Ahojte, čítam si tu rôzne fóra komenty a našiel som tu zopár ľudí, ktorí sa sklamali v živote (vo vzťahoch) a teraz tu píšu veci, ktoré si myslím že nie sú myslené úprimne...
Nechcem dopadnúť ako títo ľudia. Mám 23 rokov a v živote som nemal ženu, neviem či to bude mojou trpasličou výškou (170cm, lebo som počul že vraj babám dosť záleží na výške) alebo to bude tým, že nie som zrovna model... dalo by sa toho nájsť strašne veľa.
NA život o samote som si už v podstate zvykol a ani nevyhľadávam vzťah (skôr by som chcel len vyskúšať si sex a nájsť si nejakú babu na pár nocí). Ale nepovedal by som že so veľmi šťastný. Určite nie ako sa tu prezentujú niektorí užívatelia, ktorí tu písmenami kričia že oni už aj tak nikoho nechcú a odpovedajú na KAŽDÝ príspevok. Moji milí, keby vám to bolo jedno a boli by ste šťastní tak by ste na to kašlali a nesnažili sa tu presviedčať pár anonymných ľudí, ktorí vás majú v zadku.
Nechcem prejsť do tej trápnej fázy kde si budem nahovárať aký som "šťastný" a kričať to do sveta. Byť sám nie je sranda. Na všetko je človek sám, musí mať sily za dvoch, musí si byť sám sebe oporou... a to je proste ťažké :( Poviem vám to, že občas sa mi až chce plakať, keď vidím ako každý niekoho má a chodia spolu kade-tade.