Dobrý deň,
sme spolu s priateľom už 4.5 roka. Ja akurát končím školu, ale plánujem ďalšiu, len externe. Našla som si už aj prácu. Naozaj sa tam veľmi teším, lenže musela som si zháňať bývanie.
A tu nastáva problém.
Chcela som totiž, aby sme bývali spolu.
Priateľ chce, aby som išla bývať do domu jeho rodičov, keďže on tam ešte stále býva. Tvrdí mi, že nebude nikomu platiť nájom a bývať u cudzích, keď môže bývať doma.
Ja si presne to iste hovorím, že nebudem bývať u cudzích a ten nájom mi absolútne nevadí, nič nie je zadarmo. Nechcem ist bývať k nim pretože pre mna sú to stále cudzi ľudia, jeho rodina. Keby sme sa náhodou rozišli tak čo ja budem robiť ? A ďalšia vec on to tam chce prerábať a vrážať tam peniaze a proste nechápem načo keď ma dalších 3 súrodencov a nikdy neviete, čo bude za pár rokov keď sa jeho rodičia pominú. Áno viem, je to blbe že o tom hovorím ale myslím na seba a pripadne na svoje deti a podobne.
Tak nakoniec je to tak, že znova budeme bývať oddelene a že on začne so mnou bývať až keď budeme rodina, čiže sa vezmeme a podobne. Čo ja v najbližších 3 rokoch neplánujem.
Zdá sa mi to strašne blbe a neskutočne ma to zožiera. Čo robiť ? Už som rozmýšľala sa aj definitívne rozísť. Lebo pre mna je toto neskutočný problém a ani jeden z nás nechce upustiť od toho, čo chce.
Neprekonateľný rozdielny názor na bývanie
Ako ja nechapem, co su to dnes za chlapi? Kazdy druhy by len doma prerabal a doma bol a zena nech sa pristahuje k nemu, pripadne nech tam aj vraza svoje peniaze. Co na tom, ze k cudzim, do domu, ktory casto nie je ani majetkovo vysporiadany? U mna chlap, ktory si nedokaze spolu so zenou zabezpecit VLASTNE byvanie = chlap, ktory sa nebude vediet ani o rodinu postarat. Je to len vychcanost a kalkulovanie, nic viac a nic menej.
zufalka...
z tvojich prispevkov je jasné, že si rozumná, vyspelá, treba sa spoliehať len sama na seba, dobre ťa vychovali..
chod si za svojimi cielmi, pokial sa partner chce držať mamičke pri sukni a stagnovať na mieste tak nech tam s prepáčením zhnije...
ked sa tam zle cítiš tak nie je čo riešiť...
ono sa to dá žiť pod jednou strechou viac generácií, ale tí ludia musia byť "narodení" pre seba, milí, dobrí, chápaví, tolerantní, že sa nestarejú do mladých, že si každý žije svoj život...
kedysi to tak fungovalo, vidieť to na tých starých skromných takmer 100 ročných tetách , čo som aj ja mala možnosť sa s nimi rozprávať, ked som aj v nemocnici robila, boli milé, skromné,... žiadna zlovba ako dnes...
ja to nechápem ale mne to tak pripadá v dnešnej dobe ako keby rodičia chceli svojim deťom ničiť životy,..
no vidim, ze aspon nie som sama.:(
mam to rovnake s frajerom:(
stale to iste dokola, lenze moj problem je opacny ako u vas. Ja zase nechcem odist z rodinneho domu,kde byvam iba s nasimi do jednoizbovej kopky, panelaku bez balkona, kde je priserny hluk odvsade. Som z dediny a on chlapec z panelaku, on nechce ku mne na dedinu, ja nechcem panelak jednoizbovy.
doma mam styri izby len ja k dispo a obyvam cely vrch a on panko nechce ist k nam byvat,lebo fuj dedina...takze mam nanho kvalitne nervy, este aj robotu si nasiel v tom meste, a predsa on nebude dohadzat kazdy den !!! takze neviem,co mam na to povedat zakladatelka, nejaky kompromis jedine...ale zase popravde chapem jeho,ak chce byvat v rodinnom dome s rodicmi,tak je to v poriadku, je tak zvyknuty, to iste co ja, ty hho nechapes, ty chces radsej aj hocijaky podnajom, ktory je na hovno, ale ok to chces ty, ale podnajom preplatis ako neviem co, neoplati sa to,
ale asi si z panelaku tak to tak nevnimas..ale ja nechapem,potom naco si clovek hlada cloveka z ineho soc. prostredia,, a tiez nechapem,co teda moj partner chce odo mna, vedel ze ja som z dediny,a co..ja do mesta nepojdem.
svokra pod jednou strechou s nevestou nikdy nerobí dobrotu.
ak chce synáčik bývať s mamičkou, tak nech si s ňou býva, ale bez ženy.
Presne viem o com hovoris...mam tiez priatela skoro 4 roky, obaja sme dospely ludia a ja uz by som sa chcela osamostatnit..samozrejme chcela by som aby sme sli byvat spolu..on by to VRAJ chcel tiez ale kedze jeho mamu sklamal jeho otec tak teraz sa citi byt dolezity clovek a pomahat jej..co je pekne ale ma aj brata a ten je uplne iny typ, ten uz byval s frajerkou ale rozisli sa tak je teraz doma cize on jej moze tiez pomoct..nie stale sa obetuje iba moj priatel, vsade ju vozi atd, ale to je jedno..hlavne mi povedal jednu vetu, ktoru uz ani nemozem pocut a ta veta je ze chce byvat s mamou aj ked budeme mat my dvaja rodinu!!!!!!!on nas chce napchat vsetkych do jedneho domu...ja neviem co to ma za zmyslanie ale pohnut s nim nepohnem, stale si stoji za svojim..
A ďalšia vec je ta , že sa nemusím jeho bratovou manželkou, oni tam chodia pravidelne tak ja som v tom čase radšej bola zavretá v izbe :D ako poviete si že som sibnuta, ale tak čo som mala robiť. Nebavíme sa kvôli tomu, že mi priateľ kúpil mobil a cela rodina bola nasrata že prečo ho kúpil práve mne.
Ešte jedna podstatná vec: máme psíka, o ktorého sa starajú, lebo ja som momentálne cez týždeň preč a kúpili sme si ho v čase, kedy som bola dosť psychicky na tom zle kvôli rozpadu našej rodiny. Možno si myslite že som hlúpa, ale myslela som si že sa vrátime naspäť k otcovi do domu a že si ho vezmem, ale bohužiaľ nevrátili sme sa. Samozrejme priateľ sa oňho stara keď je doma. Aj jeho rodičia sa mu venujú. Ale tak neviem či jedine prečo by som tam šla je pes. Aj keď je to náš psík a určite tam budem chodiť keď budem mat voľno.
Viem,
teraz aj známy prerobil svojej matke dom, že tam bude bývať a nakoniec sa pohádali a on si bral hypo(ďalšiu) aby si mohol kúpiť niečo vlastne. Preto sa tak bojím. Nemám s nimi nejak extra dobrý ani zlý vzťah. A ja som ten typ, ktorý si povie čo si mysli a nie každý to ma rad a vie sa rozpravat o všetkom narovinu. Takze často boli sú aj budú pre toto škriepky. A v prvom rade som dospela a nemám rada, keď sa do mna niekto stara, kde idem, kedy prídem a podobne. Totiž bola som tam u nich 2 mesiace z dôvodu prace a mne to strašne vadilo. Keď som to povedala priateľovi že vkuse ma strážia tak mi povedal že sa len zaujímajú. Ale neviem no. Ja si o tom myslím svoje :D proste nie som zvyknutá niekomu toto vesat na nos, no už len načo im to bude . Ako ešte chápem keď sa ma opýtali kedy pridem, tak ok, lebo však aby ma nevymkli. Ale ja nemám potrebu sa tak zaujímať o druhých. Proste nemám k nim taký vzťah aby som dokázala s nimi fungovať v jednej domácnosti.
Bola som vždy vychovávaná že mám byt samostatná bytosť a na nikoho sa nevesat a spoliehať sa len sama na seba aj sa o seba postarať. Teraz na to doplácam no.. :/
divergencia ti super radi a ja nemozem nic ine len suhlasit.... kolke doplatili ked si vzali hypo s chlapom....
170€ je super,
ajtak potrebuje byť najprv zamestnaná minimálne polroka aby jej dali hypo,..takže..
ta suma za najom je v pohode, tak kludne najprv si skolu dokoncit, najst si dobre platenu prácu a tak zobrat hypo...
a v žiadnom prípade ! neber hypo na dve mená s nejakym frajerom,
ber iba na seba,.. rada do buducna..
Ved v pohode ja ked som si kupovala svoj byt tiez som predtym rozmyslala ze naprv podnajom ale ked som si uvedomila ze by som vyhadzovala platy von oknom a nikdy to nebude moje tak som isla do hypo :) Inak presne som mala jedneho frajera akeho mas ty chcel aj po svadbe ostat byvat u rodicov v rodicovskom dome s dvoma bratmi. Tak som sa rozisla a byt som si kupila sama. Nestracaj cas .
