Ahojte. Písala som tento príspevok cez mobil, ale neodoslalo mi ho celý, zrejme je pri uverejnení cez telefón povolený len určitý počet znakov. Takže pardon a ešte raz:
Už pol roka sa stretávam s jedným mladým mužom. Zoznámili sme sa na jednom letnom hudobnom festivale. Z jeho strany to od začiatku vyzeralo ako láska na prvý pohľad. Ja som krátky čas pre našim zoznámením zažila rozchod s mojim ex. Zo začiatku nášho stretávania som jeho záujem nebrala vážne, myslela som, že ide len o zábavu. Prvý krát sme spolu spali asi po mesiaci "randenia", teraz je to už samozrejmosťou pri každom stretnutí u neho. Sex je úplne dokonalý, on sa cíti, citujem, ako "v siedmom nebi". :D Každý bývame v inom meste, on prvý rok po VŠ pracuje (má 24), ja ešte posledný rok študujem (23). Mám ho strašne rada, je skvelý. Len neviem, či už je to dostatočne na to, aby som si povedala, že máme vzťah. Pred pár týždňami mi povedal, že ma ľúbi. A ja hlupaňa som dokázala naňho len kukať a povedať, že ho mám tiež rada, ale potrebujem čas. Zrejme je to spôsobené predchádzajúcim rozchodom, že sa nedokážem novej známosti ešte tak otvoriť. Povedali sme si, že budeme stále priatelia a nebudeme to siliť. Veľmi ma to mrzelo, bolo na ňom vidno, že to "ľúbim ťa" myslel vážne a očakával odo mňa niečo podobné. Pri každom stretnutí ma od neho čaká darček, na Vianoce parádny drahý a dokonca ma na konci januára pozval a zaplatil mi predĺžený víkend v horách. Všetko sám od seba, o nič som ho nežiadala. Keď sme spolu, fungujeme, akoby sme boli normálny pár, varíme spolu, nakupujeme, upratujeme, chodíme na výlety, von s priateľmi, bavíme sa. Na verejnosti sa už bežne držíme za ruky a on ma často bozkáva, hlavne pred svojimi známymi. Pred pár dňami som mala česť spoznať aj jeho rodičov, síce iba na chvíľu, keď ho prišli navštíviť na byt. Zatiaľ ma nikomu nepredstavil ako vyslovene "priateľku", hovorí mi len kamarátka. Správa sa však ako totálne zamilovaný chlap, ktorý zrejme chce vzťah. Ja sama neviem, čo vlastne cítim. Nedokážem mu zatiaľ povedať, že ho ľúbim. Mám ho veľmi rada, ale potrebujem ešte dlhší čas. Bojím sa ho priamo spýtať, či sme pár, pretože by som ho tým mohla raniť, ak si myslí, že už nejaký čas sme. Sám sa ma to tiež asi bojí spýtať, pretože sa bojí mojej odpovede, čo ak poviem nie. Myslíte, že mám tomu dať viac času a budem si neskôr istá, že že mu dokážem tie city opätovať? Nechcem ho sklamať, vyhovuje mi po všetkých stránkach a chcem s ním byť, ale ešte hneď nie. Berie náš "vzťah" on už podľa vás ako vzťah? Netlačí na mňa, ale rozhodne je z nás dvoch ten zaľúbenejší. Ako sa mám od neho dozvedieť, ako na tom podľa neho sme bez toho, aby som ho ranila a bol z toho nešťastný? Nechcem, aby to skončilo zle kvôli môjmu zdĺhavému zamilovávaniu sa.
Ďakujem za každú radu. Aj za to, ak ste to dočítali až sem.