doba mi pride chora . Zviera ti dietatko nikdy nenahradi.
Ľudia vravia často že vekom túžba po dieťati u ženy vzrastá, že čím je staršia tým viac bude túžiť po deťoch ale čo ja na sebe pozorujem tak to nieje pravda. Keď som bola na strednej milovala som detičky. Kočíkovala som deti susediek, kamarátiek starších, sesterníc a vravela som každému že chcem mať veľa detí. Neskôr keď som si našla frajera prvého som mala asi tak 19 tak som s ním stále rozprávala ako chcem mať deti a napriek tomu že mi bolo len 19 som už po dieťati túžila neskutočne a kočikujúcim matkám nakukávala do kočiarov na ulici. Frajer mal len 23 a rozhodne po deťoch ešte netúžil a krútil hlavou či mi je*e. Preto sme sa aj neskôr rozišli asi ho desila táto myšlienka stať sa otcom v 23 rokoch :-D
Okolo 25 som sa už chcela vydať ale túžba po dieťati neustávala ale bola som si vedomá že vysokú musím najprv dokončiť a nemá význam mať dieťa na vysokej lebo štúdium pôjde bokom. Lenže okolo 30tky moja túžba po deťoch akosi ochabla aj napriek tomu že som mala druhého frajera. Chodili sme spolu tri roky aj niečo ale ani jeden z nás nejak na túto tému sa nebavil. Cestovali sme a užívali život. Neskôr sa naše cesty rozišli kvôli jeho prepadnutiu hracích automatoch. A teraz mám 34 a som akosi rada že mám pokoj od deckého plaču, revu, kriku, trucovaniu a všetkého toho čo s deťmi súvisí. Už potom ani netúžim čoraz viac a už ani nenakukávam do kočiarov lebo moja túžba ochabla a mám svojho verného psíka vlčiaka :-D
Ten si občas zašteká a netrucuje ani nekričí. Už netúžim po prebaľovaní plienok, krmením a zašpinených podbradníkoch, netúžim po kočikovaní, neustálom behaní za dieťaťom aby sa mu niečo nestalo, už ma to prešlo. Myslím že som dospela a zistila že to nieje nič pre mňa. NIe každá žena je nastavená tak aby svoj život zasvatila deťom a celoživotnej starostlivosti o ne. Ja zrejme nepatrím k tým ženám ktoré sa snažia zúfalo splašiť nejakého muža len aby ich oplodnil či podstúpiť umelé oplodnenie ako to robi aženy v zahraničí. Niepatrím k tým ktoré sa idú zblázniť že im tikajú biologické hodiny a s pribudajúcimi rokmi ich chytá zúfalstvo. Sú ochotné sa vydať aj za grobiana ktorého by si za normálnych okolností nevzali ale ich zúfalstvo je tak zrejme že lepšie taký ako žiaden.
Zhrnula by som to teda tak, že s pribudajúcim vekom u mňa túžba po dieťati nestúpa ako sa snažia nás bezdetné ženy mnohí ľudia presvedčiť "no počkaj až bude staršia budeš chcieť mať deti"
NIe, u mňa je to naopak. S pribudajúcim vekom, som zistila, že nemusím riešiť také problémy s vychovou ako ženy-matky naokolo ktoré poznám. Zatiaľ čo oni zaťažujú svoje matky a svokry vychovou svojích deti, zatiaľ čo oni chodia strhané, vyčerpané, ustráchané, mnohokrát zlostné, ja si spokojne žijem :-D
Takže odkaz pre ľudí ktorí sa musia neustále vrtať v živote iných ľudí a riešiť prečo tá a hentá, ten a henten... riadťe sa heslom
ŽI A NECHAJ ŽIŤ!
Anyone:
Akýmikoľvek slovami by ste to rodine povedali, nemusia to pochopiť a ani to nie je potrebné. Nesnažte sa, aby vás chápali, nech vás pokojne aj ukrižujú. Ak Vám ich správanie znepríjemňuje život, odísť môže byť riešenie...
Možno sa vaša túžba časom zmení, možno nie, obe možnosti sú v poriadku, je to váš život...nech sa ostatní radšej ako vami venujú svojim deťom, aby z nich vyrástli ľudia, ktorí rešpektujú rozhodnutia iných.