Ahojte, hladam spriaznenu dusu. Mame s partnerom velky problem. Sme spolu 6 rokov. Nikdy sme sa nejako nebavili o detoch, bola to samozrejmost, vedela som, ze on ich chce a aj ja som chcela, kym som sa nezacala nad tym hlbsie zamyslat. Ako sa blizim k veku, kedy by sa ´patrilo´ a vidim aj na muzovi, ze do 35 by chcel, dostavam panicku hrozu. Este len mame pred sebou riesenie otazky byvania, ale o to by mozno ani neslo. Mam strach z porodu, nosenia v sebe dietata 9 mesiacov, neviem si predstavit kojit, ked som povedala muzovi, ze ja by som si mlieko odsavala a davala z flasky, pozeral na mna ako na magora, neviem si predstavit prebalovat, uz len z mojich vykalov ma napina. Dalej sa bojim, ci sa onho budem vediet postarat, kedze nemam nikoho kto by mi pomohol, bojim sa tiez ze cely nas zivot sa narusi, nebudeme uz iba sami dvaja, nebudeme si moct robit co sa nam zachce. Moj zivot uz nebude patrit mne a ani moje telo, ktore sa urcite zmeni a ja budem mat este vacsie problemy s udrzanim vahy ako mam. Dalej, co ak budem ziarlit na manzela, ze sa venuje niekomu tretiemu? Zacinam mat pocit, ze nie som proste ten typ zeny, ktory ma materinske city. Ani som nikdy nemala vztah k babatkam, aj ked starsie deti mam rada. Tiez som zacala uvazovat, pre aky dovod by som mala priviest do tohto neisteho sveta dieta? Pripadne ake pravo mam ja sa rozmnozit, ved nemam nejake specialne geny, ani nepotrebujem zabezpecit pokracovatela rodu, nie sme ziadni krali. Ked som povedala muzovi, ze mozno deti ani nechcem, oboril sa na mna,ze on deti urcite chce a ze natolko ma nemiluje, aby so mnou zostaval, ked ich ja chciet nebudem a vraj by som sa mala hanbit za tieto reci. To ma neskutocne zranilo a doslova sa mi vsetko okolo deti zhnusilo. Povedala som mu, ze ak som pre neho iba nadoba na splodenie jeho dietata, mozeme sa rozist, na to vsak nepovedal nic. Myslim, ze nas vztah prave utrpel vaznu trhlinu a bude to len horsie. Nieco sa zmenilo. Je tu niekto kto ma pochopi? Mozem mat tieto pocity pre to, ze ma vlastni rodicia opustili a matka mi dlho nicila zivot?
Je tu zena po 30, ktora nechce nemat deti?
Ahoj, zakladateľa témy,
ak by mi partner povedal tú vetu "natolko ma nemiluje, aby so mnou zostaval" tak by to bolo to posledné, čo by mi povedal. Viac by ma už neuvidel.
Vidíš dieťa chce, ale na materskej by neostal :D - prečo aj, veď by mal na to svoju "slúžku" - teba.
To že nechceš dieťa je v poriadku. Ja tvrdím, že deti a manželstvo NIE sú pre každého. Nedaj sa do toho dotlačiť kvôli okoliu, partnerovi, ...
Určite máš aj iné plány do života - čomu sa chceš venovať - tak tomu sa venuj, lebo to ťa bude napĺňať a bude to zmysluplné.
Mne osobne príde tento svet veľmi zlý a skazený a určite by som nechcela, aby ďalší človiečik (moje dieťa) - tu musel žiť.
Asi si si ma s niekym pomylil, ja sem casto chodim, ale prispievam prvy krat. Manzel by istotne nezostal na materskej. Presne o adopcii starsieho dietata som uvazovala aj ja. Ved na svete je tolko deti bez domova, ktore potrebuju pomoc. On povedal, ze kym je moznost mat svoje, chce svoje. Ak by nebola, adopcii sa nebrani, ale mam pocit, ze keby som aj deti mat nemohla, radsej by ma vymenil. Po tom, ako sa so mnou rozpraval, sme spali oddelene a neviem si predstavit dalsiu konverzaciu. Ako keby sa nieco vo mne zlomilo
Ahoj, môj partner má 33 rokov, ja mám 29, sme spolu 11 rokov a od začiatku sme vedeli že decká nechceme. Nemáme k nim žiadny vzťah, nechceme sa obmedzovať v tom čo nás baví a okrem toho keď vidíme v okolí rodiny s deckami, aká je tam nervozita, hádky, tak si vždy povieme že toto nikdy nechceme zažiť. Je nám spolu dobre, nič nám nechýba a meniť to nechceme, staráme sa o vlastné zvieratá, okrem toho pomáhame zraneným alebo vyhodeným zvieratám. Treba si nájsť partnera s rovnakým zmýšľaním.
Fleurdelis - dlho si sem nepísala inak, vitaj :)
No ja neviem či to máš pre ,,traumu,, z detstva, nie som psychológ :O
Hej, veta ,,patrilo by sa,, ma vždy iritovala :D Nič si z toho nerob.
Na margo toho, čo ti povedal partner - ja byť tebou, tak by som ho už nikdy nechcela vidieť. Ale tvoj vzťah, ak vôbec nejaký ešte bude.
Čo sa týka malých detí, tak na materskej môže byť aj partner. v tom prípade by si sa úplne malým deťom čiastočne vyhla. Skús mu to navrhnúť a uvidíš či bude súhlasiť.
A či máme nejaké špeciálne gény? :D No neviem, ani ja nevidím perspektívu rozmnoženia tých mojich. A do tohoto sveta splodiť dieťa by bola katastrofa. Ešte je tu možnosť si nejaké staršie adoptovať, ale to najskôr nie je pre Vás?
najhorsie je spravit si deti nasilu lebo by sa patrilo, lebo vek a podobne hovadiny. Ludia mozno ani nechcu deti ale spolocnost ich do toho tlaci a potom sa deje to co vidim denne na ulici ze ludia nevedia vychovavat svoje deti nemaju k nim vztah len ich vedia mlatit alebo ignorovat....proste ja ta uplne chapem a dovolim si tvrdit ze urcite nieje pre kazdeho mat dieta. Vidim to na niektorých rodicoch ked len idu po ulici aky nemaju vztah k vlastnym detom...to su ti co sa do toho dali dotlacit alebo si urobili dieta ked mali krizu a teraz si to odnasa aj dieta a bude trpiet v nefunkcnej rodine....rodicovstvo nieje pre kazdeho...urcite nie
Toto ide mimo mna, ja deti rada mam, len sa proste necitim na to mat vlastne
