nezistiteľná dg. ,plačem kvôli zničenému zdraviu stále

Neviem to ovládať. Vždy mi každý deň vyhŕknu slzy, keď pomyslím na to, aká som bola kedysi zdravá a fit a zrazu som stále chorá a niečo mi je.
Ako sa vysporiadať s takým životným údelom? CHodím v nemocnici od oddelenia na oddelenie, Prehadzujú si ma, vystriedala som VŠETKY oddelenia, aké poznáte a aké máme na SVK: Mám iba 23,5 rokov, som mladá, študujúca, pekná žena z výbornej rodiny, nič mi nechýbalo nikdy. ŽIla som si vo svojom živote celkom šťastná. NIKDY som nebola chorľavé dieťa, do 9 rokov som nikdy nebrala žiadne ATB, ani iné lieky, zdravé hravé krásne dieťa, ktoré robí iba radosť.
Základnú aj strednú školu som prežila úplne fit, zdravá. Na strednej som raz za rok dostala chrípku so 40 horúčkami, ktorú som za týždeň vyležala a bol pokoj. Teraz žijem vkuse rok a pol na atb, s pravidelnými cyklami, pretože si nevedia dať so mnou rady. vyskúšala som radu liekov, prípravkov, lekárov. Bola som už aj v Prahe, Olomouci, Košiciach, Bratislave, BB, a chystám sa do Viedne a Londýna najbližšie. Raz na strednej som počas jednej zákernej chrípky odpadla doma. Odvtedy sa mi sype zdravie aj život. Akoby sa mi vtedy bolo niečo stalo. BOlo toho na mňa veľa, bol to február, a ja som počas 40 horúčiek odpadla. Dovtedy som nevedela, čo je odpadnutie, bolo toho na mňa veľa v škole, a šlahlo to so mnou. Odvtedy ma nenormálnym spôsobom začali bolieť zápastia na oboch rukách a na nohách členky. Kolotoč sa začal. Trvá už 5 rokov. Ako je možné, že je to iba zhoda náhod, ale začalo sa mi zdravie totálne sypať ako domino. Pamätám si ako som sa ako decko váľala v snehu a robila anjelov, guľovala sa, milovala som zimu, sneh, mrazy, aj v - 20 som chodila vonku a bola som šťastná, nevedela som,č o je bolesť hrdla. Posledných 5 rokov ma neustále bolí hrdlo, okrem iných vecí. Mávam vkuse zvýšenú sedimentáciu, stále CRP vysoké, Aso tiež, moč mám vkuse zlý, bielkovina pravidelne, porobené všetky vyšetrenia, všetky oddelenia, nasypaných do seba XY liekov. Každý mesiac som inak chorá. Raz mám zapálenú nadobličku, inokedy mám zápal priedušnice, potom to vystrieda odpadnutie, alebo zvracanie bez príčiny aj tri dni. Točím sa v blúdnom kruhu, veď ja už ani nešportujem, ani nič nejedávam, nemám na nič chuť, iba pchám do seba lieky, ktoré som nikdy nebrala predtým, ťažké svinstvá. Počas týchto rokov som bola na troch operáciách a dvoch zákrokoch v anestéze. Lekári nevedia, čo je so mnou. Najviac mi je ľúto,:( že ako decko som bola fit, nevážila som si zdravie, ktoré mám. Smeruje to už iba k smrti a k hrobu. Aj tak dostanem rakovinu raz z tohto celého. To istotne viem.
Rozmýšľala som aj nad pobytom v nejakej destinácii, kde sa zaoberajú liečiteľstvom, ako Južná amerika, alebo Srí lanka, ale nemám na to financie a rodina tomu neverí. Skúsila aj "odklínača"chorôb, aj urieknutie, prekliatie, aby sa kliatba zlomila. Musí to byť nejaká kliatba. Ostáva mi iba plakať do vankúša. Z vysmiateho pekného dievčaťa sa stala hrozne sklamaná životom. Už nemám nádeje, ani neviem,č i by mi nejaké ajurvédske spôsoboy liečenia pomohli. Chodila som aj na terapie, ale psychiatrička mi nedokázala pomôcť tiež.Nie som hypochonder ja si choroby neprivolávam, moje telo ovládli choroby a zlí infekty.
Zažili ste ten pocit? Niečo sa proste vo vás raz a navždy zlomí a vy neviete čo. staršne chcete vrátiť späť čas a nejde to. Odvrátila som sa aj od Boha, v ktorého som dovtedy neochvejne verila. Už mi ani ten nedokáže pomôcť. ČO pomôže človeku v chorobe a úzkosti? Opustila ma moja životná láska pre choroby, a ja už neviem kde začať. Nemám oporu už v nikom. AKo môže byť takto ťažko chorý a stále mladý človek? prečo ma každý deń niečo iné bolí a trápi? Prestal ma tešiť život, prestala som cvičiť, nezaujímajú ma priatelia, ani škola, ani môj budúci profesijný život. Čo sa mi stalo, stále iba po tom pátram, som tým ako posadnutá už. Strávila som aj 10 dní pri mori v júli, a prechádzky som so psíkom riešila, a pomohlo mi to psychicky, z časti aj fyzicky, nebolelo ma nič až tak hrozne. Ale dovolenka sa skončila a ja som sa vrátila do starých koľají. Každý mi rozpráva iba " posilni si imunitu", ale to nepomáha. Už som požrala naozaj všetko za tie roky a nič sa neudialo. mama je zo mna liečená na psychiatrii, rozvrátila som svojimi chorobami celú rodinu, priateľ ma nechal po trojročnom vzťahu, som sama. Kamošky odo mňa bočia, pretože volajú ma na kávu do mesta,keď sneží, ja ísť nemôžem,lebo hne´d ochoriem. Volajú ma na diskotéku, nemôžem,lebo dostanem nádchu. Z čoho sa mi toto deje? Začala som piť alkohol,v 20ke. zo zúfalstva, ale v ničom to nepohlo, ešte to príznaky zhoršilo. Schudla som 18 kíl za tie roky, prestala som variť, prestala som žiť. Ja nežijem, iba plačem. Vždy,keď sa ma niekto opýta, ako sa mám, iba som ticho a začnú mi slzy stekať. Nedokážem to ovládať.
Už sa hnusím sama sebe a už prestávam mať rada svoje telo, hoci predtým bolo pre mňa všetkým. Zažili ste to, čo ja? Oči pre plač kvôli zdraviu?