Mamickin maznacik?

Nic mudrejsie ma nenapada a ja sa toho teda napremyslam v zivote. A uz vazne neviem ako z tohto zacarovaneho kruhu von a rozchodom to riesit nechcem, nieje to koniec sveta, ale zaroven ma nebavi sa tym trapi, ani sa s tym nedokazem zmierit. Mam pocit, ze on je vo vztahu so mnou a zaroven so svojou mamou, boli casy, ked mu dennodenne vyvolavala, vypisovala, chcela vediet ako sa ma, co jedol, ako bolo v praci. Ked sme boli cca rok a pol spolu, prestahoval sa ku mne do bytu, jeho mama sa vtedy velmi urazila, dve dni preplakala a nechapala ako mozme spolu byvat, ked este niesme svoji. Ale bolo to krasne gesto, to mu neupriem, lebo ja som bola neskutocne frustrovana z toho, ze on stale vecer odchadzal domov, ze si spolu nemozme vecer zalahnut a rano sa spolu zobudzat, dost casto som mu o tom hovorila, ze mi je z toho smutno. Potom sa zrazu zobral a prisiel ku mne byvat, len tak z nicoho nic, nic mi predtym nehovoril, ze ma nieco take v plane, len prisiel s autom nalozenym jeho vecami. Normalne som bola v soku :). Dokonca v den, ked sme zoznamovali nasich rodicov, jeho mamka pri odchode nezabudla podotknut, ze sa jej nepaci, ze byvame na "divoko" :D, nespomeniem si na presnu odpoved svojej mamy, ale viem, ze na tom nevidela nic zle a povedala nieco v zmysle, ze je to na nas, kedy sa rozhodneme niekam posunut. Moja mamka bola super clovek, lubila svoje deti a zaroven si uvedomovala, ze uz prisiel cas nechat im svoj priestor a to bola vdova. Ale zaroven aj jeho mamka je super, to zas nechcem aby si niekto myslel, alebo predstavoval nejaku sialenu svokru, to nie, vzdy nam pomoze, tak isto aj jeho ocko ako len mozu. Su to dobri ludia, ale....

inak len taky postreh, nemoze byt ze tym, ze tvoja mamka bola chora a zomrela si aj on uvedomil, ze rodicia tu nebudu navzdy, a preto sa snazi tolko sa im venovat?

Neviem, ziadne specialne situacie ma momentalne nenapadaju. Nas zivot, teda hlavne moj bol v poslednu dobu komplikovanejsi, mamka bola velmi chora, potrebovala opateru. Nemohli sme si dovolit ist niekam na dlhsiu dobu, nas zivot predtym bol o dost odlisny, chodili sme na opekacky, na party, na rozne akcie s partiou atd. Teraz mame moznost niekam ist, nieco podniknut, bez obav a nic sa nedeje, ked nepocitam rodinne seansy. Ked sme boli kupovat auto, isli s nami jeho rodicia, ked sme boli po motorku, isli s nim miesto mna jeho rodicia, lebo som sa dookola prisposobovala dnu, ked jeho mama mohla ist s nami, az sme dospeli do bodu, ze som nemohla ist ja, ale odpovedou mi bolo, ze to bol aj tak nudny a dlhy vylet. Ked niekam ideme, ci len na obycajne nakupy, alebo vybrat postu, vybavit nejake zalezitosti, aj napriek napraskanemu programu sa stale zastavime u jeho rodicov, prost to musi byt. Niekedy, ked mame take vybavovacky, pripadne ma vola na nakup, rovno sa pytam, ci ma v plane ist aj k jeho rodicom a stale je za tym len nejaka sprostost, mame treba notebook opravit, mam u rodicov balicek, kedze tam ma trvale bydlisko, ale obsah balicka nieje nic take zaujimave, ze by to nemohlo pockat. Doteraz si pametam prve stretnutie mojho priatela s mojou mamkou, prisli sme na obed, asi v sobotu, najedli sme sa a o pet minut sa ma uz pytal, ze kedy ideme :D. A nastojil na tom, ze uz je cas, moja mama bola z toho doslova v soku. Vobec tam nechcel chodit, mamka po smrti otca dala odpojit internet, kedze ju nezaujimal a tympadom tam on nemal co robit a ukrutne sa nudil. Na navsteve sme boli max raz za mesiac, aj to som sa hrozila toho, ze mi po hodine vyhlasi, ze uz ideme. Potom sme dosli do stadia, ze mi este pred prichodom povedal, ze je tam ochotny zdrzat sa maximum hodinku dve a ja som doslova so strachom mame oznamovala, ze uz odchadzame pricom len teraz sme prisli. :( Vtedy bol problem, ze mamka byva daleko, jemu sa nechce po navstevach chodit, atd, teraz byvame v maminom dome a jeho rodicia uz zahadne daleko nebyvaju a navstevy a cas obetovany cestovanim mu uz neprekaza. Asi pred dvoma tyzdnami mi jedna pani pisala spravu ohladom rodicovskeho nezvestneho psika, v januari nam ich babka omylom vypustila vsetkych styroch. Dvoch sme mali s priatelom, dvoch mali moji rodicia. Jedneho rodicovskeho a jedneho nasho spolocneho sme nasli mrtvych, tretieho psika mojich rodicov sme doteraz nenasli a to presli 4 mesiace, ale nadej stale mam. A ta pani mi pisala dost dlhe smsky, ze si mysli, ze to je nas psik, ja viem, znie to absurdne, ved sme tych nasich troch stratenych hladali vyse mesiaca, osemhodinove patracky autom, alebo pesi a nic, ziadna stopa. A uvedomujem si, ze je malo pravdepodobne, ze je to on, ale bola nedela :) a hovorim mu, ze podme sa prejst niekam, ved v podstate je jedno kam pojdeme, mame male stena a to potrebuje socializaciu atd. Hovorim mu podme sa pozriet na to miesto, kde toho rodicovskeho psika videli a uz bol ohen na streche, lebo on uz ma ine plany, chce ist k rodicom na obed a potom sa mozme ist prejst do lesika, ktory je obdalec od nich. Pytam sa ho, preco nemozme ist tam, aspon sa uistit a v kazdom pripade sa prejdeme. No v ziadnom pripade taku moznost neprijal a teda isiel k rodicom sam :)

kludne odpovedz aj zajtra, premysli si ju. je vela hodin ani mne sa tu byt nechce. ale mam volu si aspon ta precitat co pises zamysliet sa a mozno ta naviest k tomu aby si si aspon polozila MOZNO spravne otazky, ked uz nic ine. urcite sa toho chyti este zopar rozumnych ludi.

Ved ja sa nechcem podriadovat, ale ani mu zakazovat aby tam chodil, chcem tam ist na navstevu raz za cas, nie kazdy tyzden. A ked tam uz on bol v pondelok, aj v stredu, pre boha preco tam musi ist aj v nedelu. Dnes som mu opat spominala, ze by sme mohli ist cez vikend do raja, jedina odozva bola, ze preco to riesim v pondelok. :)

maznacik maznacka. tatickov ci maminkyn ci koho to je fuk. pozri mas ludi ktori byvaju u rodicov napr. kvoli obycajnemu nedostatku fin. prost. momentalnych ci dlhodobych. inak su samostatni, maju svoj nazor, vedia si zit svoj zivot. mas ludi ktori uz byvaju vo vlastnom pripadne aj s niekym a stale nie su samostatni, nemaju svoj nazor, nevedia zit svoj zivot. o tomto sa nehovori ale je to tak.
dalej mas ludi ktori maju svoje zvyky, maju svoje rodinne tradicie, dodrzuju ich, lubia svojich rodicov a nevedia sa citovo odputat. a naopak mas ludi ktori maju svoje zvyky, maju svoje rodinne tradicie, dodrzuju ich, lubia svojich rodicov ale vedia sa citovo odputat a mat AJ svoj program, svoj nazor.
rozdiel medzi skupinami tychto ludi je v tom ci sa ich priputanost k rodicom a nesamostatnost prejavuju dlhodobo a v roznych situaciach, nie len napriklad v tom ze niekto dodrzuje nedelnajsi obed.

cize tvoja otazka teda je kam patri tvoj partner. moja odpoved je ze si musis polozit otazku ci sa tak prejavuje dlhodobo a aj v inych situaciach ? ano citam ze na tie obedy chodite dlhodobo. fajn ale ja sa pytam co ine situacie ? a ako dlho ? da sa povedat ze je taky celkovo ?

a dalsia vec. ako ste o tom vobec diskutovali ? co si mu vlastne povedala ? a ake boli jeho reakcie ?

No vsak ako myslis, ale casom to bude iba horsie. Ty sa podriadis a on urobi co? Lebo ustupok by ste mali urobit obaja a nie iba ty.

Nie nebol :D..ale to je jedno, stale som toho nazoru, ze "veci" by sa mali pokusit opravit, predtym nez sa vyhodia. Ked sa oprava nepodari, potom rozmyslat o rozchode. Zatial rozmyslam o opravach, ale mna zatial nic mudre nenapada. A treba sa vediet aj prisposobit, ale nie bezhranicne.

Co bol sex, ze si taka mila k nemu?

to menstruacia: nejde o strach zo samoty, ale o to, ze mame za sebou aj vela peknych veci, vzdy stal pri mne, ked som ho potrebovala, hlavne, ked to nebola nedela :D ..joke..je nam spolu relativne fajn, ale vsetko je stale o tom istom, stagnujeme az to boli. No v kazdom pripade viem, ze je to dobry clovek, oddany, vtipny a v neposlednom rade hu lubim. :)