Ahojte, hladam spriaznenu dusu. Mame s partnerom velky problem. Sme spolu 6 rokov. Nikdy sme sa nejako nebavili o detoch, bola to samozrejmost, vedela som, ze on ich chce a aj ja som chcela, kym som sa nezacala nad tym hlbsie zamyslat. Ako sa blizim k veku, kedy by sa ´patrilo´ a vidim aj na muzovi, ze do 35 by chcel, dostavam panicku hrozu. Este len mame pred sebou riesenie otazky byvania, ale o to by mozno ani neslo. Mam strach z porodu, nosenia v sebe dietata 9 mesiacov, neviem si predstavit kojit, ked som povedala muzovi, ze ja by som si mlieko odsavala a davala z flasky, pozeral na mna ako na magora, neviem si predstavit prebalovat, uz len z mojich vykalov ma napina. Dalej sa bojim, ci sa onho budem vediet postarat, kedze nemam nikoho kto by mi pomohol, bojim sa tiez ze cely nas zivot sa narusi, nebudeme uz iba sami dvaja, nebudeme si moct robit co sa nam zachce. Moj zivot uz nebude patrit mne a ani moje telo, ktore sa urcite zmeni a ja budem mat este vacsie problemy s udrzanim vahy ako mam. Dalej, co ak budem ziarlit na manzela, ze sa venuje niekomu tretiemu? Zacinam mat pocit, ze nie som proste ten typ zeny, ktory ma materinske city. Ani som nikdy nemala vztah k babatkam, aj ked starsie deti mam rada. Tiez som zacala uvazovat, pre aky dovod by som mala priviest do tohto neisteho sveta dieta? Pripadne ake pravo mam ja sa rozmnozit, ved nemam nejake specialne geny, ani nepotrebujem zabezpecit pokracovatela rodu, nie sme ziadni krali. Ked som povedala muzovi, ze mozno deti ani nechcem, oboril sa na mna,ze on deti urcite chce a ze natolko ma nemiluje, aby so mnou zostaval, ked ich ja chciet nebudem a vraj by som sa mala hanbit za tieto reci. To ma neskutocne zranilo a doslova sa mi vsetko okolo deti zhnusilo. Povedala som mu, ze ak som pre neho iba nadoba na splodenie jeho dietata, mozeme sa rozist, na to vsak nepovedal nic. Myslim, ze nas vztah prave utrpel vaznu trhlinu a bude to len horsie. Nieco sa zmenilo. Je tu niekto kto ma pochopi? Mozem mat tieto pocity pre to, ze ma vlastni rodicia opustili a matka mi dlho nicila zivot?
Je tu zena po 30, ktora nechce nemat deti?
ja mam zasa iny problem nechcem mat vlastne deti chcem si len adoptovat.... na svete je tolko utrpenia a nestastnych deti co by za rodinu dali cokolvek.... nikto ma nechape ale ja sa aj tak zariadim ako to citim :)
Manzel sa mi ospravedlnil za svoje slova. Povedal, ze teraz to nechame tak, ale ked este v 35 budem pochybovat, tak si potom sadneme a premyslime, ci spolu zostaneme, alebo ci pojdeme od seba. Tak sme to nateraz takto vyriesili.
Presne tak, ako píše Adden. Len škoda, že si to zistila až teraz. Mohol už mať deti dávno. Možno ich teraz nebude môcť mať.
Tieto veci sa stavaju a su normalna sucast zivota. Ty ak deti nechces, povedz to svojmu partnerovi. Nevedela si to skor, tak si mu to skor povedat nemohla. On zase deti chce a ak ich nebude mat s tebou, bude ich mat s inou. Povedal to sprosteo, ale povedal to na rovinu. Mat deti je prenho dolezitejsie ako byt s tebou. Myslim, ze drviva vacsina muzov by sa zachovala rovnako.
Ani jeden z vas dvoch neurobil nic zle. Toto je normalne, ze dvaja ludia zistia, ze chcu nieco odlisne. Ved predsa nie ste jedna dusa, jedna mysel. Teraz je na vas zachovat sa rozvazne. Pochopit toho druheho a nechat mu moznost mat zivot, po akom tuzi.
Vy sa tu do nej niektori pustate ako keby ho klamala? Clovek ma pravo zmenit nazor ludia sa rokmi menia! Skor chudera ona ze ma chlapa ktory sa s nou bavi takym sposobom. Keby to bolo naopak tak pochopim ze zena vyvadza po 30 ked jej chlap oznami ze deti este nechce ale chlap moze cakat kludne aj do 40 a vobec v dnesnej dobe aj zeny v takom veku rodia. Mal sa k tomu postavit uplne inak a hlavne s citom a just ked mam z toho pocit ze zakladatelka nema chut na dieta aj z materialnych dovodov. Ja osobne by som dieta u svokrovcov tiez nemala po 30 mali davno mat vlastne byvanie kto vie co vsetko za tym este je
No, súhlasím s Whisper. Ak by mi partner po šiestich rokoch povedal, že on vlastne deti nechce, resp. ešte nevie, či ich bude chcieť, tak by ma asi porazilo.
Nie nezmeni sa to, skratka nemas vztach k materstvu, ak deti mat nechces, nemaj ich a nedaj sa prehovorit proti svojej voly.
ahoj vobec nic si nevycitaj ak nechces mat deti tak ich nemaj kazdy ma pravo volby. Napriklad ja pochadzam s chudobnej rodiny a vobec by som nasim nevycitala keby nas s bratom nemaju. Otec sa na nas vykaslal mama ostala na vsetko sama a tento zivot je taky oddrety ze sa z neho ani tesit neviem. Odkedy sme ostali len takto bojime sa kupit si co i len nejaku potravinu navyse a kupa topanok to su u nas vianoce normalne. Na studium na vyske mozem zabudnut.
to máš tak, si vo veku kedy si už dospelá a mala by si vedieť čo chceš..
lebo možno dieťa na prvom stupni základnej nevie čo chce...
ale dospelá žena 25+ by už vedieť mala..
"možno" je sebecké..
lebo to bude totalna strata rokov. života, ked tvoj priatel s tebou ešte pobudne dalsich 5 rokov lebo "možno budeš chcieť" nevieme kolko rokov ma tvoj partner,...? a potom sa zbadáš že nechceš a čo??
povieš mu "sorry ja deti nechcem?" a on zabil 11 rokov zivota..? za 11 rokov mohol byť niekde uplne inde...?
tak sa uvedom čo chceš... a narovinu mu to povedz...
ale si myslim že už sa vyjadril..
treba si nájsť partnera, ktorý má rovnaký názor..
