Ako sa hovorí, priznanie je poľahčujúca okolnosť. Nejako sa k tomu musíš prepracovať, keď niečo chceš dosiahnuť. Každý máme iné ciele, ako sa hovorí: karma je zdarma a tá raz každého dobehne, ale čo mňa je osobne po tom, že?:-) Ja osobne by som chcel ešte jeden titul získať, ale isto sa mi to nikdy nepodarí, žiaľ, nie, žiaľ, nie, toho som si plne vedomý, aj keby som vedel, neviem čo. Proste nie. Ono, áno, treba si niekedy uznať aj prehru, ono to nie je ľahké:-) Problém je v tom, že neviem, prečo ma to tak štve:-) Život nie je len smutný, môže byť aj veselý, len s tým titulom asiK najskôr nič nespravím. Do kelu, do frasa, zum verfluchten, verdammten, schrecklichen Teufel. Tak na!!!
