Posmrtný život, duchovná problematika

Jana- Lukacová
Na začiatku civilizácie pred 10 tisíc rokmi obývalo Zem asi 5 miliónov ľudí. Neskôr na začiatku nášho letopočtu vzrástol počet obyvateľov na 500 miliónov. Prvú miliardu ľudstvo dovŕšilo v roku 1830. Za ďalších sto rokov sa počet ľudí zdvojnásobil, v roku 1960 dosiahol 3 miliardy, V súčasnosti nás je 7,6miliardy, do roku 2050 by to malo byť 9,8 miliardy atď. najviac rastie populácia v Nigérii. Každý rok pribudne 83 miliónov ľudí. Milíóny ich ročne umiera hladom.
Tak by som chcela vysvetlenie ako je možná reinkarnácia s rastúcim počtom obyvateľov.

Apokryft, dobre si to vystihol, až na tie životy:) musíme sa narodiť znova, no nie do iného tela. Pán Ježiš Kristus povedal,, kto sa nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho". Teraz v tomto živote.

Sú medzi nami rôzne entyty a paralelné svety.Ak by sme o všetkych vedeli ak ešte neprišiel ten spravny cas asi by nam hrablo!Mame niekolko anjelov vedla seba kazda dusa prebýva nejaky cas este okolo svojho hm.tela.Navyše duch môže byť súčasne na viacerich miestach,nazyva sa to bilokácia.V duchovnom svete neplynie čas ako na zemi .Čas plinie len pre hmotu .Čas je podriadený priestoru.napr.na marse trvá deň 25.hodín na jupitery zase inak.Ale len pre hmotu.Je to velmi na dlho a velmi záleži na akej si duchovnej úrovni podla toho aj chápanie vecí je velmi individuálne.

Našla si si nie velmi vhodnu stranku na taketo veci.Ale k téme.To čo nevidíme je oveľa väčšie ako to čo vidíme.Pre každého človeka je dobré len poznanie ku ktorému sa dopracuje sám.Človek sa musí znova narodiť aby pochopil.....Jedno vtelenie je príliš málo na pretvorenie nasej duše.Telo je pominutelne ale my zme z ducha a preto sa musíme znovu narodiť.Boh je v skrytosti aby zme ho hladali.Človek "musí" hladať prostredníctvom utrpenia lebo inak sa nedokáže zamýšľať nad božím zámerom.Keď nám je dobre na boha ani nepomyslíme Až keď máme súženie začneme ho hľadať.Človek až keď mu je ťažko začne vstupovať do seba .K tomuto sa raz všetci dopracujeme.Tu sme len na návšteve náš domov je inde.O týchto veciach je kopec literatúry uveríš len vtedy ak to čo čítaš a konfrontuješ zo svojim vnútrom ,lebo si to zažila máš osobnú skúsenosť lebo si tu pomnoho životov.Tý čo neveria tomu co nevidia sú obmedzený len na dôkazy a to je velmi málo.Navyše duchovné veci sa ťažko daju chápať ak človek všetko konfrontuje z materiálnom.....

Takéto hlúposti tu riešite!Pretoto ľudom prepína.Mohli by ste radšej začat športovať ako takéto veci riešiť....

Jana Lukáčová: Dobrý deň, mohla by som Vám napísať aj na mail a spýtať sa Vás niečo? :)

Páni Lukáčová, za zem príde človek iba raz. Netuším o akom Bohu píšete, ale Boh Stvoriteľ neba i zeme dá každému život len raz. Cítiť dušu blízkeho? To je čo za učenie? Môžete cítiť akurát prítomnosť démonov. A vôbec to nie je prirodzené. Sme odstrihnutí od Boha, vedomia? Človek je oddelený od Boha kvôli hriechu, ale ten, komu je odpustené, môže Boha zase poznať a byť s Ním v spojení duchom.

Found soul: ...náš pozemský život je súčasťou toho posmrtného a do fyzickej existencie sa vrátime toľkokrát koľko potrebujeme pokiaľ nedosiahneme skúsenosťou jednotu s posmrtným životom (alebo inak s Bohom, vedomím, dušou, ktorá sa individualizuje v každom z nás). Pri každom návrate "na Zem" však na svoje predchádzajúce životy zabúdame, aj keď občas sa k nim intuítivne vraciame (napr. niekto sa ocitne na mieste v inej krajine, kde nikdy vo svojom živote nebol a pritom má pocit, že mu je to tam všetko známe, akoby tam už niekedy bol, alebo stretne človeka, ktorého v živote nevidel a pritom ho odniekiaľ pozná...).

V živote sa nám dejú milé náhody a niekedy je ich účelom na niečo nás upozorniť, aby sme sa posunuli "vpred" na našej ceste a prehĺbili naše spojenie s Bohom (vedomím), ktorý nás sprevádza celým životom, len si to nie vždy uvedomujeme...

Anjeli, duchovia, svetelné bytosti, atď, atď, sú rôzne pomenovania, ktorými mi ľudia označujeme prejavy Boha (vedomia) v našom fyzickom svete...Náš pozemský život je s tým posmrtným však v neustálej interakcii a každý ju v rôznych podobách zažívame...mnohé javy (ako napr. cítiť dušu blízkeho človeka, ktorý "zomrel") vnímame ako niečo neuveriteľné, pritom je to úplne prirodzené, ako keď si ráno uvaríme kávu alebo čaj...sme však odstrihnutý "od spojenia so zdrojom (Bohom, vedomím)", preto tieto prirodzené javy vnímame akoby boli sci-fi a aj k nim tak pristupujeme...

Mnj: :P

Modra vlocka, tak sa nedotahuj a odpovedaj len k veci