nedokážem prekusnúť bud. svokrovcov,

Snažila som sa ich mať rada, ale po tom, ako som zistila, čo sú zač, je to hrozné a pre mňa nepredstaviteľné, že do takej rodinky mám patriť.
Sme zasnúbení s partnerom, sme spolu 4 roky aj viac.
Nechodievam našťastie k nim, pretože od začiatku mi to tam bolo proti srsti. Chodievam raz za rok, na Vianoce, a raz na Veľkú noc. Inak nie. Desí ma to tam.
To, že si radi vypijú obaja a kvalitne,(rozumej alkoholici), a majú tam doma (rozumej v malom byte pre ani nie dvoch ľudí,žijú 6 ), ako v džungli. Neupratané, nevymenené linoleá, staré na rozpadnutie okná, špina, humáč, nič tam neladí, všetko je nejako prekryté niečím, len aby bolo, polepené páskou, okná na špagáte, nezarábajú samozrjeme ani jeden už desať rokov nerobia. Sú na polov. invalidných, akože OK, nemajú prachy,ale tiež ich synovia by im mohli pomôcť.
majú starý nábytok, hádam ešte z po vojny, staré koberce, prach, špina, bordel, starina tam páchne. No ako žijú v čistej katastrofe a špine. Ja neviem,ako tam raz dopracem svojich rodičov, a ten deň sa nezadržateľne blíži, kedže sa chceme vziať s partnerom. Ale štve ma aj partner, nedokáže im dohovoriť, zmobilizovať sily, peniaze, ani s ostatnými súrodencami.leniví sú všetci koľko ich je. Partner robí na týždnovkách v Rakúsku,tak preto chodieva domov iba na víkendy.( bývať spolu ideme až po svadbe,aj to u mňa doma). Rozumejte, u nás doma: všade čisto, moderne zariadené, obrovský dom s veľkou záhradou, skalky všade, bazén,( no nie sme chudobní, povedzme si narovinu). Udržiavaný moderný dom.Hoci má ten dom 20 rokov.
ja si ani netuším,čo bude,keď naši prídu do tej katastrofy k nim, na zásnuby a na svadbu, nedokážem si predstaviť, o čom sa takí ľudia budú baviť. Naši ich zatiaľ nepoznajú, lebo však svatovci až tesne pred svadbou sa vídavajú. Je to niečo strašné, v akých pomeroch žijú. Hrpzné, aj baktérie aj plesne tam všelijaké žijú, potom je partner stále chorí. Nedokážem si predstaviť, že deti by som budúce k nim dala, čo i len na hodinu. Boli takí vždy, ale myslela som si,že časom sa spamätajú,a začnú trošku aspoň sa kolo seba riadiť, dajú dokopy ten slávny byt dvojizbový, a prestanú byť takíto benevolentní a leniví.
Nemám ich vôbec rada, a prenáša sa to aj na partnera. keď s predstavím,že raz by som mala tak žiť aj ja s mužom,tak sa chcem zabiť. Čo mám robiť ? veľmi sa bojím, čo bude. Takáto rodina budúca mi teda naozaj nie je proti srsti a po vôli. A vravím, nedokážem si predstaviť mojich rodičov, normálnych vzdelaných, moderných ľudí-keď ich proovnám s bud. svokrovcami, sa mi chce plakať. Poraďte, čo robiť. Keď si predstavím,že do hentakej rodiny sa idem privydať, tak mi je zle, už váham aj so svadbou.