Na konci alebo na začiatku ?

Príspevok v téme: Na konci alebo na začiatku ?
BezSily

Pekný večer prajem , prišiel som sa trocha vyrozprávať ... Asi by som mal na začiatok povedať že mi je osemnásť , tu si mnoho ľudí dá facepalm no ak budete čítať ďalej dozviete sa viacej.

Hovorím si koľko toho ešte zvládnem , momentálne som v tom momente kedy zo mňa vyprchá všetka životná energia , duša zaspáva a ja pomaly s ňou. Viem že to bude znieť akoby som sa sťažoval ale nie je to tak , len sa chcem vypísať , detstvo bolo také všelijaké ... šikana , žiadna láska ( rodičovská atď ) , osamelosť , bolesť , sklamanie , poškodené zdravie na doživotie.
Spravilo to zo mňa človeka ktorým som dnes , nejak som to zvládol a poučil sa z toho. Predstavujem si to akoby som spadol do vody a jediné čo ostalo je moja osobnosť a jediný zmysel života a to cítiť lásku. Necítim hnev , necítim nenávisť ani strach. Nechcem moc , nechcem peniaze. Viem že fyzicky mám len osemnásť ale mám pocit akoby som žil celé veky , tie dlhé noci v bolesti , dlhé dni v škole medzi ľuďmi ktorý vás nenávidia a vy ani nepoznáte dôvod ( je to hodne veľká irónia ).

Posledné dni som neskutočne duševne unavený , život si ma zase podal a ja už strácam nádej že to niekedy skončí. Ja viem , zase vstanem zase budem bojovať ďalej ale ani neviete čo by som dal za malú chvíľku v objatí kedy by som sa mohol vyplakať. Aspoň na sekundu , oddýchnuť si. Viete vyprchá zo mňa život a ja neviem ako to mám zastaviť , moja duša zaspáva a neviem ako ju mám prebudiť. Prajem si aby si ma Boh zobral k sebe.

Čo má vlastne človek robiť keď jediné čo cíti je smútok a bolesť ? Hah znie to strašne naivne ale posledná vec čo ma tu ešte drží je pocítiť tu lásku. Nie som silný ani dobrý človek , necítim sa tak ... od kedy som ako dieťa dosiahol uvedomenia sa tak hľadám zmysel života a nenašiel som ho , tým pádom som si ho vytvoril ( možno to tak má byť , netuším ). Len , kedy to všetko skončí ? Poviem vám poznám duševnú aj fyzickú bolesť a ta duševná je o mnoho horšia. Ale to už asi viete. Kam týmto všetkým mierim ? Nikam .. len chcem dať von zo seba tie myšlienky inak sa v nich utopím.

Mám pocit akoby som prišiel na koniec , je to pocit akoby ste dlho umierali , chcete už ale stále vás niečo nechce pustiť alebo to nechce niekto dovoliť.
Trápi ma že si necítim svoje srdce , je skamenelé a prasknuté.
Viete , je to strašná irónia , prosíte o rýchlu a bezbolestnú smrť a potom dostanete dlhý život s bolesťou a s tým že je vám ešte horšie , s tým som sa zmieril , povedal som si že dobre budem žiť tak som sa modlil za lásku a na koniec stretnem ženu s dobrým srdcom a zároveň zistím že od nej lásku asi nikdy nepocítim , to je ta ďalšia rana od života. Ak mi chcete povedať že .. nezúfaj , však dievčat sa ešte nájde .. tak prosím nerobte to. Možno sa nájde , možno nie.

Jedna moja strana prosí o to aby som z tohto života odišiel a druhá prosí o to aby som tu zostal ak je tu šanca že ešte budem cítiť lásku.

Tu je asi koniec , ďakujem že som sa mohol vypísať , ak sa pýtate čo budem robiť tak neviem , je to jediná odpoveď ktorá ma teraz napadá. Možno som vás niektorých rozčúlil , ale veď máš len osemnásť čo už len ty vieš o živote , veď ťa čakajú ešte roky ťažkostí , moja odpoveď ? Pochybujem , no dávam vám aj za pravdu.
Asi zase vstanem a budem bojovať len stále mám takú myšlienku že čo na konci zo mňa zostane. Znova neviem.

Nejaké rady ako sa uzmieriť so životom ? Bonboniéra by asi nepomohla však ? Dúfam že to nie je až tak zlý vtip .. hah

Prajem vám krásny deň a hlavne aby sa vám darilo.

BezSily

Omen , ďakujem ti. O tej starej duši máš pravdu , hlboko v sebe viem že toto je už môj posledný život. Budem si pamätať tvoje slová , ďakujem :-)

Omen

BezSily, ty nie si, naopak z teba sila priam sála! : )

@ "Viem že fyzicky mám len osemnásť ale mám pocit akoby som žil celé veky" - správny pocit! Ty si tu už bol (na Zemi), si stará duša! : )

@ "Trápi ma že si necítim svoje srdce , je skamenelé a prasknuté." Nepravda! : )

@ "...viem , zase vstanem zase budem bojovať ďalej ale ani neviete čo by som dal za malú chvíľku v objatí kedy by som sa mohol vyplakať." Posielam ti objatie, jedno, dve... : )

@ "...povedal som si že dobre budem žiť tak som sa modlil za lásku a na koniec stretnem ženu s dobrým srdcom a zároveň zistím že od nej lásku asi nikdy nepocítim , to je ta ďalšia rana od života. Ak mi chcete povedať že .. nezúfaj , však dievčat sa ešte nájde .. tak prosím nerobte to." Nepočúvnem ťa a nesúhlasím s tebou!!! "Věř a víra tvá tě uzdraví!!!" : )

@ Ak si myslíš, že si na konci, nezúfaj. Niečo staré končí a niečo nové začína. To je večný kolobeh života.
Ak si myslíš, že si na začiatku, tak pokračuj.
Ak si myslíš, že si na križovatke, tak cestu uvážlivo vyberaj. Počúvaj svoj vnútorný hlas, môžbyť tam nájdeš to, čo hľadáš.
Ak ťa zvolená cesta nedovedie do cieľa, vráť sa späť na križovatku a vyber sa opačnou stranou. Len sa nevzdávaj!
Ak padneš, vstaň a pokračuj! Srdce maj pripravené a oči otvorené! Všímaj si ľudí, ktorých na svojej ceste životom stretávaš, nie sú tam náhodne. Všímaj si veci, ktoré ťa na ceste životom obklopujú, vnímaj ich krásu, teš sa z nich.
Vpusť do svojho života ozvenu svojho plaču - smiech a ozvenu svojho smútku - úsmev! : )

kafe

preboha, neurážaj :) časť života som si tiež kvalitne pohnojila a ja chcem toho ešte strašne veľa zažiť. Tak uvidím, čo z toho pohnojeného poľa vyrastie.

kafe

zahojenie vnútra, alebo vysporiadať sa s minulosťou a neťahať ju stále so sebou ako olovenú guľu na nohe. To poznáš podľa toho, že spomienky na minulosť v tebe NEvyvolávajú hnev, v mysli sa nehádaš s rodinou, neobviňuješ spolužiakov - taký ten nekonečný sled myšlienok v hlave, vracanie sa k tomu čo bolo a prečo a ako to mohli urobiť... Čo bolo bolo. Spomienky nevymažeš. Ale ľudia čo sa k tebe chovali hnusne, alebo rodičia čo ti nedokázali dať lásku sa tak chovali, lebo nevedeli inak. Sami sú nešťastní, zranení a pokračujú v reťazi - tak ako bolo ublížené im, ubližujú aj oni ďalej. Keď v sebe človek cíti hnev a nespravodlivosť, vŕta sa v tom čo bolo a obviňuje druhých, je nasratý, lebo tí druhí sa mali správať normálne... to všetko priťahuje len viac a viac takýchto životných situácií, nepríjemných ľudí, zamestnávateľa čo ťa využíva/obabre... Ak dokážeš časom a postupne odpustiť druhým (i sebe) a zamerať svoju pozornosť aspoň z polovice na čokoľvek príjemné, pekné, na to, čo by si chcel (ale aby si sa dobre cítil ked na to myslíš, ak to nevieš radšej sa zameraj na niečo neutrálne - púšťaj si hudbu ked ťa napadnú myšlienky na lásku), vtedy máš minulosť za sebou, pekne vysporiadanú a ty konečne kráčaš dopredu a môžeš zažívať kadečo. Svoj život si tvoríš. A drvivá väčšina ľudí si ho tvorí nevedome. Sú zacyklení v minulosti, ako sa im ukrivdilo, klebetia o druhých a nesústredia sa na svoj život, masírujú si myseľ filmami... A život je pritom tak krásny, jednoduchý a dokonalý :) ...už radšej končím, lebo zas ulietavam.

BezSily

kafe máš pravdu , naše vnútro sa často odzrkadľuje na vonkajšom svete. Len by ma zaujímalo ako myslíš zahojenie vnútra , ono , rany sa zahoja ale jazvy ostanú navždy , aspoň to si myslím ale asi sa mýlim.

kafe

ja sa rada mýlim :) tak potom je to fajn, že máš v sebe teplo. Ale vieš čo ti ešte okrem tvojho rozumu ukazuje, čo vo svojom vnútri nosíš? Situácie, ktoré zažívaš, ľudí, ktorých stretávaš - to vôbec nie je náhoda. Ak si bol dlhý čas zraňovaný, to zanechá stopu vo vnútri, ktorú potrebuješ zahojiť. To sa vôľou ani rozhodnutím, či zabudnutím na minulosť spraviť nedá.
Tvoj smútok je znakom toho, že ideš presne opačným smerom, vzďaľuješ sa tomu, po čom túžiš. Čím lepšie sa cítiš (emocionálne), tým viac sa približuješ naplneniu svojich túžob.

Neber to ako rady, ber to ako pokec :) každý hovoríme o tom svojom :D a niekedy je to prospešné obom stranám, nie len tebe.