Nechut k zivotu

Príspevok v téme: Nechut k zivotu
ema595

Ahojte,

mam 24 rokov a zijem zivot po akom netuzim. Moj vysnivany zivot ziju len ludia naokolo a ja som len tichym pozorovatelom. Prezivam zo dna na den ako robot a naivne dufam,ze dnes sa nieco zmeni... Aj ked by som mala byt stastna, pretoze mam rodinu, pracu, domov, jedlo, aj dobre zdravie. Ja za to zivotu dakujem velakrat. No ..nedokazem sa z toho tesit, nestaci mi to na skutocne zitie, nielen prezivanie.
V com je problem? Chyba mi v zivote verny priatel/ka, ale aj opatovana laska. Som ale introvert a tazko sa mi nadvazuju nove vztahy a dovera. Hanbim sa, neverim si. Myslim, ze aj sama odhanam ludi od seba, citim ako by som ani nemala narok mat v zivote dobre vztahy a zit stastne.

Mojim cielom bolo vzdy studovat a v danom odbore aj pracovat. Dostudovala som a praca, pracujem uz niekolko rokov...moj ciel som v podstate dosiahla a prisla zivotna frustracia. Chcela by som sa aj dalej vzdelavat alebo v praci postupit vyssie...lenze nemam v sebe silu ako kedysi a napokon,nevidim v tom ani zmysel.. samej sa mi nechce, a co keby som studovala dalej alebo cokolvek ine robila, nemam o tom komu pozorpravat, nemam sa s kym podelit o uspech ci trapenie..a prave toto ma demotivuje ist dalej a rast ako clovek.
Písem, ze sa nemam s kym o pocity podelit, pretoze priatelov mam len zopar, ale asi nikoho takeho dobreho,ze by som sa mu mohla otvorit ako clovek uplne. Rodina? moji rodicia maju este jedno malolete dieta, a tak je ich pozornost, samozrejme, tam a moje hladke studium,praca,byvanie, beru ako samozrejmost a myslia si, ze mna netreba podporit a pomahat mi.
Vikendy doma u rodicov su celkom fajn a necitim sa tak zle. Ale cez prac.tyzden byvam v inom meste a tam nemam skoro nikoho. A tak travim v praci aj 10-11 hodin, lebo vacsinou ma caka len osamely vecer. Osamela prechadzka, osamela vecera, film osamote,..
Praca ako taka, ma bavi. Ale kolegovia ma ubijaju. Osobnostne su to uplne odlisne typy. Stale rozpravaju, podla mojej mienky, len o hlupostiach,take krcmove zvasty..a ja si s nimi nemam velmi co povedat,nechce sa mi zapajat do takych rozhovorov. Takze som preto taka trosku nestastna aj v tej robote. Zmenit to ale nemam silu.
Ako vyssie pisem, ze mi chyba aj partnerska laska. Akosi si nemozem nikoho najst. Bojim sa, ze si nikdy muza nenajdem,nebudem mat deti.. Teraz uz skoro aj tak nikam nechodim von. Obcas s tymi zopar kamaratmi idem niekam,ale chodim aj sama – na vystavy, do kin, divadiel..a to je pre vela ludi nudne a tak sa nemam ani poriadne ako zoznamit s novymi ludmi a tiez sa nemam velmi o com s nimi zhovarat.Pisem, že teraz uz nikam nechodim, lebo pocas vysokej skoly som jendoducho musela byt stale s nejakymi ludmi a stale nieco riesit, niekam chodit..nevnimala som tu osamelost tak velmi..
Uveodumjem si, ze asi by mi pomohol psycholog, nejak preklenut moje nizke sebavedomie sposobujuce tu neschopnost nadvazovat kontakty a ...a mozno aj nechcenu zavist k inym ludom...ale na to, aby realne prisla zmena, musim aj tak urobit vsetko ja sama, lenze nemam na to vobec energiu, neposuvam sa nikam, moj zivot len stagnuje, a to vo vsetkych smeroch.
Clovek moze mat vsetko, ale ak nema sa s kym o to vsetko podelit, tak nema nic zmysel. Vsetci okolo mna maju uz vlastne rodiny, manzelstva a ak nie to, aspon sa stretavaju s inymi, robia si ten zivot radostnejsi. Ale ja mam pocit,ze iba padam na dno uplnej samoty a beznadeje na skutocny, spokojny zivot, aky by clovek mal zit.
Ako ma clovek najst silu zit dalej, ked je len sam a vsetko musi prezivat len sam?Uz nevladzem.

dudinka57

ludia, hladajte si konicky, bez toho sa plnohodnotny zivot zit neda. a pri tych konickoch vies velakrat stretnut aj ludi, ktori stoja za to. vela stastia, netreba stracat nadej.

Lady trouble

Ahojte,
Mám 21 rokov, žijem život po akom netúžim, je momentálne 1 hodina ráno, som 3 deň doma chorá a len spím, zajtra mám uz fungovať, ráno ísť na brigádu, ktorá je letná a chodím do nej uz 4 rokom, sama nechápem, je to bez úrovne, málo platené, cítim, že patrím inam, no neviem kam.

Môj celý problém sa točí okolo peňazí, pomimo toho mám všetko- zdravie, rodinu ktorá ma miluje (i keď som/bola čierna ovca rodiny), strechu nad hlavou,…

Každopádne vždy som chcela byť úspešná, no realita prišla po strednej kedy som si to moc idealizovala a tešila sa na ročnú pauzu od vysokej, ktorá sa ale natiahla na 2 ročnú pauzu a sama teraz neviem, neviem čo daľej, som z toho moc frustrovaná a smutná.

Samozrejme sú aj horšie problémy, no ja naozaj neviem čo bude daľej.. mám odísť? Mam sa dobre vydať? Mám sa naučiť zarábať veľké peniaze?

No ako? Kto mi pomôže? Ja viem- len ja sama.
Túto diskusiu o 1 ráno končím, idem spať a strácať sa v mojich myšlienkach.

Vaša Lady Trouble

Cliattsi

ema ja mam taku nechut do zivota, ze uz nemam chut davat sem dalsie otazky. Podla toho co pises,ti okrem sponanych rad neviem poradit. Mozno ked bude viacej casu-alebo lepsie povedane - viacej chuti sa tomuznova venovat, tak sem dam dasie otazky. - rychlo ma opadne zaujem. Lenze ktovie, ci tu budes. Tak zatial. mam aj urc. zdrav. problemy, ktore by som malriesit , ale nemam chut ani do toho.
pozri si tiez vyznam slova prokrastinacia. mozno ti to pomoze. Ahoj a nech sa dari

Jana Lukacova

ema 595

Ak by ste svoje emócie prejavila, tak by neboli ani Vaše príspevky, ani „nízke sebavedomie“ ;). Prejavovať svoje emócie sa potrebujete naučiť, vtedy keď ste sama, tj. nie voči niekomu (sú to naše emócie, my sme za nich „zodpovední“, hoci ich v nás vyvolali iní ľudia)....realitu práveže ignorujete a venujete pozornosť tomu, čo reálne nie je, alebo inak, tým, že pozornosť venujete svojim myšlienkam Vám bráni dostať sa do hĺbky svojich citov a prežiť ich naplno, aby sa vyplavili von... Ako prejavovať svoje city sa nedá vysvetliť a pochopiť teoreticky, tj. že Vám to popíšem. Potrebujete to zažiť na vlastnej koži, aby ste vlastnou skúsenosťou zistili, čo to znamená skutočne prejaviť svoj hnev a smútok, a vlastnou skúsenosťou rozlíšila svoj stav „pred“ a „po“. K tomu Vám rada napomôžem, ako na to (samozrejme za Vás to urobiť nemôžem ;))

/...ak budete mať záujem, pošlite mi email a môžeme si dohodnúť rozhovor (na diaľku, aby ste mala svoje súkromie potrebné na prácu v sebe)/

ema595

DlVERGENCIA

ahoj, dakujem za tvoj prispevok. Som rada, ze ty si svoju situaciu takto dobre vyriesila. 6 rokov je naozaj dlho a cloveka to uz asi ani nebavi, Ak pracujes v nejakom obchode, nedivim sa, ze chces byt vecer sama :D Ja som rada sama - rada si citam osamote,pozeram tv, hudba...ale ja som osamela,a to je rozdiel podla mna, osamelost mi vadi, nie samota.
Ako nizsie pisem -hehe pisali sme v danom momente obe :) Prave som sa prihlasila na konkurz na odborne vyssiu poziciu. Je to miesto mimo mojej firmy,takze v pripade uspechu pojdem robit inam, len moj odbor mi teda zostane....lenze tiez mam z toho uzkost - ak by som mala odist - pracujem tam 5 rokov uz...:D A vela nobvych ludi naraz mi nerobi dobre...ale este je to daleko, este nevieme ako to dopadne...Mna moja praca bavi, len ti ludia,kt. tam su, su pre mna ako z inej galaxie...ale zas, nemozno s kazdym vychadzat

DlVERGENCIA

ty introvert nebudeš...!

ja som introvert a samota mi nevadí, samota ma lieči, ukludnuje,..
spoločnosť ludí ma vyčerpáva, ked prídem domov z práce potrebujem klud, takze som rada že žijem sama a možem si oddychnut sama pri TV...

pokial ty nevieš vydržať sama - NIESI INTROVERT !!

ty si strojcom svojho šťastia, skus zmeniť robotu, možno ti to pomoze...
aj mne sa stalo že som pracovala 6 rokov v jednej robote, v tom čase som si myslela ze tam budem aj do dochodku, moja prva práca... no potom BUM a dostala som syndrom vyhorenia zničoho nič som mala apatiu, nervozitu, zacala som tam chodit s nechutou, dala som vypoved, mesiac som oddychovala bola som na urade a potom som sa zamestnala v obchode, tam bolo super... stale niečo nove, ludia rozni,.. tovar, pohoda... prisla som domov a oddychla som si od ludi... super..

ty maš asi syndrom vyhorenia - treba zmenit robotu,...

ema595

Jana Lukacova

Ja tomu asi nerozumiem. Pisete, ze mam prejavovat potlacane emocie. Ale ved ja nie som bezcitna. Prejavujem aj svoj hnev, nepsokojnost. Ale tiez nemozem niekomu stavnato vynadat, ked nastane taka situacia, pretoze clovek by mal byt slusny. A daju sa veci povedat aj slusne, aj ked by som toho cloveka pocastovala roznymi menami. To som uviedla len priklad toho, ze nemozem uplne otvorene a za kazdych okolnosti prejavit pocity, ci ako to myslite?
Ako mam ignorovat svoje myslienky a pocity? Som osamela- to je fakt a ja ho neodokazem ignorovat, tak ako mnedokazem ignorovat svet a nepozerat sa nan racionalne. Nechcem si pretvarat realitu. To ze zacnem ignorovat nejake skutocnosti, tym neprestanu predsa existovat. Mozno mi ta ignoracia,ok, prinesie par hodin "spokojnosti" lebo na to nemysim, ale v hmotnom svete to nezmeni nic. Ak viete mi to blizsie popisat, tak prosim, mozno ze si nespravne vykladam to co mi chcete povedat.Neviem ako mam prejavit svoj hnev-lebo ked ho prejavim - tak pochybujem,ze nadviazem vztahy, skor naopak :D Skor citim,ako ma ta zavist,hnev,smutok obera o vsetku energiu a brzdi ma to vo vsetkych smeroch.
Rada si necham poradit.
"nízke sebavedomie je tiež „hra“ nášho ega...potrebujete iba prejaviť to čo potláčate a vnútorná rovnováha sa dostaví" ....ja si skor myslim,ze napr aj to vybitie si hnevu alebo vyplakanie sa...to ml en na chvilku ulavi,ale mezmeni situaciu a neodozenie to nizke sebavedomie natrvalo
Chcem Vam ale aj povedat, ze som spravila nejake kroky :D ci k lepsiemu ci k horsiemu, neviem...stahujem sa a hlaism sa na odborne vyssiu funkciu, takze sa opat trochu ucim a veneujem sa tomu..ale aj tak citim len uzkost z toho vsetkeho :D

Maaaaaayi

Ahoj ema, ak ešte čítaš túto diskusiu vieš mi prosím ťa napísať na ikarsk@centrum.sk, rada by som si s tebou popísala. Som na tom veľmi podobne.

Jana Lukacova

ema595

PS: nízke sebavedomie je tiež „hra“ nášho ega...potrebujete iba prejaviť to čo potláčate a vnútorná rovnováha sa dostaví (ostatní ľudia bude Vašu rovnováhu vnímať ako to, že ste sebavedomá)..napr. to čo ste napísala: Clovek ktory si veri, neriesi taketo problemy,lebo ak je aj sam,tak nie nadlho a pocituje len chvilkovu samotu a nie osamelost – ignorujte to, to je ukážkový príklad, akým spôsobom sa Vás ego snaží držať v pasci (že ste nesebavedomá, nie ste v poriadku, tak ako ostatní ľudia), aby ste čelili tomu čo potrebujete a boli vyrovnaná.