Dobrý deň,
sme spolu s priateľom už 4.5 roka. Ja akurát končím školu, ale plánujem ďalšiu, len externe. Našla som si už aj prácu. Naozaj sa tam veľmi teším, lenže musela som si zháňať bývanie.
A tu nastáva problém.
Chcela som totiž, aby sme bývali spolu.
Priateľ chce, aby som išla bývať do domu jeho rodičov, keďže on tam ešte stále býva. Tvrdí mi, že nebude nikomu platiť nájom a bývať u cudzích, keď môže bývať doma.
Ja si presne to iste hovorím, že nebudem bývať u cudzích a ten nájom mi absolútne nevadí, nič nie je zadarmo. Nechcem ist bývať k nim pretože pre mna sú to stále cudzi ľudia, jeho rodina. Keby sme sa náhodou rozišli tak čo ja budem robiť ? A ďalšia vec on to tam chce prerábať a vrážať tam peniaze a proste nechápem načo keď ma dalších 3 súrodencov a nikdy neviete, čo bude za pár rokov keď sa jeho rodičia pominú. Áno viem, je to blbe že o tom hovorím ale myslím na seba a pripadne na svoje deti a podobne.
Tak nakoniec je to tak, že znova budeme bývať oddelene a že on začne so mnou bývať až keď budeme rodina, čiže sa vezmeme a podobne. Čo ja v najbližších 3 rokoch neplánujem.
Zdá sa mi to strašne blbe a neskutočne ma to zožiera. Čo robiť ? Už som rozmýšľala sa aj definitívne rozísť. Lebo pre mna je toto neskutočný problém a ani jeden z nás nechce upustiť od toho, čo chce.
Neprekonateľný rozdielny názor na bývanie
Ahoj zufalka,
Ja si nemyslím, že toto je taký problém aby to muselo končiť rozchodom. Áno, radí sa to medzi vážnejšie problémy, ale nie neprekonateľné. Takýchto problémov prichádza vo vzťahu mnoho - rozdielne názory na bývanie, rozdielne názory na financovanie bývania, rozdielny názor na veľkú/malú svadbu, rozdielny názor na vhodný čas na dieťa,..... takýchto vecí prichádza do života mnoho. A síce je pravda, že na vážne veci je dobré mať rovnaké názory, ale realita je taká, že skoro vždy prídu aj tie rozdielne a je treba to riešiť, dohodnúť sa. Utekať zo vzťahu nie je riešenie. A tam kde je láska platí aj to, že spoločne sa všetko zvládne :-) ... Možno to znie ako rozprávkový naivný názor, ale zas si treba uvedomiť, že ak by človek mal meniť partnera len skrz nejaké rozdielne názory, tak to by žiadny vzťah nevydržal :-)
A čo sa týka svadby, ja to beriem tak, že dôležitý je ten akt a nie tá drahá hostina, drahé šaty, atď... Ale to už je vecou každého a ak to cítiš tak ako si napísala, tak tomu rozumiem.
V každom prípade ak sa ľúbite, tak to nevzdávajte. Komunikujte, snažte sa pochopiť navzájom a prísť na riešenie. - určite existuje len si to musíte vykomunikovať hlavne vy dvaja.
Ahoj Natalka,
neplánujem svadbu z toho dôvodu, že taká vec aj niečo stojí a všetky moje úspory pohltí škola a týždne, keď tam budem musieť byt, ubytovať sa a podobne. Ešte keď pojdem do prenájmu tak budem mat minimálne pól roka čo robiť aby som to utiahla keď si budem musieť kúpiť aspoň základne spotrebiče a pár kusov nábytku.
Takze dôvod hlavne finančný. A to by sa musel činiť aj partner a teraz keď mame tento problém, možno sa naše cesty za par mesiacov kvôli tomu rozdelia.
Ja som zástanca toho, že mladý pár by mal bývať samostatne. Sú výnimky, ktorým to klape aj u rodičov/svokrovcov, ale dovolím si tvrdiť, že tým čo to klape je menej ako tých čo im to ničí vzťah. Takže v tomto ťa plne chápem a som na tvojej strane.
Ale nerozumiem tomu prečo si nezačnete niečo budovať sami. Začať tvoriť rodinu. A tým nemyslím hneď začať plodiť deti, ale budovať si svoje hniezdočko, vziať sa. 4,5 roka vzťahu je dostatočne dlhá doba na to aby ste využili príležitosť toho, že si doštudovala a chceš sa osamostatniť (za predpokladu, že sa ľúbite a myslíte váš vzťah vážne). Preto ma celkom zarazila veta - svadbu najbližšie 3 roky neplánujem...
Dostal od zivota sancu, vybudovat si vlastny vztah a byvanie, nevyuzil ju. Mozno sa spamata, ked vrazi vsetky peniaze do domu, ktory nie je jeho a rodina, surodenci ho o vsetko oberu. To sa stava, ked si niekto nevazi sancu od zivota a nechce opustit svoju komfortnu zonu.
Nezachranis ho, lebo to nechce. Chod dalej sama a snad stretnes muza, ktory ta bude brat ako vyhru.
Nebudes pre neho mozna az taka vyhra, ked sa kvoli tebe nechce odstahovat.
Riadi sa mamičkou...
Tu nieco smrdi. Zaraba nieco cez 2 tisic. A nechce s tebou podnajom? Sama vies, ze toto je divne :). Lebo 2000 tisic je nadstandartny plat, zvlast keby este aj ty prispievas...co to je za chlapa mi povedz? Ruky prec od neho.
ja nepochopím absolutne, že ked ma niekto plat vyše 2000€ a musi si brať požičku na auto, prečo? lebo envie hospodariť, lebo je neschopny, nevie našetriť ?! keby si kazy mesiac odložil 1 000€ , tak na to auto našetrí, a z 1 000€ vie luxusne vyžiť mesiac...
ja vyžijem z 50€ a 50€ si odkladam každy mesiac...
jedna známa 50 ročná čo žije s mamičkou, mamička všetko vyplatí, "mlada" kupuje kraviny, handry, teraz ide auto kupovat a na lízing...
akože do 50tky? spala,? čo obila ze nema absolutne nič našetrene..?
Ahojte,
určite si spolu takto nebudeme brat hypotéku. A ani ja si žiadnu neplánujem zobrať najbližších 5 rokov, pretože ako tu už bolo spomínané, bojím sa.
On pracuje a ma skoro 3nasobny plat ako budem mat ja (cez 2 tisíc), ale už ma pôžičku na auto (akurát za 5 rokov to splatí).
Nechcem sa do ničoho hrnúť, ale on by aj chcel, lebo mi povedal že nechce mat prvé bábätko v 40ke.
Dala som mu to prečítať a ustúpil. Ale tak neviem do kedy. Možno zas zachvilu začne nanovo.
Wow, tiez zasnem , co su to dnes za chlapov. nenapisala si kolko mate rokov, lebo koncit skolu mozes aj strednu aj vysoku. To je dost rozdiel, ci mate okolo 18 alebo uz cez 23. A chlap bude asi starsi.
Ak este nedostudoval, tak to sa da ospravedlnit. Vsetko zavisi od veku. Ale pracujuci, ked toto povie, ja by som teda s takym nechodil. A este toto ze navrhne zene ist byvat k nim, to co je? To ako vyvalujem oci.
Rozmaznane decko. Ziaden muz toto nespravi, len decko. Ale ako vravim, ak ste studaci, a mate okolo 18, tak to je ina situacia, ale cez 25 uz sa to neda tolerovat.
Este jedna vec. Hypoteku by som nebral. To je dobra blbost, dnes brat hypoteku len tak. Najprv si s nim vyskusaj byvat v podnajme, aspon par rokov, potom ked sa zoberete a budete planovat deti, AZ POTOM zober hypoteku, ci s nim vobec budes vediet vydrzat. Dobre ti radim, nepokaz si zivot, neber hypoteku lahkovazne. To ti radia dnes tie vymyte mozgy, vsetko na hypoteku. Ale potom su uz len plac a slzy. Dnes je neista doba, treba byt mobilny. A to znamena podnajom na zaciatku. Ako par, sa oplati zobrat jednoizbak, a vyskusat si. To date obaja po 200 eur, ak pracujete, je to pohoda a mate sukromie. Ak vydrzite co ja viem, 5 rokov, a uz sa berete, planujete dieta, potom mozete zobrat hypoteku na 3 izbak. Vtedy uz vies, ze s nim vydrzis v jednom byte a chces ho na cely zivot. Dnesna doba je neista, aj co sa vztahov tyka uz uplne. Dobre ti radim, neber hypoteku, az ked budes total zabezpecena zober hypoteku. Ten nazor "neplat podnajom, lebo neplatis vlastne" je dobre naivny. Ani ked platis hypoteku neplatis vlastne... prvych 10 rokov platis len banke, tu uzeru a to ti vzdy mozu zobrat byt ked sa nieco prihodi a nevladzes platit. To si potom platila zbytocne... je to risk.
