Nudný život

denisaf - Áno, študujem. Ale tam sa ku mne skoro každý správa tak, že neviem či si zo mňa robia srandu alebo čo... Zízajú na mňa, smejú sa mi poza chrbát. Ja neviem prečo, aj keď idem po meste, tak na mňa každý zíza dlhšie, ako má. Toto z duše nenávidím. Je pravda, že nie som pekná. Nemaľujem sa, nenosím make-up, pretože nosím okuliare. A ja neviem, pohybujem sa väčšinou okolo namyslených dievčat, poznajú moju povahu, a tak im je dobre, keď to robia. Väčšinou keď idem okolo nich urobia že: ,,Ahoj.'' Pozdravím sa im späť a smejú sa. Je to odporné!!!!!
Cez inzerát a tak, sa ani nepokúšam. Neuznávam takéto spôsoby. Jednak preto, že je to úplne cudzí človek, nepoznám ho osobne a neviem čo je zač. Mňa učili, že to nie je dobrý nápad. Nemám dobrý pocit, keď myslím na to, že sa mám stretnúť s nejakým človekom z internetu/inzerátu.

kafe - Dobre, tak ja sa o to nejak pokúsim. Bude to ťažké, ale snáď to zvládnem.

Ja by som chcela ešte vedieť... Čo si myslíte o človeku, ktorý je spoločenský, stále je v skupinke. Ale som tu ja, s mojou povahou. So mnou sa rozpráva, len keď sme sami, (mám sa problém ozvať, keď je s niekým). Keď je s nami ešte niekto, je s ním. So mnou sa nerozpráva, len sem-tam na mňa pozrie. Dnes som bola na praxi sama v šatni a spolužiačka bola v druhej šatni. Potom prišla (nazvime ju Nika - to je ten človek) ku mne do šatne a prišla ku nám aj tá spolužiačka (tiež spoločenská) sa len tak pozdraviť. Trošku pohovorili a potom si Nika zobrala veci a šla k nej. Nevyzerá, že by so mnou mala nejaký problém a je celkom v pohode. Ale proste, vždy som akoby jej posledná voľba alebo čo. Môže z takéhoto vzťahu vzniknúť priateľstvo ? Má o mňa vôbec záujem, alebo nie ? Rozprávam sa s ňou vždy, keď je to možné, aj tak sme stále na tom istom. (Dneska sedela tak sama, tak som sa jej prihovorila. Kecali sme spolu normálne, bez problémov).

Ahoj Rasto :) Vsak ma uz zas toolko nebuzeruj a nehundrikuj ;))
Ozvi sa mi prosim na e-mail :) Dakujem ;)
milucka007@gmail.com

Heeej ! Netreba stokrat hovorit, ze nevies a este tu pridavat obrazky s ktorymi si robis picu sama zo seba ;) Proste, pod na babu, nebudes nijak vycnievat lebo tam jazdia fakt brutalni invalidi, ale su so sebou spokojni a ostatnych maju v pici ;) Ja to vidim na ludoch, ktori sa hanbia a ktori si idu svoje a vidia len seba....To priam svieti, ale na cierno a tak je to aj s Tebou, takze sa rozhyyyb uz konecne ;) Idem tam zajtra, ak chces, zoberiem Ta autom ;) Neboj, nejsom vrah a nezakopem Ta nikde ;)

úplne krásny príklad toho, ako ti niekto ponúkne reálnu, konkrétnu pomoc, žiadne drísty (rasťo212) a chňapne po nej niekto.. hmm, akčnejší. A ty sa tu moceš v kruhu spolu s ľuďmi, ktorí sú rovnako zacyklení (a ehm, melancholickí) ako ty.

K čomu ti to pomôže, mať rada samu seba? Napríklad k tomu, aby si viedla trošku iný život ako doteraz. Nie ako zábavný, ukecaný extrover ale ako spokojný, zaujímavý introvert, ktorému vôbec neprekáža, že je hanblivý a plachý. Proste ideš si svoje. Lebo ty s tým momentálnym stavom nie si spokojná, tebe je ťažko. Ak niečo nezmeníš, bude tvoj život stále nahovno.
Z človeka to je "cítiť", aký má postoj k sebe samému, či si váži sám seba. A dá sa to veľmi pekne prirovnať k smradu, vôni, alebo k neutrálu. Preto je to kapku iné, nie lepšie ani horšie, len proste iné keď má človek aspoň neutrálne naladenie, postoj k sebe. A aj reakcie okolia a situácie v ktorých sa ocitne sú iné. Kto nezažil, nepochopí :) (hnusná veta, neznášam ju) ale ty aj tak máš furt šancu to zažiť.
Napríklad, ako tento týpek: www.youtube.com
Naučil sa mať rád samého seba takého aký je, aj keď je kripeľ. Má rád život, robí milión vecí, oženil sa DOKONCA a má dve deti. Keby v sebe pestoval také pocity ako ty "nie som zaujímavý, nie som normálny, hnusím sa sám sebe..." už dávno by sa obesil. Jednoducho by to neuniesol. On zmenil pohľad na seba, ako 8 ročný prechádzal hlbokými depresiami, že čo ho asi tak v živote čaká, žiadna ženská ho nebude chcieť, nikdy nebude môcť držať svoje dievča za ruku.. A POZRI aký má život!! Má priateľov, tiež problémy ktoré prekonáva ako každý jeden človek ale určite nie nudný život.

Nezabúdaj na jeden podstatný detail. Kdekoľvek sa pohneš, je jedno akí ľudia tam budú, všade vezmeš ten, vraj hnusný balík seba samej so sebou. Takže odísť niekam kde ťa nikto nepozná je podľa mňa zbytočné. Ale kľudne vyskúšaj. Zažité na vlastnej koži je 100x lepšie ako počúvať keci :)

toto je problem ktory treba riesit v realite... studujes ci pracujes? aj tam sa daju spoznat novy ludia... da sa aj cez inzerat spoznat... len netreba sediet doma a plakat nad zivotom a hlavne nad tym co bolo davno.... zivot ide stale dalej a dopredu.... je len na tebe ako si ho spravis.

@ Mesačný princ,
prekrásne príspevky si tu dal!!! Niet im čo vytknúť, páčia sa mi. : )

@ SamaSamučká,
nie si sama! : ) Máš predsa samu seba! Naštartovať Ťa môže aj nejaké motivačné videjko alebo literatúra, kt. na istý čas preberie rolu "učiteľa". Ak budeš pozorná žiačka, tak mnohé nepochopené pochopíš a vypracuješ sa. Raz tu práve Ty môžeš poskytovať rady Tebe podobným a učiť ich, ako sa majú preniesť útrapami života bez zranení na duši. : )

Rasto ;) Ja som asi takato ista lyziarka :D

SamaSamucka

,,Tu kde žijem,, Dovoľ, aby som nadviazal na toto tvoje slovné spojenie.

Všade je tu a tu je všade :) Aj keby si odišla na kraj sveta, tak takú spoločnosť nenájdeš. A vieš prečo ju nenájdeš? Pretože ty si to, čo tvorí svet, ty si tvoríš pohodlie, tvoríš záujem lásku, dokážeš vytvoriť to, v čom sa cítiš dokonale...ty tvoríš svet. No je tu jedna premenná, ktorá sa ešte v tvojej prítomnosti nenachádza a tou premennou je ,,pochopenie,, Pochopenie vecí, udalostí, ľudí, pochopenie toho, ako priblížiť ten svoj svet tým ostatným, aby bol aj pre nich aspoň trošku zrozumiteľný. Všade sú ľudia, veľa ľudí ale...... Vezmi si napríklad obyčajný (počítač) A následne si vezmi niekoho, kto tú vec nikdy nevidel a nevie na čo slúži. Predstav si, že ho prinesieš nejakému obyvateľovi tretieho sveta, položíš ho do jeho príbytku z bambusu a lístia a necháš ho tam...bez ničoho... čo myslíš, že spraví ten dotyčný s tým počítam ak nebude vedieť čo to je, načo to slúži a ako sa s tým vlastne narába???

Bingo...a toto pochopenie je to, čo sa len tak nenaučíš...Musíš ľuďom priblížiť nie to, akí sú oni, ale musíš im priblížiť seba. je to niečo ako keby si naučila toho človeka s tým počítačom pracovať, ukázala by si mu na čo všetko sa dá použiť...

Pochopenie získaš viacerými spôsobmi...niektoré príchodom učiteľov do tvojho života, iné skúsenosťami a iné sa len tak objavia v tvojom ja ako blesk z jasného neba. všetky sú dôležité...a si to práve ty, kto by mal chcieť priblížiť tvoj svet iným? Možno je krásny, možno vôbec nie je taký, ako ho opisuješ, možno si svetelná bytosť ako mnohé, ktoré som už videl...

Ty vidíš svoj svet takto...je to dobre alebo zle? Ak by si ho videla inak, možno by si nad ním nepremýšľala a trápilo by ťa napríklad že málo sexuješ alebo, že nemáš nové auto... Netrápil by ťa fakt, aký opisuješ vo svojej téme... A teraz si vezmi...čo je lepšie...premýšľať nad tým, kto vlastne si, alebo si to vôbec neuvedomovať? Aj jedno a aj druhé...Voľakedy sem niekto priložil jeden obrázok, tak ti ho sem dám a pridám k nemu ešte jeden. Možno ti na niečo budú.
Vieš čo je zvláštne? Hovorí sa, že človek nemôže dať zo seba niečo ak to sám nemá a nemá toho dostatok..No láska je iná. Aj keby si ju nikdy nepocítila, mala by si pocit, že si nikdy nebola milovaná, tak jedine láska ťa dokáže posunúť. Jediné lásku dokážeš dať, jedine ju. Ostatné je všetko zištné a je len na tvojom rozhodnutí koľko a komu jej venuješ. Aj napriek tomu, že cítiš, že ju nemáš...a možno je to aj skutočne tak, tak jej môžeš dať toľko, koľko chceš. Je to niečo také, ako keby si mala prázdny klobúk a vždy, keď tam vložíš ruku, tak z neho vytiahneš zajaca :)

Nemusíš mať rada samú seba...no potrebuješ pochopiť, že tvoj svet ostáva pre druhých skrytý a že oni nevidia kto si, kam kráčaš aebo o čom snívaš...Ak sa v spoločnosti pretvaruješ a premáhaš, tak je to ako keby si žila život niekoho iného...Načo si potom v tej spoločnosti ak v nej nemôžeš byť sama sebou? Ak v nej nemôžeš byť smutná, ak nemôžeš spoločnosti povedať ako sa cítiš bez toho, aby na teba nezazerali?

Musíš v prvom rade pochopiť...je na tebe aký si zvolíš spôsob...Môžeš sa učiť alebo to všetko necháš na náhodu. Niektoré veci sa totiž časom zvyknú vyriešiť aj samé.

Aj keby si nebola šťastná sama so sebou a cítila by si sa hrozne ako aj teraz - každý jeden okamih si schopná urobiť šťastnými iných ľudí. Každý okamih tak môžeš spraviť aj napriek tomu, že ty sama sa šťastnou necítiš

Ako si prišla na to, že tvoja koža je ,,hnusná,,? Čo ak to všetko hrajú aj tí ľudia vôkol teba? Nikdy ťa nenapadlo, že za ich spoločenskou aktivitou sa skrýva strach z osamelosti, čo ak sa za ich úsmevmi skrýva obrovská bolesť a osamelosť?

Jediné čo ti ja môžem poradiť je skúsiť nejakým spôsobom druhým priblížiť svoj svet.

Ja byvam v Bratislave :)) No ano, mam aj strach, ze keby som nabrala privelku rychlost, ako to ustat a nezabit sa :D
Auto ma brzdu spojku volant :) To ovladam :)) Ale lyzi sa bojim, aj ked sa chcem velmi naucit lyzovat ;)

Kriste pane len neskusaj ziadnych primitivnych sarlatanov