Ahojte, hladam spriaznenu dusu. Mame s partnerom velky problem. Sme spolu 6 rokov. Nikdy sme sa nejako nebavili o detoch, bola to samozrejmost, vedela som, ze on ich chce a aj ja som chcela, kym som sa nezacala nad tym hlbsie zamyslat. Ako sa blizim k veku, kedy by sa ´patrilo´ a vidim aj na muzovi, ze do 35 by chcel, dostavam panicku hrozu. Este len mame pred sebou riesenie otazky byvania, ale o to by mozno ani neslo. Mam strach z porodu, nosenia v sebe dietata 9 mesiacov, neviem si predstavit kojit, ked som povedala muzovi, ze ja by som si mlieko odsavala a davala z flasky, pozeral na mna ako na magora, neviem si predstavit prebalovat, uz len z mojich vykalov ma napina. Dalej sa bojim, ci sa onho budem vediet postarat, kedze nemam nikoho kto by mi pomohol, bojim sa tiez ze cely nas zivot sa narusi, nebudeme uz iba sami dvaja, nebudeme si moct robit co sa nam zachce. Moj zivot uz nebude patrit mne a ani moje telo, ktore sa urcite zmeni a ja budem mat este vacsie problemy s udrzanim vahy ako mam. Dalej, co ak budem ziarlit na manzela, ze sa venuje niekomu tretiemu? Zacinam mat pocit, ze nie som proste ten typ zeny, ktory ma materinske city. Ani som nikdy nemala vztah k babatkam, aj ked starsie deti mam rada. Tiez som zacala uvazovat, pre aky dovod by som mala priviest do tohto neisteho sveta dieta? Pripadne ake pravo mam ja sa rozmnozit, ved nemam nejake specialne geny, ani nepotrebujem zabezpecit pokracovatela rodu, nie sme ziadni krali. Ked som povedala muzovi, ze mozno deti ani nechcem, oboril sa na mna,ze on deti urcite chce a ze natolko ma nemiluje, aby so mnou zostaval, ked ich ja chciet nebudem a vraj by som sa mala hanbit za tieto reci. To ma neskutocne zranilo a doslova sa mi vsetko okolo deti zhnusilo. Povedala som mu, ze ak som pre neho iba nadoba na splodenie jeho dietata, mozeme sa rozist, na to vsak nepovedal nic. Myslim, ze nas vztah prave utrpel vaznu trhlinu a bude to len horsie. Nieco sa zmenilo. Je tu niekto kto ma pochopi? Mozem mat tieto pocity pre to, ze ma vlastni rodicia opustili a matka mi dlho nicila zivot?
Je tu zena po 30, ktora nechce nemat deti?
darmo.... k tvojmu príspevku ma napadla tiež častá hláška
"ked budeš mať vlastne tak ho budeš mať rada"
"ked budeš mať vlastne zmení sa to.."
..aha... a ked nie tak čo? hodím ho o stenu? alebo do smetneho koša...?
..ked niekto deti nechce má na to dovody..
je to intimna zalezitosť , cudzých ludí do toho hovby...
21 storočie ale niektorí ludia su zmyšlanim este stále niekde v dobe kamennej...
preco sa na zenu ktora nema deti divaju niektori cez prsty nechapem..
Kolko psychopatickych zien a muzov decka maju a nie jedno ....pricom ich tyraju, biju, sex. zneuzivaju a ponukaju pedofilom...spavy su toho plne ci uz v zahranici alebo aj na svk.
Nieje potom lepsia zena ktora deti nema ako nejaka co ich ma a sprava sa k nim takto uchylne, choro a neludsky ?
O co su lepsie zeny ktore deti sice maju ale ich tyraju a su suce na psychiatriu od zien ktore deti nemaju no su natom psychicky v poriadku. To iste sa ryka muzov otcov-neotcov.
Preco odsudzovat niekoho kto netuzi po nich? Ci uz je to muz alebo zena je to jeho vec predsa..
Allisar...
aj ja mam 35+ a uz som znechutena z chlapov a celkovo z ludi, ktori su tak strasne "chapavi" a to nielen v tejto veci, ale celkovo, nech ide o cokolvek... mam celej tejto doby a spolocnosti uz akurat tak dost! sama falos a pretvarka, neuprimnost a arogancia... :(
vsetci mudruju, ak nemas dieta, ze by si mala mat lebo... a ak ho mas, zase si najdu nieco, co robis zle, hodnotia aka si matka a budu to cloveku vyhadzovat na oci... skratka ostatni vzdy vedia vsetko najlepsie o zivote tych druhych...
ja :) nic si z toho nerob :) zi ako sa ti paci :) pokial nezasahujes druhym ludom do zivota svojim rozhodnutim nemaju ta co kritizovat :)
budem mať 30, ja našťastie mám pokoj od otázok, len zriedka sa ma niekto opýta a aj to väčšinou uplne cudzí ludia ktorých do toho hovby, napr. ked som s rodicmi v meste a objaví sa ich "známy" a pýta sa na vnúčence a jeho oči smeruju na mna... oco to super zahovorí, v štýle "je jej dobre ako je..."
kolegyniam na otázku, odpoviem nechcem a ked maju nejaku poznámku, tak to zopakujem znovu a rázne NECHCEM ! a nebudem mať! a mám pokoj...
Tima30 - mňa by zaujímalo, čo hovoríš, keď sa ťa kolegyne v práci pýtajú, že kedy budeš mať deti, prečo ich ešte nemáš a pod. ? Lebo moje kolegyne už všetky majú decká, a o inom (takmer) ani nehovoria... ja tiež žiadne decká nechcem, lenže mám už 35+, hoci sa ma na to priamo nepýtajú, ale vidím na nich, že si o tom myslia svoje... a pravdu im nepoviem, veď čo ich do toho.
Ahoj, mám 30 a nechcem deti. Tiež ma už nebaví odpovedať večne na otázky k tejto téme. Jednoducho som deti nikdy nechcela. Nepatrím medzi tých, ktorí zbadajú malé deti a už k nim letia. Ja by som ich najradšej obišla. Pravdou však je, že istý čas som samú seba skúšala presvedčiť, že to tak nie je, že dieťa chcem a zvládnem. Nepomohlo. Jediné, čo ma mrzí je, že nemám partnera.
alverde...
kolkoze mas rokov???
v mojom pripade to bola dost aj moja chyba, pretoze som vedela, ze on dieta chce uz na zaciatku... a aj som sa to snazila utnunt hned na zaciatku, ale som si potom aj povedala, ze mozno sa to vo mne zlomi, a ze jednoducho uvidim, ze ked neskusim, tak neviem (ako vyhodu som brala, ze chcel iba jedno)... ale to som netusila, ako tym bude az posadnuty... pocital snad kazdy den a ako mu bezi cas a ja este starsia o dva roky od neho a uz som pocuvala z kazdej strany, ze ja uz nemam vela casu a len dieta dieta dieta... no uplne sa to vo mne vzpriecilo a malo to uplne opacny efekt... sice tvrdil, ako ma nutit nebude, ale... urcity sposob natlaku tam bol... akoby sa mi snazil vsugerovat, ze ved "aj ja budem chciet" a ze "budem este rada", co ma dostavalo presne na opacnu stranu nez chcel...
problem bol aj v tom, ze neboli sme spolu este tak dlho a na mna to bolo velmi skoro, aby sme riesili vobec tuto temu a bolo aj dalsich x veci a faktorov, ktore u mna zavazili a nakoniec som vycuvala, ale velmi ma mrzi, ako to dopadlo... myslela som, ze mam konecne stastie a nasla som si super chlapa, ale ukazal sa opak... nieze by bol zly clovek, to nie... ale zachoval sa ku mne par razy tak dost necitlivo a ostalo to vo mne... on skratka hladal partnerku s vidinou zalozenia rodiny, co som videla az s odstupom casu, ale podla mna sa takto vztah nehlada... takto prvoplanovo... na zaciatku mi este lichotilo, ked povedal, ze to dieta chce so mnou, ale myslim si, ze to bola mozno aj nejaka taktika trochu, ale neviem, nechcem krivdit...
co bolo ale zvlastne, ze na kazde dieta okrem svojej netere, po ktorej narodeni sa to vsetko este vystupnovalo, bolo pre neho skarede a tucne... a to oni mali zase v rodine, ze boli vsetci stihli az velmi chudi a kazdy, kto mal o 5 deko viac, bol potom tucny (to som trochu prehnala), ale pri niektorych vyrokoch som si vduchu klopala na celo... marne, ludia su vselijaki, co uz... kazdopadne mi to vela veci dalo a vela ma to naucilo, ale trapenie to bolo velke... :(
laela ....
.... my sme sa s partnerom tiež rozišli po 10 rokoch, ked zrazu vybalil tému: deti... bol odo mna o 10r. starší..
povedala som že ja deti nechcem a to bol posledny raz kedy sme sa stretli... rýchlo si nasiel inú , su z manzelia a maju dieťa...
tiež o chlapov ani nemám záujem, ked sa len tak s niekym stretnem nezáväzne pokecať,
tak prvé čo mi povie najprv samozrejme na moju osobu ódy,
aká som super, pkná, múdra,..bla bla...ako sa so mnou dobre cíti, že sa so mnou dá rozprávať o všeličom, že chce priatelku/ženu
a teraz to príde: že chce rodinu, deti aspoň 2 alebo 3 ...
tak v tom momente mu ja zaželám veľa šťastia v hľadaní, že snád nájde tú pravú... a vtedy na mna hladí ako teliatko..
a príde otázka, že prečO,? že či sa mi on nepáči...? že prečo to neskusime..? lebo ja deti nechcem...
a samozrejme tie sproste otazky, ze ale ved prečo? ale tak nemusíme hned mať deti , tak časom...
no ale ja nechcem nikdy!!! ani časom!!!
maj sa , čau...!
takže tak.... momentálne mám toho ajtak vela , koli práci som stále v zahraničí , na cestách, mám nejaké plány čo chcem este dosiahnut v buducnosti, či už sa to týka miest ktore chcem navstivit, alebo krajiny do ktorej sa chcem prestahovat ked tu splatím byt,
ked o 10 rokov stretnem chlapa (som na starších 35-40r.) mohol by byť rozvedeny a mať už velke dieťa/deti... a dalsie už nechcieť, a budeme si rozumieť po všetkych strankach vzťahu sa nebranim,...
ale pokial má niekto predstavu ze zmením názor, alebo ma presvedčí tak je vedla ako jedla...
velmi som tuzila po dietati, no sama neviem ci som to vtedy skutocne chcela. Mozno to bolo len preto lebo kamosky uz deti maju a a uz aj mne by sa patrilo :D s byvalym sa mi nedarilo otehotniet-cely cas mi klamal o tom ze je neplodny a to sme uz boli zasnubeni :D potom prisiel dalsi chlap do mojho zivota, ten deti uplne odmietal no ja som strasne chcela, to bol casto aj dovod na hadky a nakoniec aj rozchod. a po rozchode som prisla na to ze vlastne ani deti nechcem. aspon zatial nie. No som zvedava co mi zivot este prinesie :D nejak cim som starsia a mudrejsia tym menej po detoch tuzim :D
