Dobrý večer.
Nemám priateľov. Mám pocit, že sa so mnou nikto nechce baviť, lebo som škaredá, ale aj preto, že som extrémne hanblivá. Ale povahu teraz nebudem rozoberať. V škole sa s nikým nerozprávam, mám pocit, že ma nemajú radi, aj preto, že som škaredá. Nie, ja to viem. Spolužiačka mi raz hovorila, že si robia srandu z toho, ako vyzerám. Aj keď idem po ulici, čakám na zástavke, každý na mňa čumí s tým znechuteným pohľadom. Akoby som im niečo urobila. Je pravda, že sa nikdy nemaľujem. Kompletne namaľovaná som bola len raz v živote. Mám veľký široký nos, dva krivé predné zuby, vyzerám ako obluda. Pochybujem, žeby to kozmetika zmenila. Videla som sa namaľovanú a poviem vám, žiadna sláva.
Ľudia majú pravdu, majú právo sa zo mňa vysmievať, čumieť na mňa, pretože som vážne škaredá. Je to pravda. Sama to dobre viem.
Som škaredá a nikto sa so mnou nebaví
Cliattsi.dakujem za vysvetlenie, teraz uz rozumiem.
Ten pocit, ze si veci neviem vychutnat naplno poznam. Jeho pricinu nie uplne, a preto mi to prislo ako normalny dosledok napatia, doznievajuceho stresu napriklad cez skuskove a intenzita sa meni.
Aj chute jedla sa mi zdali menej vyrazne proti detstvu - tak si vravim: zeby zhorsena kvalita dnesnych potravin? :D dnes nato ludia casto nadavaju, asi na tom nieco bude.
Myslim, ze oboje.
Cliattsi - No ahoj. :)
1a. Áno.
1b. Áno, aj sa pri to trochu chvejem.
2. Ani nie.
3. Určite by ma to vytáčalo.
4. Podľa toho aký. napr. takú Ekonomiku áno.
5. Áno.
5a. Pociťujem.
5b. Áno, bolia ma aj hlasivky. Niekedy už ani nemôžem hovoriť, pretože to dráždi.
6. Nie.
7. Nie som na nich závislá. Až tak často ich nehrám. Hry sú jedna z možností, ako dočasne uniknúť pred realitou, depresiou. Takisto, ako pesničky a filmy/seriály.
8. Áno.
9. Áno, presne. Neviem sa uvoľniť. Som strašne napätá. Vtedy je aj moje vyjadrovanie nie je prirodzené. Nie je plynulé. Znie to čudne.
Ja si neviem predstaviť, žeby som sa takto zmenila. Nie v prítomnosti ľudí, ktorí ma dobre poznajú. Musela by som ísť niekde do neznáma.
Tam, kde nevedia, aká som. Tým pádom ešte nebudú vedieť, ako sa ku mne správať a to by bola tá príležitosť na zmenu.
10. Nie, nepozerám. (Hovorím pravdu)
A ďakujem za radu ohľadom zlosti. Skúsim to.
ano, toto ta chapem, aku prazdnotu mas na mysli. Lenže nie je prázdnota ako prázdnota. Mám to na mysli v inej rovine - ktorú predpokladám, že ty teraz nenáš, lebo ju nevmímaš (písal som o tom nižšie). Demotivácia, takmer každodenné premáhanie sa do činnosti, strata väzby k ľuďom- to nie je tá prázdnota, o kt. píšeš ty alebo Osho. Všetci nemáme TENTO MÔJ MENOVANÝ PICIT PRÁZDNOTY.
Svetlo a tma - uf
"Nieje vlastne ani tak dôležité ako žijeme, ale aký máme zo života pocit. :-)" - presne tak. Ale ty nemáš (pravdepodobne) to, čo ja.
Teraz držím v ruke knihu Osha-Strach.
Orvoril som ju náhodne na s.186 a citujem z nej: "Robte všetko s nadšením. (JA: Mám nedostatok energie a neviem robiť PRÁVE PRETO všetko s nadšením ).
Slovo entuziazmus je prekrásne. Jeho základ označuje to, čo je bohom dané. Ak robíte niečo s hlbokým entuziazmom, je vo vás božskosť..... (JA: Takže vo mne asi nie je veľa božskosti)
Vneste do svojho života viac entuziazmu a strach a podobné veci rýchlo zmiznú".
......Poraď toto ľuďom demotivovaným, unaveným, vyčerpaným so soc. fóbiou, nech to vyskúšajú a potom sa ich opýtaj na výsledky v ich snažení.Ty asi nemáš sociálnu fóbiu :)
Inak fakt nič v zlom, ale podľa mňa tadiaľto cesta nevedie. Ale držím ti palce, veľa ľudí číta Osha a predpokladám, že im to okrem tých krásnych slov aj niečo iné do života dáva. Mne ale nie. A to hovorím z vlastnej skúsenosti. Ahoj.
Cliattsi, to je samozrejme na tebe, čo čítaš a čo ti pomáha. Ja len hovorím o vlastnom zážitku, lebo to je to čo všetci hľadáme, každý rôznymi spôsobmi, ako prejsť z pocitu prázdnoty do pocitu naplnenosti, z temnoty do svetla a o tomto často hovorí aj Osho. Je to taký stav ľudstva, nie len tvoj :-) Niekto totiž žije v presvedčení, že keď bude mať toto a hento a veľa peňazí, tak potom bude konečne šťastný a ak to dosiahne, napokon aj tak sa cíti prázdny. Nieje vlastne ani tak dôležité ako žijeme, ale aký máme zo života pocit. :-)
Ďakujem za tipy. Tie Oshove jnihy su pre mňa náročné na čítanie, to je prvá vec.
Ďalšia vec je, že na mnohé moje otázky Osho v jeho knihách neodpovedal. A sú to životne dôležité otázky. Lebo som totiž veľmi dlho hľadal nejaké oporné body, čoho by som sa mohol chytiť a z čoho by som mohol vychádzať. V mnohých týchto ezoterických knihách som hľadal odpovede a nenašiel som. Niektoré mám ešte doma. Asi ťa sklamem, ale ten Osho ma vôbec nezaujal.
Ale keď už dávaš tipy, tak sa dúfam premôžem a pozriem si to. Vieš, ja jeď čítam nejakú knihu, tak sa dosť kriticky pozrien na to, či keď to, čo je tam napísané mi pomôže v tom mojom probléme.
Ja však opisujem dosť vážny stav prežívania - anhedónia a o tomto sa veru nepíše. Iba v odb. článkoch a knihách.
Mám pokupované nejaké knihy a je celkom fajn to čítať. Hlavne preto, že sa človek pri tom cíti tak dobre. Ale ak sa poriadne pozriem na seba a nevidím na sebe tie "pozitívne" výsledky, začínam hľadať inde.
Vyskúšaj to sama na sebe, či ti to pomôže a zameraj sa na svoj vnútorný pocit.
Myslím si ale, ak sa dobre pamätám, že sú tam aj dobré rady, teda úplne ho nezavrhujem.
Zapíšem si to a dúfam že sa na to pozriem.
"to čo potrebujeme, byť znova dieťaťom a nie tituly a peniaze."- to by bolo na dlho :)
Cliattsi, ja ti vrelo odporúčam knihy od Osha - Radosť a O strachu. Teda aspon tieto dve, lebo mnohé ti to objasní z toho čo píšeš a čo sa pýtaš. Áno, to je to čo potrebujeme, byť znova dieťaťom a nie tituly a peniaze. Často som sa nad tým zamýšľala.
To, čo ja opisujem sa najviac približuje a myslím, že to je anhedónia - nedokážeš prežívať veľmi radosť zo života, život ťa nebaví a nenapĺňa. Nedáva ti skoro žiadnu pridanú hodnotu, a cítiš, že len existuješ, ale nežiješ naplno. Depersonalizácia má k tomu blízko, ale po rozhovoroch s urč. ľuďmi som zistil, že to nie je také ako depersonalizácia (u mňa a aj u Lilly). Ľudia pri deoerson. ako keby vystúpili zo svojho tela. Poznám jedného človeka, skúsim sa opýtať, lebo tiež ma to veľmi zaujíma. Zvykne sa vyskytovať u niekt. ľudí po fajčení marihuany. Takže bacha na to! Nie som teda úplne odstrihnutý od reality a viem s tými ľuďmi čiastočne tie interakcie aj vnúrtorne zdieľať. Je to však veľmi slabučké.
Voľakedy, keď som mal napr. 6 rokov, som sa tak celkom necítil. Mal som radosť z toho, keď som vyliezol na vysoký strom. Tešilo ma to. Teraz si predstav, že by som bol vysokoškolák a ukončil by som štúdium úspešne a bol by som inžinier. Čo myslíš, akú by som mal teraz radosť? Blízku nule. Nenaplnilo by ma to tak ako vtedy, keď som v 6 rokoch vyliezol na ten strom. Žijem v realite, uvedomujem si ju, avšak prestávam sa z nej tešiť a môj život je, bez ohľadu na.to, koľko mám peňazí a kontaktov, veľmi nudný. Prehlbuje sa to postupne kontinuálne vekom. Zisťujem teraz prečo to tak je a chcem to vrátiť . Chcem sa tešiť zo života aspoň tak, ako keď som mal tých 6 rokov. Ak má o tom náhodou niekto nejaké info - uvítam to :)
Nechápeš vzťahy povrchných ľudí a čo im to dáva. Ja to tiež nechápem. Avšak nezamieňaj si povrchnosť s depersonalizáciou a anhedóniou. Títo ľudia nemajú depersonalizáciu (aj keď niekt. z nich by ju mohli mať a majú).
Ide o to, že títo ľudia, jednoducho nie je im dané aby išli viac do hĺbky vo vzťahoch a uspokoja sa s tým a neriešia. Je to iná rovina prežívania. Ja som sa to naučil prijať, že to tak je. Lebo som s tým mal veľký problém to pochopiť. A doslova ma niekedy aj teraz takíto ľudia vytočia (aj keď nechcene).
Ja sa niekedy na tých povrchných ľuďoch aj zasmejem a hovorím si v duchu: "A o čom to je (ten vzťah)? Šak oni nič neriešia" :D. Ja keď vidím také páry, no zasmejem sa na tom občas a sám sa opýtam seba, či by som ja vedel takto existovať. Odpoveď je: Nie! Oni sa čudujú mne a ja sa čudujem im. Zaujímavé sú potom z toho aj niektoré situácie hlavne, keď s takými ľuďmi aj robím a komunikujem.
A ešte si mi neodpovedal na otázku, či si hanblivý, al. len introvert. :)
A pozdravujem aj mesačného princa :)
To, čo ja opisujem sa najviac približuje a myslím, že to je anhedónia - nedokážeš prežívať veľmi radosť zo života, život ťa nebaví a nenapĺňa. Nedáva ti skoro žiadnu pridanú hodnotu, a cítiš, že len existuješ, ale nežiješ naplno. Depersonalizácia má k tomu blízko, ale po rozhovoroch s urč. ľuďmi som zistil, že to nie je také ako depersonalizácia (u mňa a aj u Lilly). Ľudia pri deoerson. ako keby vystúpili zo svojho tela. Poznám jedného človeka, skúsim sa opýtať, lebo tiež ma to veľmi zaujíma. Zvykne sa vyskytovať u niekt. ľudí po fajčení marihuany. Takže bacha na to! Nie som teda úplne odstrihnutý od reality a viem s tými ľuďmi čiastočne tie interakcie aj vnúrtorne zdieľať. Je to však veľmi slabučké.
Voľakedy, keď som mal napr. 6 rokov, som sa tak celkom necítil. Mal som radosť z toho, keď som vyliezol na vysoký strom. Tešilo ma to. Teraz si predstav, že by som bol vysokoškolák a ukončil by som štúdium úspešne a bol by som inžinier. Čo myslíš, akú by som mal teraz radosť? Blízku nule. Nenaplnilo by ma to tak ako vtedy, keď som v 6 rokoch vyliezol na ten strom. Žijem v realite, uvedomujem si ju, avšak prestávam sa z nej tešiť a môj život je, bez ohľadu na.to, koľko mám peňazí a kontaktov, veľmi nudný. Prehlbuje sa to postupne kontinuálne vekom. Zisťujem teraz prečo to tak je a chcem to vrátiť . Chcem sa tešiť zo života aspoň tak, ako keď som mal tých 6 rokov. Ak má o tom náhodou niekto nejaké info - uvítam to :)
Nechápeš vzťahy povrchných ľudí a čo im to dáva. Ja to tiež nechápem. Avšak nezamieňaj si povrchnosť s depersonalizáciou a anhedóniou. Títo ľudia nemajú depersonalizáciu (aj keď niekt. z nich by ju mohli mať a majú).
Ide o to, že títo ľudia, jednoducho nie je im dané aby išli viac do hĺbky vo vzťahoch a uspokoja sa s tým a neriešia. Je to iná rovina prežívania. Ja som sa to naučil prijať, že to tak je. Lebo som s tým mal veľký problém to pochopiť. A doslova ma niekedy aj teraz takíto ľudia vytočia (aj keď nechcene).
Ja sa niekedy na tých povrchných ľuďoch aj zasmejem a hovorím si v duchu: "A o čom to je (ten vzťah)? Šak oni nič neriešia" :D. Ja keď vidím také páry, no zasmejem sa na tom občas a sám sa opýtam seba, či by som ja vedel takto existovať. Odpoveď je: Nie! Oni sa čudujú mne a ja sa čudujem im. Zaujímavé sú potom z toho aj niektoré situácie hlavne, keď s takými ľuďmi aj robím a komunikujem.
A ešte si mi neodpovedal na otázku, či si hanblivý, al. len introvert. :)
A pozdravujem aj mesačného princa :)
Cliattsi, 8. a podslednej otazke celkom nerozumiem :) Myslis to tak, ze nevies precitit ako ini ludia vnutorne prezivaju, lebo si nikdy nic podobne neprezil na vlastne kozi alebo sa celkovo citis odstrihnuty od reality, nieco ako depersonalizacia ?
Lebo ja napriklad nechapem vztahy niektorych ludi, o ktorych sa domievam, ze ziju velmi povrchne a aj ich vztahy su povrchne. Pytam sa naco im potom su, co im to dava.
