caute... hned na zaciatok, nezvyknem sem pisat, ale to co sa mi stalo vcera neviem vobec predychat. mam priatelku uz 7 rokov ja mam 28, ona 27. ako sme spolu zacali byvat, priatelka zacala s tym, ze by uz chcela zasnuby a svadbu, ale ja som si pripadal mlady na to, ze ved nemusime mat hned papier na to, aby sme spolu zili. stale mi oznamovala ked sa nejaki nasi znami zasnubili, ukazovala mi prstene a kadejako nepriamo ma do toho tlacila a ja som ju nechcel stratit ale zaroven som sa este necitil na taky zavazok, tak som sa to snazil stale nejako posuvat az postupne s tym sama prestala. poslednu dobu som uz aj ja zacal rozmyslat nad manzelstvom a nad tym, ze by som ju poziadal o ruku. kupil som prsten a cakal na nase 7.me vyrocie, ktore sme mali minuly tyzden. kedze cez tyzden sme kazdy v praci a je to take ubehane, nechal som si to na nedelu. zobral som ju na veceru a potom sme sa sli prejst za mesto, kde sme chodievali este na zaciatku nasho vztahu. odhodlal som sa k tomu a poziadal ju o ruku... a ona? vobec ani stipka emocie, radosti, nic.. vyzerala trochu zaskocene, ale povedala, ze ona uz za tie roky, co cakala, kedy ju poziadam o ruku bola tolkokrat sklamana, ze to stale neprislo, ze casom ju to preslo a zmierila sa s tym, ze svadba nebude a ze ju uz ani nechce. vobec som to necakal, bola to ako rana pod pas. neviem ci ma ineho, ci ma uz nema rada alebo co... nedokazem sa odvtedy na nu ani pozriet... preco, ked som jej splnil, to co chcela ona to uz zrazu nechce?
Som debil ja alebo fakt zeny neviete co chcete?
a si predstav ze by ste boli zobraty, lebo ona by ta do toho dotlačila, nedajboh by ste mali aj decko...
a o mesiac budete riešiť rozvod a delenie majetku...
takto sa iba rozídete bez problemov..
A ty sa jej čuduješ? Keď si váhal tak dlho ani mi jej reakcia nie je divná.
Lebo si sa odhodlaval 7 rokov a uz ju presla chut :D