Nechut k zivotu

Príspevok v téme: Nechut k zivotu
ema595

Ahojte,

mam 24 rokov a zijem zivot po akom netuzim. Moj vysnivany zivot ziju len ludia naokolo a ja som len tichym pozorovatelom. Prezivam zo dna na den ako robot a naivne dufam,ze dnes sa nieco zmeni... Aj ked by som mala byt stastna, pretoze mam rodinu, pracu, domov, jedlo, aj dobre zdravie. Ja za to zivotu dakujem velakrat. No ..nedokazem sa z toho tesit, nestaci mi to na skutocne zitie, nielen prezivanie.
V com je problem? Chyba mi v zivote verny priatel/ka, ale aj opatovana laska. Som ale introvert a tazko sa mi nadvazuju nove vztahy a dovera. Hanbim sa, neverim si. Myslim, ze aj sama odhanam ludi od seba, citim ako by som ani nemala narok mat v zivote dobre vztahy a zit stastne.

Mojim cielom bolo vzdy studovat a v danom odbore aj pracovat. Dostudovala som a praca, pracujem uz niekolko rokov...moj ciel som v podstate dosiahla a prisla zivotna frustracia. Chcela by som sa aj dalej vzdelavat alebo v praci postupit vyssie...lenze nemam v sebe silu ako kedysi a napokon,nevidim v tom ani zmysel.. samej sa mi nechce, a co keby som studovala dalej alebo cokolvek ine robila, nemam o tom komu pozorpravat, nemam sa s kym podelit o uspech ci trapenie..a prave toto ma demotivuje ist dalej a rast ako clovek.
Písem, ze sa nemam s kym o pocity podelit, pretoze priatelov mam len zopar, ale asi nikoho takeho dobreho,ze by som sa mu mohla otvorit ako clovek uplne. Rodina? moji rodicia maju este jedno malolete dieta, a tak je ich pozornost, samozrejme, tam a moje hladke studium,praca,byvanie, beru ako samozrejmost a myslia si, ze mna netreba podporit a pomahat mi.
Vikendy doma u rodicov su celkom fajn a necitim sa tak zle. Ale cez prac.tyzden byvam v inom meste a tam nemam skoro nikoho. A tak travim v praci aj 10-11 hodin, lebo vacsinou ma caka len osamely vecer. Osamela prechadzka, osamela vecera, film osamote,..
Praca ako taka, ma bavi. Ale kolegovia ma ubijaju. Osobnostne su to uplne odlisne typy. Stale rozpravaju, podla mojej mienky, len o hlupostiach,take krcmove zvasty..a ja si s nimi nemam velmi co povedat,nechce sa mi zapajat do takych rozhovorov. Takze som preto taka trosku nestastna aj v tej robote. Zmenit to ale nemam silu.
Ako vyssie pisem, ze mi chyba aj partnerska laska. Akosi si nemozem nikoho najst. Bojim sa, ze si nikdy muza nenajdem,nebudem mat deti.. Teraz uz skoro aj tak nikam nechodim von. Obcas s tymi zopar kamaratmi idem niekam,ale chodim aj sama – na vystavy, do kin, divadiel..a to je pre vela ludi nudne a tak sa nemam ani poriadne ako zoznamit s novymi ludmi a tiez sa nemam velmi o com s nimi zhovarat.Pisem, že teraz uz nikam nechodim, lebo pocas vysokej skoly som jendoducho musela byt stale s nejakymi ludmi a stale nieco riesit, niekam chodit..nevnimala som tu osamelost tak velmi..
Uveodumjem si, ze asi by mi pomohol psycholog, nejak preklenut moje nizke sebavedomie sposobujuce tu neschopnost nadvazovat kontakty a ...a mozno aj nechcenu zavist k inym ludom...ale na to, aby realne prisla zmena, musim aj tak urobit vsetko ja sama, lenze nemam na to vobec energiu, neposuvam sa nikam, moj zivot len stagnuje, a to vo vsetkych smeroch.
Clovek moze mat vsetko, ale ak nema sa s kym o to vsetko podelit, tak nema nic zmysel. Vsetci okolo mna maju uz vlastne rodiny, manzelstva a ak nie to, aspon sa stretavaju s inymi, robia si ten zivot radostnejsi. Ale ja mam pocit,ze iba padam na dno uplnej samoty a beznadeje na skutocny, spokojny zivot, aky by clovek mal zit.
Ako ma clovek najst silu zit dalej, ked je len sam a vsetko musi prezivat len sam?Uz nevladzem.

Jana Lukacova

ema595

naše ego zameriava pozornosť na vonkajší svet, na iných, ako zdroj šťastia, na to, akí by sme mali alebo nemali byť...Napr. aj celým tým dlhým textom (ktorý ste napísala) sa Vám snažilo odpútať pozornosť od toho, čo cítite vo vnútri - aby ste smútok, hnev (ktoré vo Vás vyvolali situácie, ktoré ste prežili) naplno prejavili... Ak sa tak stane a svoje potlačené emócie prejavíte, obnovíte svoju vnútornú rovnováhu a aj keď budete sama, nebudete sa už cítiť osamelá, začnete bez problémov nadväzovať vzťahy (ak to budete chcieť), budete si vedieť ďaleko lepšie poradiť aj s kolegami, pretože budete v rovnováhe, tj. budete mať nadhľad (ktorý oni zatiaľ nemajú, pretože rovnako nenachádzajú východisko zo svojich problémov a potlačujú emócie, ktoré prežívajú), jednoducho budete vyrovnaná a šťastná a ak Vás nejaká ďalšia situácia vykoľají opäť prejavíte emóciu, ktorú vo Vás vyvolala a dostanete sa do vnútornej rovnováhy....potrebujete prejaviť všetok hnev, práve to, že ho potláčate Vám spôsobuje problémy a ak niekto bude v správny čas a na správnom mieste a stlačí „spúšťač“ tak potom to určite schytá :)...naučiť sa opäť prejavovať naše emócie si však vyžaduje menší tréning (kedysi ako malé deti sme to robili prirodzene, potom však sa začne formovať naše ego a to, čo cítime začneme potláčať a strácame túto schopnosť)...Ak budete s tým chcieť pomôcť, rada pomôžem, nie je to však o vypisovaní, ale o reálnej práci ;), pokojne mi pošlite email a môžeme sa dohodnúť na rozhovore, resp. zodpoviem, akékoľvek ďalšie otázky..

Imhotep326

Obidvaja sa okamžite choďte odstreliť prasce úchylné homošské fuuj hnusota že ešte zem nosí také úchylné páry hnus.

ema595

Jana Lukacova

Dobry vecer..a mohli by ste mi to trosku podrobnejsie popisat? neviem, ci tomu spravne rozumiem- tomu rozdielu, nepocuvat hlavu ale svoje emocie...ja som si myslela ze moja veta - som osamela je vysledkom mojej emocie- smutku..ci ako to vidite?Mam zacat pejavovat emocie?Co sa tym konkretne mysli? ..Ak by som davala najavo este viac hnevu, asi by to niekto schytal :D A hnevam sa preto, ze sa mi nedari vztah nadviazat ci uz kamaratsky alebo partnersky..a stale tomu celim,predsa kazdy den

Asi mylsite povod tych pocitov -a tie pramenia vsetky z nizkeho sebavedomia -moj nazor, Clovek ktory si veri, neriesi taketo problemy,lebo ak je aj sam,tak nie nadlho a pocituje len chvilkovu samotu a nie osamelost

Budem rada,ak pomozete prip. sa viac rozpisete:)

Teplota

Kolt&Benedick Sme spolu zasnúbení už 10 rokov a stále nám chýba štastné manželstvo žena a deti.ČO MAME ,ROBIT'

ema595

moj-pohlad

ahoj, ak chces pridaj sa a popis aj svoje pocity...snazis sa svoju situaciu riesit? ak ano,ako?mozes poradit :)

Ja zijem na zapade :/

ema595

Cliattsi

Ahoj..suhlasim s tebou, ze pary drziace sa za ruky nemusia byt zarucene stastne...ale povedzme si pravdu, ze kazdy vztah po nejakej dobe upadne do takej prijemnej rovnovahy a aj rutiny, takze vzdy bude jeden z tych dvoch trosku nespokojny, ale to uz hovorime o vztahu...oni ten vztah nadviazali,budovali....jasne ze su aj ludia a najma zeny, kt su vo vztahoch len preto, aby niekoho mali,ale normalna zena toto predsa nespravi :D ale myslim,ze nie o tomto bol moj pripsevok. Este vsak dodam,ze ja to beriem ale aj z praktickeho hladiska ako zena, ked su dvaja spolu, tak sa delia aj o vydavky, resp. slobodna zena ako ja nemoze si zvacsa zit tak ako zena ktora je vydata :D mam ovela vacsie vydavky, stahovat sa musim sama,hypoteku platit sama,vsetko si musim zariadit sama,aj to comu ako zena nerozumiem a podobne.A je to fajn, ja nechcem na nikom visiet..len tvrdim ze v urcitych momentoch zavidim to, ze maju koho poziadat o pomoc,alebo aj nemusia a chlap to proste urobi..ale to sme asi trochu odbocili

Psychologa by som mozno aj rada skusila,lebo skutocne uzmozno aj mam depresiu, neviem ako to zistim :D ale aj tak mam nazor ako som nizsie pisala, ze skutocne zmeny clovek musi spravit sam, nuz...este to nezavrhujem,premyslam nad tym...hehe to trosku od teba vyznelo,akoby si toho terapeuta bral ako svojho kamosa a nie odbornika kt, ta ma naviest na spravnu cestu? hehe

Takze si zistil, ze neschopnost vytvorit vztaj je zakorenena v detstve u neobjimajucich rodicov? Uricte na tom nieco je,ak by sme sa doma catso objimali, tak by som to robila aj teraz,lebo by mi to prislo normalne a priatelske,ale mne to pride divne..je to pre mna asi prilis intimne na to,aby som sa objimala s kazdym, aj ked za tym nie je nic sexualne...hehe to su len uvahy...s kamoskami sa neobjimam. Teda len s ludmi kt. napr vidim po velmi dlhom case, taku kamaratku,kamarata objimem,ale samozrejme to je ta druha osoba ktora naznaci objatie :D ale takto v beznych situaciach rozhodne nerada sa objimam, to uz ked tak, podam niekomu ruku na pozdrav....

Co s atyka toho prihovarania sa inym ludom dakde v divadle...problem je v tom, ze vacsinou su tam ludia vo dvojici :D A nebudem ich rusit :D Ale celkovo prihovarat sa cudzim ludom,to mi moc nejde..tebe to nerobi problem?

Ano som uzkostlivy typ, nervozny a upaty typ :D pocitujem uzkost v podstate cely zivot, strach o niekoho, strach z vlastneho zlyhania...vsak to je klasika k nizkemu sebavedomiu, taketo veci
Aha, dakujem pekne za tip na stretko :) ja zijem a pracujem na zapade...a ver, ze som vyhladavala aj taketo stretavky nejake singles party aj tu u nas, ale napokon mi to pride strasne ubohe a zufale, co ja viem....nesla som na ziadne take stretko

Jana Lukacova

Šťastní nebudeme preto, že by sme mali byť šťastní, šťastie (vnútorný pokoj a spokojnosť) je výsledkom toho, že dokážeme čeliť, tomu čo nás SKUTOČNE trápi. Váš problém (problém náš všetkých) je to, že venujeme pozornosť tomu, čo nám hovorí hlas v našej hlave a tým nevenujeme pozornosť tomu, čomu potrebujeme - to, čo cítime v našej duši (hnev, smútok, bolesť..), ak to bude naopak a začnete prejavovať emócie a ignorovať svoje ego, ktoré Vás drží v stave sebaľútosti "som osamelá, bez chute do života" zmena príde ;)...je to však na každom z nás, či výzvu prijmeme a popasujeme sa s ňou, alebo sa budeme utápať v sebaľútosti (ak budete chcieť, rada pomôžem)

Cliattsi

Ahoj. Necítim sa dnes na to písanie moc, aj keď som chcel tento týždeň pokračovať. Škoda ale, že som minule neočísloval tie otázky. Nakoniec som sa vo veľa veciach netrafil.
Nejaké veci ma ale napadli. Hovoríš, že si sama.
Mal by som predsa len pre teba tip...bolo to síce už dávno tu na fóre, ale jedna žena mala záujem zorganizovať stretnutia v Košiciach a je aj na facebooku - "Stretávka Košice'
ak to nie je od teba ďaleko.
www.zdravie.sk