...proste neviem ako na to...posledný čas nežijem, len prežívam, moja práca ma nenapĺňa, málo sa stretávam s priateľmi (každý má už akosi svoj život a nemá čas), takže málokedy chodím von okrem návštevy rodiny alebo prechádzky po obchodnom centre...je mi samej smutno, v zime je to lepšie, v lete je to horšie lebo nemám s kým ísť ani na dovolenku alebo kúpalisko, posedieť na drink, ísť na výlet, nejaký koncert alebo hocičo čo mám rada a nechcem chodiť po výletoch a baroch sama...samota mi nevadí ale osamelosť ma ničí...a áno ozývam sa ľuďom ale každý má svoj život, nemá veľa času, prípadne už býva mimo SR alebo má deti....Chcela by som byť zase veselá, cestovať, chodiť von...občas mám chvíľky pozitívneho myslenia ale na to musím niekde byť, s niekým byť aby som si v hlave stále neprehrávala tieto témy...ako s tým bojujete vy ak ste sa s niečím takým už stretli?
neviem byť šťastná
Ja som mala roky depresie. Velmi mi pomohla terapia Cesta a knihy a texty od Abraham-Hicks - podla mna to najlepsie pozitivne myslenie, ake existuje. Napr. tu: abrahamhicks.sk
mám niečo po 20 a som z východného Slovenska...nechcem konkretizovať tuto verejne...
lyst - súhlasím a ani ja nechápem podobné ženy, pretože nie je môj prípad žeby som nechcela žiadne záväzky a podobne, skôr by som bola rada, keby som nejaký mala...
Cliattsi - ono je to tak jedno s druhým ale hlavne tá demotivácia :/
Janno82 - hej chápem, človek ľuďom nepraje nič zlé ale je rád že nie je úplne sám ako to na prvý pohľad vyzerá a tým pádom ho niekto chápe...Keď som v práci tak som rada že si konečne doma oddýchnem keď budem mať voľno a zas keď mám voľno tak som rada že pôjdem do práce a nebudem mať čas rozmýšľať nad hlúposťami...Teraz sa chystám urobiť nejakú zmenu tak uvidím či to bude k lepšiemu no...
A ďakujem za názory :)
sofia858, mám to v podstate úplne rovnaké, ako ty. Nechcem, aby to vyznelo nejak sproste, ale čiastočne ma potešilo, že viem konečne o nejakom konkrétnom človeku, ktorý je na tom podobne. Uvedomujem si, že je veľa ľudí, ktorí to takto majú, ale akosi som ešte nikoho takého osobne nestretol a potom mám pocit, keď sa tak dívam okolo seba, ako keby som v tom bol len sám.
A ako to zvládam? Snažím sa cvičením, záujmovými aktivitami, proste s niečím sa zamestnať, alebo radšej keď mám možnosť, vezmem si aj cez víkend nejakú smenu, aby som netrčal doma sám. Ale niekedy to dokáže poriadne ,,prefackať" moju psychiku a totálne ma to udupe. Najmä keď vidím iných ľudí na prechádzkach, alebo niekoho v susedstve, ako sa chystajú na výlet, alebo vracajú z výletu, skupinky ľudí, ktorí sa niekde na terase nejakej reštaurácie alebo niekde v meste spolu bavia a tak podobne. A je to ťažké niekedy ustáť, keď po mne za celé mesiace neštekne ani pes a ako píšeš, človek by rád aj niekde išiel, aspoň na kávu, trošku podebatovať, ale častokrát nie je s kým. A zase keď sa mi aj z času na čas niekto zo známych ozve, zrovna je to v tú najnevhodnejšiu chvíľu, keď zase ja nemám čas a potom zase dlho, dlho nič. Ani mne neprekáža samota, ani nepotrebujem sústavne nejakú spoločnosť, či každý piatok, víkend chodiť na nejaké ,,akcie", ale z času na čas s niekým stráviť príjemnú chvíľu padne dobre. Samozrejme, človek by sa mal naučiť byť aj sám so sebou, lenže hold, sme spoločenské stvorenia a každý potrebuje niekam patriť, mať nejaký okruh svojich známych, ktorých má rád, s ktorými mu je dobre, s ktorými rád zdieľa svoj voľný čas a ktorí majú radi aj jeho. Veď o tom si myslím, že ten ľudský život je a nie o tom, aby žil každý iba sám pre seba vo svojom svete.
Ja si osobne myslim , ze pokial by mali ludia ine zivotne hodnoty (Boh,pomahanie ostatnym ) nez tie ktore aktualne maju ako su peniaze,kariera, oblubenost, to ci mam alebo nemam frajerku, tak by bolo ovela menej depresivnejsi a aj napriek tomu ze by sa im v zivote nedarilo, alebo by boli na tom tak v strede, tak napriek tomu by boli stastny vkuse.Clovek bude mat taky zivot podla toho ake si da v zivote priority. Ak sa niekto bude nahanat stale za materialnymi vecami nikdy nebude stastny a navyse je to aj uplny nezmysel venovat svoj zivot materialnym veciam.Podstata zivota je niekde uplne inde:)
Napiste mi na tomas55555@centrum.cz pokecam s hocikym
Tak ako ja som donedavna same kamoska sem kamoska tam, len akosi som pocitila ze uz ma to az tak nenaplna, aj mam moznost, no nechce sa mi, radsej idem zabavat neter alebo kamoskine male babo, tym ze mam vztah chodime von s priatelom, ak mam volno som rada sama, vybehnem na nakupy, zmrzku, kavu, s kolegynou nemam o com- kedysi mi to brutalne vadilo, nakolko predosla koleg bola uuplne moja krvna skupina no kedze uz mam priatela, je to ine, aj vekom je to ine, po 30ke kamosky ubudaju, ta sa vydala tam, ina odisla hentam, to je zivot a som s tym zmierena, uz vidim napln v budovani vztahu a casom mat rodinku a babo, ak si mlada tak ta chapem, ja som vela kamosiek nasla aj so zmenami prace, cize mozno tam by som zacala, urob nejaku zmenu, chod niekde, napr aj vo fitku mozes najst kamosku alebo na nejakom kruzku
Uplne ta chapem, kolko mas rokov?
presne o tomto som pisal v minulej teme, pisali tam zeny, ako im je dobre ked su same, ziadne zavezky, atd. A presne som tam napisal, ze kamosky si najdu svoj zivot, a oni budu pre kazdeho piatym kolesom na voze.
Takze liek pre teba- tiez si najdi svoj zivot, a teda drvivo by to mala byt vlastna rodina,, no najprv priatel samozrejme, tak sa mozno uz sustred na svoje stastie v zivote, a prestan chodievat von s kamoskami, aby ti bolo zase len DOBRE.
Take aktivity ta oberaju o vnutornu pohodu, nie kazdemu to robi dobre. Preto maju ludia svojich najblizsich, svoje rodiny.
Odkial si?
