Bulimia ma ZNICILA

Nižšie som to už písala. Urobila som si denník, kde som si zaznamenávala, kedy som jedla, čo a koľko som jedla, kde som to jedla, aké pocity jedlu predchádzali, aké pocity ho nasledovali, či som sa prejedla, či som kompenzovala a ako, aké pocity nasledovali po kompenzácii.
Potom som si spísala zoznam povolených a nepovolených jedál a k nim dôvody, prečo sú zaradené na daný zoznam. Hneď na začiatku som jednu potravinu z nepovolených prehodila na zoznam povolených. A snažila sa ho zaraďovať do jedálnička. Keď to už bolo v pohode, nasledovalo ďalšie a potom ďalšie. Napokon som zistila, že už žiadne nepovolené jedlá nemám. Trvalo to cca pol roka. Ale skutočne akútnych bol mesiac, možno dva. Kedy som mala potrebu sa prejedať. Momentálne abstinujem 3x tak dlho ako si ty v problémoch. Ak máš fakt také obrovské problémy zaradiť pečivo, tak s ním ešte počkaj. Ja som tie jedlá zaraďovala postupne. Najskôr prišli na rad tie "jednoduchšie". A jesť odporúčam iba v kuchyni.
Je dôležité hovoriť si: Už nikdy nebudem kompenzovať. Nie už sa nikdy prejem. A žiadne, od zajtra začnem odznovu. Inak budeš začínať furt. Ak sa preješ, treba pokračovať v jedálnom režime. Tvoje tele je zmagorené a nevie, kedy je v skutočnosti hladné a kedy nie. Pravidelné stravovanie mu napomôže znovu sa to naučiť. No chvíľu to potrvá.
Nebudem klamať, najmä počas kritického úseku, sa mi podarilo prejesť. No nikdy som nezvracala a ni nijak nekompenzovala, tak som viac ako dosť pribrala. A najmä preto ti odporúčam, vyhodiť váhu, vykašľať sa na zrkadlo či krajčírsky meter. A ak máš aj "rifle-skúšačky", tak aj tie treba vyšmariť do koša. AK budeš ľpieť na udržaní váhy, nikdy sa bulímie nezbavíš. Práve z nej čerpá svoju silu. Okrem iného. A neodporúčam ti ani nejakú diétu v čase, keď sa už budeš cítiť v poriadku. Je to zradné. Veľmi zradné. Z vlastnej skúsenosti viem, že napokon tá váha išla sama dolu. Aspoň u mňa.
Jem všetko. Naozaj úplne všetko. Dokonca aj slaninu, klobásy a podobné veci. Síce sú to jedlá, ktorým moc neholdujem, ale keď je človek hladný a nemá čo, tak zje aj toto.
Keď sa dostaví túžba prejesť sa, a ona sa odstaví, treba s ňou zakaždým bojovať. Zakaždým. Aj keď sa budeš cítiť unavená, vyčerpaná, zlomená, nahnevaná a ja neviem ešte čo. Inak sa môže v tvojej hlave objaviť červík, že minule to nebolo až také strašné s tou depkou a pocitmi viny, ktoré nasledovali. Snaž sa robiť čokoľvek, čo ťa zabaví. Mne pomáhalo hranie scrabble, pomalé prechádzanie sa po izbe, môj pes. Čítanie u mňa vec len zhoršovalo.
A ak ti smiem ešte poradiť s cvičením... v prípade, že máš nutkavú potrebu pohybu, zo začiatku sa mu radšej vyhýbaj. Neskôr, keď už budeš na tom lepšie, urči si presný čas, kedy máš povolené cvičiť. V rámci jedálneho režimu. Ak si s cvičením v pohode, tak si ho môžeš stanoviť už teraz. Celkovo je dobré si stanoviť nejaký denný režim. nie však príliš rigidne. Ak vieš, že zajtra ťa načakajú také a také povinnosti, sprav si zoznam a pokús sa to zakomponovať do harmonogramu.
Je to beh na dlhú trať s veľkým počtom zlyhaní, s morom sĺz, s obrovskou dávkou sebazaprenia a u mňa aj tvrdohlavosti. No tá cesta sa vyplatí. A nielen kvôli slobode, ale aj pre drobnosti, ktoré PPčkárka prežíva na návšteve, v reštaurácii, v spoločnosti ako takej.
Vetu "Radšej mať pár kíl navyše ako znovu prežiť peklo PPP", pochopí len ten, kto to peklo okúsil a zároveň opäť pocítil tú neopísateľnú slobodu, ktorá nasledovala po odhodení toho nepotrebného bremena.
Držím ti päste.

Ak si to cita nejaky rodic tak Vam odporucam nikdy nedovolte vasej dcere ak je zdrava vylucit pecivo, ryzu, zemiaky a celkovo sacharidy, dbajte na to prosim vas lebo toto su podla mna este horsie stavy ako ked je niekto alkoholik.

Klimta

Neviem, s tym nesuhlasim, ze clovek ma vela casu, x krat som namiesto ucenia skoncila pri prejedani a cviceni a to ucenie som musela dohanat v noci/skoro rano/ vsetok moj cas ktory som mohla/mala vyuzit s rodinou..
A som rada ze raw strava ti pomohla, no u mna nefunguje. U mna je to zase vyhybanie sa vacsine jedal, na ktore som naucena v resp. tym sa im vyhybam mi sposobuje prejedanie ked mam k nim pristup...
Inak sa mam zle, dva dni sa stravujem OK a na treti sa prejem..aj ked uz nie take kvanta jedal ako kedysi ale aj tak..

Otazky
Mas pravdu, vsetko cas je podriadeny PPP. Mozem sa opytat? Tebe sa s tym ako podarilo bojovat? Ako sa teraz stravujes? Ja mam problem sa naucit jest pecivo..musim ho zaradit do jedalnicka lebo posledne dni krd som sa prejedla tak som siahala po pecive takze asi mi chyba ale stale s tym bojujem -neviem ho bez strachu a prejedenia zaradit do jedalneho listka.

tu vam radi psychopatka

klimta., takže to chápem správne, že si na RAW strave? To ale nie je liečba. Iba odbočka s presne daným smerom. Na starý kabát si navliekla nový. Namiesto toho, aby si ten starý vyzliekla.
U mňa prejedanie a zvracanie nikdy nebolo o voľnom čase. Bolo nadradené nad čokoľvek. Nad školu, iné povinnosti.

Ahoj Znicena :)

Ako sa mas? Ako sa Ti posledne dni darilo?

Na otazku za ako dlho sa mi s tym podarilo skoncit si popravde nepamatam. Koncila som totiz viackrat :D... ten poslednykrat som ale o tom bola presvedcena, ze to naozaj chcem a uprimne s tym planujem skoncovat. Zmierila som sa tiez s faktom, ze nieco priberiem..
Za jednu z najucinnejsich veci povazujem vyplnenie si volneho casu.. mala som teoriu, ze vsetky ho mame zjavne vela, ked mame cas na prejedanie sa, nasledne depresie a zvracanie.

Ano, sladke som vylucila uplne vsetko... v ramci " terapie" som presla na surovu stravu.
K tomu vynechaniu urcitej potraviny -nevravim, ze je to spravne,rovnako netvrdim, ze je to nespravne :) Kazdy clovek je iny a vyhovuju mu rozlicne veci ( praktiky :D) . Sladkosti ale nepatria medzi potraviny, ktore by Tvoje telo potrebovalo, alebo by boli nejak zdraviu prospesne..prave naopak.

Dnes to bol taky rychly prispevok :) Pozdravujem Vas vsetky/ých, co citate a prajem prijemny zvysok dna :)

Ja som také stavy mala nepretržite. Chcela som sa potrestať za to, že som lúzer, ktorý nedokáže zvládať obyčajné jedlo. No vyhovárala som sa na to, že už je to jedno.
V prvom rade je potrebné zakázať si kompenzovať. V druhom rade pokračovať v režime aj po zlyhaní. Žiadne úľavy. V ničom.

Do budúcna si skús uvedomiť, že akékoľvek vyhýbanie a nejakej potravine pretože sa z nej priberá, pretože som mala kvôli nej záchvaty, nie je najlepšie riešenie. Aj keď ti to teraz môže pripadať ako dokonalý ťah. Ty sa predovšetkým musíš naučiť súžiť s jedlom. Nie mu nejako slúžiť. A vyhýbanie sa je slúženie.
Dá sa to aj bez toho. Ja som toho krásnym príkladom. Aj tri či štyri mi pri PC rozvoniava otvorená čokoláda. :)

Spíš si povolené a nepovolené jedlá. K nim dôvody, prečo sú zaradené do danej skupiny. Pozri sa zoznam nepovolených jedál a niektoré z nich odstráň a pridaj k povoleným. Snaž sa s nimi postupne skamarátiť. Keď to už bude v pohode, tak pokračuj ďalej. Len sa nezasekni.
Jedz 5-6x denne... raňajky, desiata, obed, olovrant, večera, druhá večera. Všetko, čo zješ si zapisuj. Zapisuj si aj pocit, ktoré to jedlo sprevádzali, aké pocity boli po ňom, kde bolo jedené, či nasledovala kompenzácia. Zapisuj si aj zlyhania. Prečo k nim došlo (čo im predchádzalo), pocity pri prejedaní sa, pocity po, či nasledovala kompenzácia.

Klimta.

Ahoj, som rada, ze si mi napisala.
No rodicia zareagovali prekvapene, najprv si mysleli, ze vsetko co zjem tak chodim aj vygrciat, ale uistila som ich, ze na to som nikdy nemala odvahu, prislo mi to uz totalne nicenie zdravia, vzdy som to riesila bud hodinami cvicenia alebo dňami hladovania, doslova som bola schopna ist na skusku po 2 dnovej hladovke.. strasne choré zmyslanie..inak rodicia ma podporuju, snazia sa ma kontrolovat a aj ja sa im snazim hlasit vsetko jedlo co som zjedla, ale ten maly diablik je vo mne stale..toho nutkaveho hlasu co chce stale viac a viac zozrat sa asi nezbavim..zatial mi to teda pride nerealne. A myslim si, ze rodicia aj tak nerozumeju co konkretne mi je, ze v tom stave som nekontrolovatelna a som schopna zjest tolko jedla a aj take co mi nechuti a nakombinovat sladke slane kysle. Je to ako mimotelový zazitok, v ktorom ked som tak si ani akokeby neuvedomujem co robim..akokeby som bola na drogach. A najhorsie na tom je, ze clkvek ma z toho fakt abstinencne priznaky,mojmu mozgu alebo telu chyba ten pocit prejedenia, dakedy si predstavujem ako sa prejem,je mi z toho zle..

No odbornik mi dal radu ze moj prvy ciel je jest 5x za den, normalne jedla a normalne porcie a dalsi ciel ze dat si napriklad niekedy 2 kocky cokolady, alebo na oslave kusok kolaca, tak aby to vo mne nevyvolalo ten "zachvat"..lenze som len na ziaciatku dlhej cesty. Najprv sa musim naucit normalne jest, lebo uz nemam pocit hladu ani sytosti. A za posledne dva - tri tyzdne sa mi podarilo 3x prejest, je mi to luto ale musim to akceptovat a neriesit - to mi radil aj odbornik, ze nemam od seba hned ocakavat, ze sa mi toho podari zbavit zo dna na den, a ked sa mi to stane tak mam aj tak pokracovat v jedeni (myslim to tak, ze ziadne hladovky a podobne).
Ale aj tak si myslim, ze to prejedanie nie je z hladu. Ako je pravda, ze ked sa snazim kontrolovat + ked ma kontroluju rodicia tak to je lepsie, ale ten vnutorny hlas tam stale je..dokazem zjest porciu obeda a aj tak mam chut vyzrat celu chladnicku. Je to zavislost ako alkohol , cigarety ci drogy..

Anooo presne :D Vela ludi vravi, ze daj si kocku horkej cokolady :D no kebyze si ju dam tak si nechcem ani predstavit co by nasledovalo po nej.. :D
Ty si uplne vsetko sladke vylucila? Ako ja by som to dokazala, len ide o to ze zijem s rodicmi a chkdievam casto domov, moje babky mi radi posielaju sladkosti, je to boj s veternymi mlynmi ked si to nechcem zobrat,no a ked to mame doma a pride to na mna tak som schopna cely byt prehladat a zozrat to..inak ked to nemame doma tak ked to na mna pride tak vsade pcham med/javorovy sirup.

A s tym ovocim a zeleninou to u mna tiez nie j bohvieco..asi si to nemala take ako ja, ale ja som schopna zjest aj napr 5 balikov mrazenej zeleniny a stale mi bude malo takze ja musim aj zeleninu kontrolovat.

A tebe sa po akej dobe s tym vyrovnat? Ze si s tym prestala? :-)
Ano uplna pravda! Ta samota je totalny spustac! Aj ked, som prvacka na vysokej a tesila som sa na vysoku lebo som dufala, ze ved na intraku sa mi to isto nestane..som sa pekne mylila, pretoze ten diablik vo mne si najde vzdy dovod a sposob ako sa prejesť.

Dakujem za energiu, velmi si ma potesila. Posielam aj tebe vela pozitivnej energie nech siris nadalej radost. :o)

Kiddo

Naozaj ti uprimne gratulujem, ze sa ti to podarilo. Suvisi to urcite s nastavenim mysle na svoju postavu. Aj ked ja som sa uz tiez dostala to stadia, ze sa to snazim neriesit, nech aj priberiem len nech som uz zdrava (paradox ze sa bojim ze priberiem z jedenia 5x za den, pri tom pri prejedani mi to je jedno) .

Otazky

Suhlasim s tebou,u mna to tiez nie je hlad, tiez som sa vela krat dokazala rano prejesť, potom revat na posteli preco som to urobila a ze mi je zle, no po hodine som to urobila zas.

Ja, ako dlhé roky abstinujúca ťažká bulimička viem, že Ovecka ale v tomto prípade nemal pravdu. Bulimičky sa neprejedajú, pretože majú hlad. Málo kedy sa im pošťastí "úspešný" deň s "perfektným" kalorickým skóre.
Grcala som a prejedala sa celý deň, nie jeden či dvakrát. Keď sa pošťastilo, tak aj 10krát. A nie preto, že som bola hladná, ale kvôli, jednak pocitom a jednak kvôli tomu, že neskôr som mala dokonca abstinenčné príznaky, keď som sa neprejedla.
A pri negrcajúcich bulimičiek (ale inak kompenzujúcich), tiež nie je prítomný hlad. Nakoľko nie je čas na jeho vytvorenie. Spočiatku som bola aj v tejto fáze.

Mala som problemy s jedenim. A nespravodlivo ste sa pustili do Ovecky. Jedina cesta von je nehladovat a jest vsetko. To bola moja cesta von z tychto problemov. A ako sa mi podarilo zacat jest normalne? Vypla som v hlave myslienky na svoj vzhlad. Lebo som si uvedomila, ze tam je pricina mojho problemu. Dokazala som to preto, lebo mi na zdravi zalezalo viac. A tiez preto, lebo som citila, ze problemy s jedenim su nieco neznesitelne. Ze stracam svoj zivot, a za to mi vzhlad nestal. Je to iba vzhlad. Takze som si povedala, ze nemyslim na to, ako vyzeram, kaslem na pripomienky, ci som schudla, ci som pribrala. Samozrejme, ze som najskor viditelne pribrala, ale fakt mi to bolo jedno, lebo som vedela, ze to je moja cesta na slobodu. Neriesila som to. Mala som 17 rokov a dokazala som to uplne sama bez toho, aby som sa o tom komukolvek zdoverila. Zvladla som to sama bez akychkolvek znalosti o tom, co by som mala a co by som nemala. Ak naozaj chces, pochopis, kadial mas ist dalej. A nepotrebujes na to nikoho.