Na konci alebo na začiatku ?

Príspevok v téme: Na konci alebo na začiatku ?
BezSily

Pekný večer prajem , prišiel som sa trocha vyrozprávať ... Asi by som mal na začiatok povedať že mi je osemnásť , tu si mnoho ľudí dá facepalm no ak budete čítať ďalej dozviete sa viacej.

Hovorím si koľko toho ešte zvládnem , momentálne som v tom momente kedy zo mňa vyprchá všetka životná energia , duša zaspáva a ja pomaly s ňou. Viem že to bude znieť akoby som sa sťažoval ale nie je to tak , len sa chcem vypísať , detstvo bolo také všelijaké ... šikana , žiadna láska ( rodičovská atď ) , osamelosť , bolesť , sklamanie , poškodené zdravie na doživotie.
Spravilo to zo mňa človeka ktorým som dnes , nejak som to zvládol a poučil sa z toho. Predstavujem si to akoby som spadol do vody a jediné čo ostalo je moja osobnosť a jediný zmysel života a to cítiť lásku. Necítim hnev , necítim nenávisť ani strach. Nechcem moc , nechcem peniaze. Viem že fyzicky mám len osemnásť ale mám pocit akoby som žil celé veky , tie dlhé noci v bolesti , dlhé dni v škole medzi ľuďmi ktorý vás nenávidia a vy ani nepoznáte dôvod ( je to hodne veľká irónia ).

Posledné dni som neskutočne duševne unavený , život si ma zase podal a ja už strácam nádej že to niekedy skončí. Ja viem , zase vstanem zase budem bojovať ďalej ale ani neviete čo by som dal za malú chvíľku v objatí kedy by som sa mohol vyplakať. Aspoň na sekundu , oddýchnuť si. Viete vyprchá zo mňa život a ja neviem ako to mám zastaviť , moja duša zaspáva a neviem ako ju mám prebudiť. Prajem si aby si ma Boh zobral k sebe.

Čo má vlastne človek robiť keď jediné čo cíti je smútok a bolesť ? Hah znie to strašne naivne ale posledná vec čo ma tu ešte drží je pocítiť tu lásku. Nie som silný ani dobrý človek , necítim sa tak ... od kedy som ako dieťa dosiahol uvedomenia sa tak hľadám zmysel života a nenašiel som ho , tým pádom som si ho vytvoril ( možno to tak má byť , netuším ). Len , kedy to všetko skončí ? Poviem vám poznám duševnú aj fyzickú bolesť a ta duševná je o mnoho horšia. Ale to už asi viete. Kam týmto všetkým mierim ? Nikam .. len chcem dať von zo seba tie myšlienky inak sa v nich utopím.

Mám pocit akoby som prišiel na koniec , je to pocit akoby ste dlho umierali , chcete už ale stále vás niečo nechce pustiť alebo to nechce niekto dovoliť.
Trápi ma že si necítim svoje srdce , je skamenelé a prasknuté.
Viete , je to strašná irónia , prosíte o rýchlu a bezbolestnú smrť a potom dostanete dlhý život s bolesťou a s tým že je vám ešte horšie , s tým som sa zmieril , povedal som si že dobre budem žiť tak som sa modlil za lásku a na koniec stretnem ženu s dobrým srdcom a zároveň zistím že od nej lásku asi nikdy nepocítim , to je ta ďalšia rana od života. Ak mi chcete povedať že .. nezúfaj , však dievčat sa ešte nájde .. tak prosím nerobte to. Možno sa nájde , možno nie.

Jedna moja strana prosí o to aby som z tohto života odišiel a druhá prosí o to aby som tu zostal ak je tu šanca že ešte budem cítiť lásku.

Tu je asi koniec , ďakujem že som sa mohol vypísať , ak sa pýtate čo budem robiť tak neviem , je to jediná odpoveď ktorá ma teraz napadá. Možno som vás niektorých rozčúlil , ale veď máš len osemnásť čo už len ty vieš o živote , veď ťa čakajú ešte roky ťažkostí , moja odpoveď ? Pochybujem , no dávam vám aj za pravdu.
Asi zase vstanem a budem bojovať len stále mám takú myšlienku že čo na konci zo mňa zostane. Znova neviem.

Nejaké rady ako sa uzmieriť so životom ? Bonboniéra by asi nepomohla však ? Dúfam že to nie je až tak zlý vtip .. hah

Prajem vám krásny deň a hlavne aby sa vám darilo.

BezSily

kafe tak potom podla tvojej definície sebalásku v sebe mám.
Nikdy som nepovedal že moja túžba po láske je zúfala , zúfalý človek robí chyby a logicky aj aby danú vec cítil tak sa vrhne hneď po prvej príležitosti bez toho aby zvážil všetko ostatné. Zmysel života neznamená len cieľ , láska nie je cieľom ale ako píšeš je cestou , tým že človek dosiahne lásku nekončí , je ako oheň , musíš stále prikladať aby nevyhasla , pracovať na nej atď. To všetko si veľmi dobre uvedomujem. My dvaja sa zle chápeme a ani sa asi nepochopíme , viem čo myslíš ale mýliš sa keď hovoríš že som v sebe studený. Aj tak ďakujem ti za tvoje rady.

kafe

je to zaujímavý pocit - mäkký, teplý, cítiš úctu k sebe samému, spokojnosť, baví ťa to byť sám sebou, prejavovať sa v živote, vieš že máš svoju cenu a že si zaujímavý človek... Cítiš sa celý, kompletný, v rovnováhe (nie síce furt a stále, lebo život je o vlnách, si hore aj dole, ale bez nejakých obrovských výkyvov) a hoci túžiš po láske, neni to zúfalá túžba, je to také príjemné dopĺňanie, vývoj, kráčanie tam, kde chceš byť, ísť si po to, čo chceš cítiť a zažívať, ale aj ked to nemáš, je ti príjemne a fajn...
Je to ako s jedlom. Jedlo (láska) nemôže byť zmysel tvojho života. Jedlo používaš, aby si tu mohol fungovať, prejavovať sa a žiť, zažívať čokoľvek. Láska neni cieľ, je cesta, je to spôsob ako si sa rozhodol kráčať životom.
Tebe má záležať na sebe. Sebaláska je o rovnováhe. Máš úplne normálne túžby - milovať a byť milovaný. Ale nedokážeš "zohriať" druhého, ked sám si vo vnútri studený. Stále hovoríš o sebe ako o človeku bez lásky, ale tá láska má v tebe horieť aj ked si sám. Ako? To si pestuješ v sebe - svojim postojom k životu, situáciám, k tomu čo zažívaš, že sa tešíš, robíš veci, ktoré ťa bavia... Nikto druhý nedokáže za teba tú radosť cítiť a ani to v tebe vzbudiť, alebo ti lásku dať. A paradoxne, ak aj nájdeš druhého človeka, nie si schopný lásky k nemu (závislosti na ňom hej ale lásky nie), lebo tú potrebuješ mať v sebe ešte predtým než toho druhého stretneš.

Tomas12345

Ak si sa teda oddal Bohu tak skus hladat práve u Boha tu lásku. Zober si takých fararov knazov tiez nemaju v zivote lasku no vo viere ju nachadzaju.

BezSily

Tomas12345 ak si nečítal ostatné komentáre tak minulosť som len spomenul aby ste ma lepšie pochopili , tú už mám veľmi dávno za sebou.

Nie je to tak že som stále len smutný človek , viem sa radovať ako som už písal , viem byť šťastný ale nenapĺňa ma to tak ako láska. Nech robím čo robím , bez lásky sa cítim veľmi prázdne.

Chcel som sa len vypísať lebo som bol duševne a fyzicky úplne zničený , dusením v sebe by som si len pohoršil , ďakujem vám za vaše rady ale neviem , odovzdal som svoj život Bohu , bolesti sa už nezbavím tak sa ju snažím meniť na niečo dobré.

Znova , chcel som sa len vypísať , už sa pomaly zbieram dokopy a je mi už lepšie , zase bojujem, len pomalšie.

Ďakujem vám a prajem vám aby sa vám darilo a aby ste boli šťastný a cítili veľa lásky.

Tomas12345

Co sa tyka zmyslu zivota kazdy ma taky zmysle zivota aky mu sam da. A preto aj ty by si si mal najst nejaky svoj vlastny zmysel zivota nieco co ta bude robit stastnym, musi ta predsa nieco naplnat na tomto svete, musis mat predsa aspon nejake konicky, musis sa vediet tesit aj z obycajnych vecí ze sa napriiklad mozes nieco dobre zajest, ak sa z tohto nevies tesit ale hladis v zivote len na to zle tak potom ty to bude navzdy na smolu.

Písal si o Bohu, tak preco trebars nevidis svoj zmysel zivota vo viere v Boha a v konaní jeho prikázaní? Ver tomu ze ak získas silnu vieru tak tvoj zivot sa v mnohych veci viditelne zlepsi, na vsetko sa budes pozerat inymi ocami.

Píšeš o svojej minulosti, zlom detstve, sikane ale toto je vsetko len minulost a tak ju aj ber. Je to minulost a nema ziaden zmysel ani logiku to riesit v pritomnosti. Co sa stalo sa uz neodstane urob za minulostou hrubu ciaru a zi v pritomnosti.

BezSily

kafe ako sa dokáže človek milovať ? aký to je pocit ? Vždy keď sa to pýtam tak mi nikto nedokáže odpovedať. Prijal som sám seba , svoje chyby , svoje telo také aké je aj so všetkým.
Ten smútok ktorý nosím nie je len taký smútok , je to smútok človeka bez lásky , nepredstavuj si ma prosím len ako smutného človeka , viem sa zabaviť , viem sa radovať , viem byť šťastný len niekedy si prajem oddýchnuť si.
Kvôli niekomu sa budiť a tak , žiť s pocitom že aspoň niekomu na vás záleží si myslím že človeku pomôže v boji , isteže je to lepšie ako žiť s pocitom že ho tu nič neviaže ....
Asi si ma zle pochopila , nemyslel som bojovať za niekoho iného a vykašlať sa na seba , bojovať za všetko , za život , za seba , za toho druhého ale ide o to že máš dôvod za to bojovať.
Všetci mi hovoria že mi chýba seba láska , lenže prečo ? pretože chcem milovať a byť milovaný ? necítim k sebe nenávisť alebo hnev , to že mám chyby viem , každý ich máme. Naozaj neviem čo by som mal k sebe cítiť iné ako cítim teraz , hah , ver mi na to aby som sa ešte sám týral už mam bolesti dosť veľa.

kafe

ťažko môžeš žiť pre niekoho druhého, robiť pre neho niečo pekné, ked seba svojou neláskou týraš. To sa vylučuje. Na seba zabúdaš a pritom za seba máš bojovať, za nikoho druhého. Pomaly a opatrne sa máš naučiť milovať seba tak, ako keby to bol niekto cudzí.
"Čo má vlastne človek robiť keď jediné čo cíti je smútok a bolesť ?" Nájsť druhú osobu, ktorú budeš môcť ľúbiť ti v tvojom smútku nepomôže. Lebo jediné, čo ti tá osoba prinesie, je len viac smútku a bolesti - pritiahneš si len to, čo v sebe nosíš, nie to, po čom túžiš. Máš hľadať spôsob, ako smútok zmierniť, "vysušiť" v tvojom vnútri, pustiť ho zo seba a nahradiť ho "teplom", pokojom, čiastočnou vyrovnanosťou, spokojnosťou, aspoň trochou radosti. Horšia ako byť sám, je byť s niekym a AJ TAK sám.

BezSily

fjbcjss asi si nečítal ostatok ale zdravie mi to nedovolí , aj tak ďakujem.

kafe meditovať som skúšal ale byť na chvíľu v klude a cítiť len svoje telo nedokážem pretože cítim len bolesť ( neurologické ochorenie ).
Preto stále niečo robím aby som nemusel cítiť telo.

Písanie je asi jediná vec ktorou sa trocha zabávam , prechádzky a celkovo činnosť s telom len posilňuje bolesť takže si tým moc neoddýchnem.

Tento týždeň ma neskutočne psychicky položil , tak duševne zničený som ešte v živote nebol. Dneska som sa trocha pozbieral dokopy ale v tej samote to ide ťažko. Neviem , budiť sa každý deň s pocitom že keď umriete tak pomaly by to ani nik nezistil nie je dva krát príjemné.
Preto tak túžim po láske , pre niekoho žiť , budiť sa .. je to také že máte za čo bojovať ale teraz keď nie je za čo bojovať tak zo mňa vyprcháva životná energia.

S zdravím v respektíve nezdravím som sa zmieril avšak s telom moc nenarobím takže tadiaľ cesta nevedie.

fjbcjss

nájdi si nejaku činnosť, brigádu,.. lebo ked privela človek rozmýšla tak mu z toho šibe a privela rozmýšla vtedy ked sa nudí...
-nájdi si brigádu, budeš mať povinnosti , budes rozmyslať nad inymi vecami...

kafe

no, si niekde v strede :) ani na začiatku, ani na konci.
Skúšal si už niekedy meditovať? Vypnúť hlavu a vnímať len svoj dych... ja to síce tiež neviem :D ale je to veľmi dobrá vec na to, aby si bol vnímavejší na riešenia, ktoré ti môžu pomôcť, uľaviť ti trochu, aby si sa ocitol AJ v príjemných a v povzbudivých situáciách, aby si stretával fajn ľudí.. jednoducho aby si plynul životom a nechal ho, nech sa o teba postará.
www.youtube.com
Pýtaj sa sám seba: Čo môžem urobiť pre seba, aby som sa cítil... lepšie, príjemnejšie, oddýchnutejšie? A odpoveď na tvoju otázku dostaneš, len ju musíš byť schopný aj vnímať. Nauč sa pustiť smútok zo seba von a hľadaj čo ťa aspoň trochu teší, baví, napĺňa, nabije - prechádzky v prírode, pes, čvachtanie v potoku, manuálna práca, ked si spravíš poriadok doma, písanie je skvelá vec, píš... A pravidelne sa tomu aj venuj. Spi veľa. Pi čistú vodu.

Nezabudni. Smile, you are going to die anyway. Usmej sa, aj tak umrieš (tak prečo nie s úsmevom na tvári a dobrým pocitom v srdci?:)