Dobrý večer. Ani neviem prečo to tu píšem... Potrebujem sa vyrozprávať. Možno by pomohli aj nejaké rady alebo názory.
Som mladé 19 ročné dievča, ktoré, na takúto dobu, vedie príliš nudný život. Už odmalička som veľmi plaché, hanblivé, samotárske, introvertné dievča s nulovým sebavedomím. Na základnej škole som mala asi tak dve, ako sa hovorí, ''známe'', s ktorými som sa rozprávala. Žiadne kamarátky až doteraz. Či už som chodila do škôlky, na základnú, na strednú (ešte na ňu chodím), nikto o mňa nejavil záujem. K nikomu cudziemu sa neozývam, mám asi nejaký blok, ktorý neviem odblokovať. Som odmalička sama. Okrem rodiny nikoho nemám. A odkedy si pamätám, až do teraz, som sama. Zašlo to až tak ďaleko, že...
1. mi to dokonca sčasti aj vyhovuje. Nikdy som s nikým nebola von. Vonku chodím, keď mi niekde treba ísť. Inak som stále zavretá doma, za TV alebo PC a mám kľud. No aj ma to veľmi zožiera.
2. Absolútne neviem, aké to je, mať kamarátov (všeobecne). Keby sa niekto, kto ma pozná, so mnou chcel skamarátiť (+ keby to bol extrovert) podozrievala by som ho, že to robí z ľútosti a naozaj to nechce alebo, že má za lubom niečo zlé. A aj keby mi povedal, že mi nič zlé nechce, neverila by som. Pretože nie som zaujímavá. Hnusím sa sama sebe a ako vidím, aj iným. Komu by sa chcelo baviť s človekom ako som ja. Mám pocit, že si nikoho nezaslúžim. Mám s toho už depresie, strašne vo vnútri trpím. Chodím po svete ako duch. Neusmievam sa skoro vôbec. A áno, uvedomujem si, že je chyba vo mne.
Neviem, či je niekto z vás v takej situácii ako ja... Ak áno, asi viete, aké je to ťažké. Musela som sa vyrozprávať aj tu. Chodím k psychologičke 3 mesiace, zatiaľ žiadny pokrok. Môžete poradiť, napísať svoj názor. Za všetko budem vďačná.
Nudný život
Tak to bo ten vas "instruktor" riadne hovado ked vas nechal sediet len tak....Jasnacka, lyze sa daju pozicat, treba sa naucit a potom podla skusenosti a stylu vybrat lyze konkretne na Teba ;) Ja som z Bratislavy a tak teda tiez zo zapadneho Slovenska ;) Vzdy adeptovi, ktory nevie ale chce lyzovat, aby sa nebal, trosku si da z Jagera, nech sa neboji a ide to pak aj samo ;) Haha
Tak na úvod...Mať rada samu seba nie je žiadna fráza...Človek, ktorý nemá rád samého seba nikdy nemôže byť sam so sebou šťastný a nikdy ho ani druhý človek neurobí stastnym. A len clovek, ktorý je šťastný sám so sebou môže urobiť šťastných aj ostatných ľudí. Takže ako krok č.1 by si mala začať skúmať samu seba, začať sa spoznávať, a možno by si zistila, že aj ty máš (ako každý človek) aj silné stránky, že aj ty máš čo tomuto svetu ponúknuť, a možno (celkom určite) sa nájde zopár ľudí, ktorí by tvoje silné stránky ocenili. Takže, zacni sa najskôr kamarátiť sama so sebou.
tu asi pomože len KINEZIOLOG a maš po probleme ;) ..sama som to zažila viem o čom hovoriš, veľmi mi pohol jeden pan kineziolog ktory ma odblokoval a ja som začala ako sa hovorí..ŽIŤ! :) držím prsty ..ps nech si mysli kto si čo mysli, mam s tym skusenosť nielen ja ale aj moji veľmi dobrý známi a priatelia :)
Ahoj Rasto :) Dakujem ti, ze si mi odpisal ;)
No ja som stala na lyziach iba jediny raz v zivote, a to na strednej skole na lyziarskom :) Ako uplnu zaciatocnicku ma dali iba na stredny kopcek a telocvikar mi kazal spustit sa. Nevysvetlil nic, ze ako sa brzdi, aky postoj treba zaujat, proste nic :D Tak som sa spustila a kedze som nechcela brzdit tak, ze spadnem, isla som az kym ma to viezlo :D Po pol dni som vysla konecne z hory :)) Takze nas telocvikar ma odsudil uz len na sedenie na zadku do konca lyziarskeho :)) Takze to bolo prvy aj posledny raz, co som stala na lyziach :)
Takze som asi naozaj riadne drevo :-/
A som zo zapadneho slovenska :)
A obdivujem Rasto, kolkych si uz naucil lyzovat :) Na mna totiz nikto nema nervy ma to naucit :D A to sa daju aj pozicat lyze, pravda? :) Lebo asi chapes, ze ich nemam, kedze sa lyzovat vobec neviem. Ak by som sa naucila lyzovat, urcite by som si ich aj kupila :)
Mesačný princ - Áno, máš pravdu o tých momentoch, okamihoch. Nepovažujem ich za dôležité a často si ani neuvedomujem.
Ani ja nechápem to slovné spojenie. Nejak mi to nedáva zmysel. Keď budem mať rada samu seba, k čomu mi to pomôže ? Určite nie k tomu, že by ma začali mať radi aj oni. A je ťažké mať rada samu seba, keď vidím aká som.
A stále som sama sebou, ale vidím, že to nefunguje. Niekedy pridám, nejako sa prekonám a hovorím viac, aj keď je to pre mňa strašne ťažké. Potom je to trochu lepšie, ale problém je, že som taká len na chvíľu a potom sa vrátim späť do svojej hnusnej ''kože''.
Tu kde žijem, takú spoločnosť nenájdem, to viem takmer určite. Nemyslím si už, že je to uskutočniteľné, no nechcem to zarieknuť. Viem, že musím odísť niekam, kde ma nikto nepozná, Kde nikto neviem aká som a začať žiť odznova.
Len ma mrzí, že nezapadám na mieste, kde vyrastám. Mrzí ma, že sa o to snažím a nemôžem to zmeniť. A už som z toho vyčerpaná, dochádzajú mi sily, nesnažím sa a sťahujem sa pomaly do úzadia.
Coo blaznis ??? Nie je to tazke, niekomu to ide skor a niekomu neskor ;) ale po case kazdemu....To neni problem ze si drevo, ja som uz naucil ine dreva lyzovat sa a teraz su z nich super lyziari ;) Lepsi jak ja ;) Treba len trenovat a ide to samooo ;) Fakt vyskusaj to ;) Ja Ta to aj naucim, ale neviem odkial si ;) Dakde zacat uz konecne musis ;)
rasto212, skoda,ze mna nema kto naucit lyzovat sa.. Mne sa lyzovanie velmi paci, ale asi som uplny lyziarsky antitalent :( My sme doma ako rodina nikdy nepraktizovali zimne sporty. Maximalne tak sanky :)) Takze ani korcule, ani lyze neovladam. Vobec :-/ A mne sa to tak velmi paci, chcela by som to vediet, no uz som na to asi staraa.. Je to tazke naucit sa? :)
Človek je spoločenský tvor - logicky ťa ľudské bytosti priťahujú...no nemôžu ti chýbať...preto máš pocity, aké máš.
Jedine ak by si už priateľov mala...stačí nepatrný náznak najmenšieho gesta priateľstva a máš to ako keby si už ochutnala čokoládu...
Možno si nemala dlhodobého priateľa, či partnera, možno si nebola v kolektívoch ale existujú momenty, okamihy...ktoré ty podvedome vytesníš alebo ich nepovažuješ za dôležité... a práve tie sú tým jediným sústom čokolády, ktoré si ochutnala.
A nikdy som nepochopil slovné spojenie ,,začni mať rada seba a bude ťa mať rado aj okolie,, je to pekná...brrr
Nie je to tak, je to len ďalší z nepodarených výrokov, ktorým si určite niekto niečo kompenzuje :D
Okolie ťa dokáže mať rado takú aká si, ale musíš byť naozaj sama sebou a na nič sa pred tým okolím nehrať. Myslíš, že tí, ktorí sa na ulici na seba usmievajú sú k sebe naozaj úprimní? Čo si skutočne myslia? Naozaj sú šťastní alebo je to len dokonalý herecký výkon, aby niekam patrili?
Volá sa to ,,prispôsobiť sa,,
,,Existujú dve základné možnosti v živote. Prijať podmienky, ktoré existujú alebo niesť zodpovednosť za ich zmenu,,
Určite existuje spoločnosť kde by si bola tým naj človiečikom...no tam kde žiješ ju možno nikdy neobjavíš...A preto sa ľudia učia, prispôsobujú, tolerujú....
SamaSamucka - a teraz si vezmi ten pocit ak by si to už nikdy nemohla zažiť...
Ono chcel som tým vyjadriť len to, že čo človek nepozná, tak mu ani prirodzene nemôže chýbať.
Ak by si sa nikdy nemilovala, nevieš čo to je, nevedela by si, že niečo ako čokoláda existuje, tak by si necítila prázdne miesto v živote a žila by si iný život...
Zase by ti chýbalo niečo odlišné...kto vie
Musi byt hrozne takto zit, sa preber dievca, ja teda nemam tiez vela kamosov a som stastne nezadany uz 10 rokov ale mam to v pici, co chcem robit a co ma bavi, robim aj bez nich a som spokojny. Nepotrebujem okolo seba ojebavacov....Ak mas zaujem ozvi sa mi a mozeme dakde zacat, milujem lyzovanie a mozem Ta to naucit, je to sport kde spoznas novych ludi a prides na cerstve myslienky a ne sa v 20 dusit v nezmyslenych psycho pocitoch...By ma jeblo a Teba jebne onedlho tiez
