Takže objasním to. Sme s frajerom 4 roky. (22,29). Máme viaceré problémy, ako každý pár, ale plánujeme si spoločnú budúcnosť, aj manželstvo,akonáhle doštudujem výšku. Ja som mala pred ním iba taký divne školský pubertálny vzťah,čo vôbec nebol vážny,takže moc neviem,ako to chodí vo vzťahch. On nemal predo mnou nikoho,iba raz sa bozkával na diskoteke s jednou.vraj nič vážne.On už pracuje, je úspešný chlap, máme sa radi,viem to,ale nezvládame to niekedy. Pri sebe. Je však citovo chladnejši typ, príliš vážny. Furt som na vine iba ja vo všetkom, čo sa odohrá medzi nami. Kedysi sme sa takmer vôbec nehádali,ale posledné dva roky sme takmer každý mesiac v sebe,ale naše hádky sú strašné::( a vážné, nie sú tu iba také miešanice.
nežijeme zatiaľ spolu v jednej domácnosti, mňa vytáča aký je, tvrdohlavec, čo si nikdy neprizná, že má chybu,a musí byť vždy po jeho,sme výbušné povahy, hysterici, obaja, no máme sa radi veľmi. To vieme už dávno o sebe. Ja nemusím jeho bratov, ani otca,(mám na to seriozne dôvody, nielen tak)tak máme večne o tom hádky. Rád sa necháva využívať rodinou. Najmä bratmi,či finančne alebo inak. No on si ich chráni všetkých. Mne to vadí, vie o tom. Tak začnem od začiatku. Sem tam v našich búrlivých hádkach padne nadávka, škaredé slovo, ale snažíme sa to eliminovať, čo najviac. Nechceme si nadávať,ale on je dosť človek,čo používa nadávky, nazval ma už kadejako.čo sa aj hanbím napísať. Ja jeho tiež,ale chceli by sme to zmeniť. Mali sme mnoho potýčok v našich hádkach,ja zvyknem vrieskať ako šialená naňho, on je zväčša ticho, málokedy kričí on. Keď už ale tak to stojí za to tiež. Veľakrát som počas hádok doňho mierne strčila, proste sú medzi nami aj malé fyzické ataky, nikdy však nie,že by sme si ublížili. Žiaľ deje sa to, alebo ja som mu vylepila pred rokom facku, ale slabú,ked ma provokoval, on mne potom,ked som ho provokovala. Alebo ma on potiahol za vlasy, a aj ja jeho. Uzavreli sme to, ze na to zabudneme,ked sme sa provokovali.
Mali sme nádherné obdobie od leta, žiadne hádky,iba láska, neha, fakt sme si rozumeli,bli sme na mnoho pobytoch mimo SR, bolo nám fajn spolu. Žiadne problémy, hádky,kriky, nadávky, nič. No včera som opäť mala jeden zo svojich hysterických záchvatov,po tom čo mi povedal,že jemu je rodina prvoradá a také,začal drístať. ta som dostala hysteriu úplne, ako keby ma kôn kopol. Tak som mu ked sme sli autom vlepila facku slabu, nedokázala som sa ovládať, strašne ma vytáčal svojím sarkastickým smiechom. on šoferoval,tak dostal strašné nervy, že nech sa kontrolujem,že čo robím,ale nč neurobil.Potom sme vystúpili z auta, tak som strčila donho, keď sme sa vadili,ako psy. A on nič, ziapali sme po sebe. Potom sme prišli ku mne domov, a tam to pokračovalo. Sedeli sme obaja na posteli tvárou k sebe a vykladali sme si veci, ako čo do budúcna atd či o má zmysel atd,začal sa mi sklabiť do kscihtu a ironizvoať, že nič neviem,že som nanič, že neviem poriadne upratať,ani zapnúť práčku,ani navariť, že som totálne lenivá a také, tak som schytila plyšového maca,čo mam od neho na posteli a som mu do brucha s nim buchla,ale maco mu nemohol ubližiť,ved je z molitánu,tak sa tak nasral, ze mi schytil zapastia tak silno, a vykrucal mi ich, a sialene mi nadával,ze som pi...vymleta, a podobne.strašne to bolo. a uplne ma prittlačil k posteli, úplne agresívne. Ja by som mu to v živote neurobila,ani m utak neubližila, poškrabal ma nechtami a začínajú sa mi robiť modriny na zapastiach. ze co si o sebe myslím,ze furt ho môžem napádať a že kto som ja, že či som princezná,či čo. tak ma strasne vyprovokoval,tak čo som mala robiť ?I ked nie som zástancom potýčok fyzických,ale to sa už nedalo počúvať.a ved ja som ti skôr s tým plyšákom myslela,zo srandy.vôbec nie zo sily. A on silou na mňa zautočil,až potom keď som mu povedala,že ma to strašne bolí,nech prestane, že au,tka potom prestal,a vybehol z izby preč do kupelne sa schladiť.A potom došiel asi za pol hodiny,ked som ja revala na posteli, že mam mu prepáčiť, že ho to mrzí,čo urobil.ale že ja som zautčila prva,že sa iba bránil.Ja nechcem takýto vzťah, kde sa budeme fyzicky napáadať ani mať takéto potýčky,ale neviem,ako z toho von. Rozísť sa nechcem zataiľ Ved sa to nedeje stále.iba občasne.No neviem,či má chlap právo takto narábať so ženou,hoc ho provokuje, a zautočí nanho prvá. To znamená, že žena ked vlepí mužovi,tak automaticky jej má on vrátiť ?Kto je na vine?ako z toho vykorčulovať s hrdosťou ?prosím poradte nejaké rady.
potýčka s priateľom, má muž právo fyzicky ublížiť žene po útoku ženy?
Nevim o co ti ide. Chceli ste rovnopravnost tak je tu. Dostanes po papuli nic sa neboj.
zaujimal by ma celkovo na to pohlad muza, nejkeho normalneho,rada by som to spoznala aj z toho,co chlap preziva,ked nanho zena utoci,ako to vnima a tak, ci ma pravo jej toto urobit,a vratit vsetko.
ja opakujem,nechcela som mu ublizit,ani sotit,ani nic, kratke postrcenie mierne, predsa nic sa mu nemoze stat,naozaj na to nevyuzivam silu ani nic, ja som nikdy silu nepouziola v suvislosti s nim! to ozem odprisahat, a jemu tazko chlapovi tak stavanemu by som ja slaba zena ublizila, ale on za to,ked uz nieco tak mi vie riadne ublizit,aj ked sme sa tahali za vlasy, tak mi riadne chumac vytrhol,aj teraz za zapastia ma strasne chytil, doteraz citim bolave zapastia,hoc preslo uz 24 hodin.a asi ich budem citit asi dlho,ja sa strasne bojím,ze to raz prerastie do strasnej bitky, hlava nehlava medzi nami.:(a ja sa toho hrozne bojím, ked sa uz zacinaju taketo potycky mierne,tak potom co bude v buducnosti, viem sama,ze harmonicky vztah toto nie je ani zdaleka,to mi nemusite hovorit, ale nechapem,gde sa stala xyba, sak sme to neplanovali,ani nikdy az takkto neriesili ostro. nase konflikty, ja som clovek,co sa musi vyziapat,ked citi v sebe nieco, ked mam nervy,ja nedokazem odist z miestnosti, aj som lieky brala na ukludnenie,ale no co,som od prirody zivel temperamentny,
mna zaraza ale aj jeho chovanie.ja som seba uz zanalyzovala,a viem,ze to uz v buducnosti, proste posnazim sa uz sa ho fyzicky nedotykat,nijako,ani nefackat,ani nestrčiť,ani nič, ale ja som to proste tak nebrala, my sa hocikedy bijeme s plysakmi, ale to zo srandy proste, nenapadlo mi, ze ho to az tak nasere.:(ze po mna vyskoci,a zacne mi blizit.sakra
Preco by nemal? Podla starovekeho prave zena je majetkom muza a ma pravo ju zabit kad sa mu zaraci.
z tej knihy, str. 51:
Muž chorobně naříkavý má být co nejdůsledněji odstaven od výchovy dětí, protože do nich imputuje svůj světonázorový destruktivní pesimismus, nikam je nepouští, aby je něco nepotkalo a potlačuje v nich sebevědomí a velkorysejší životní programy.
Již v mládí se projevuje jako mladík plachý, bázlivý, otročící silnějším kamarádům nebo zůstávající v samotě.
:D
Popracuj na sebaovladani, ja keby som aj akokolvek bola vytocena nikdy by som partnera neudrela nesotila.Proste ked je dusno treba odist z miestnosti ist to predychat preckat tie nervy ono to potom samo prejde.Musis sa vediet ovladat takto si mozete skaredo ublizit staci ze ho sotis nestasne padne nieco sa stane a co potom?Budes mat zniceny zivot a vycitky do konca zivota a darmo budes aj vysvetlovat ze to bolo zo srandy ze si mu ublizit nechcela.Jednoducho popracuj na sebe a bude sa vam lahsie zit
Po prečítaní úvodného príspevku u mňa došlo k miernému zvyšeniu tlaku a nepatrnému zdvihnutiu kútikov úst smerom nahor zároveň.
Po prečítaní ostatných príspevkov autorky témy sa ma zmocnili malé pochybnosti o veku uvedenom vyššie.
Budem úprimný a stručný: harmonický vzťah z tohto nikdy nebude. S Vašími povahovými vlastnosťami, zrejme, budete nútená siahnuť po mužovi inej povahovej či inteligenčnej kategórie.
ale prd sa lubite. ste len na sebe zavisli, preto mate taky znicujuci vztah. cloveku, ktoreho lubis, predsa nenadavas do neviem akych veci, nesaces do neho, nefackas ho, nebijes ho a podobne. uvedomte sa a rozidte sa, nez sa pozabijate. a po rozchode chodte obaja k psychiatrovi, lebo takto sa normalny clovek nesprava.
bubli ved ja chapem a viem,ze sa chovame,ako decka v skolke, ked sa takto hrame, ale ja sa obavam sstrasne mam lepy z toho, ze to prerastie v seriozne bitky raz,a to uz nebude sranda.teraz to mozno aj celkom vtipne vyznieva, ze sa mlatime a potycky mame, pre nic,ale mna to moc zasiahlo,ani som v noci okom nezazmurila,ani on, a trapime sa pre to obaja.
citim sa teraz trapne pred nim,vzdy po kazdom vybuchu mojom sa citim trapne, aj po jeho vybuchu ,mam stres z toho,co bude nabuduce pri hádke,ci sa nepozabijame, ja nikoho nechcem zabit,ani sotit,odnikial ani nic, ja ho mam rada,lubime sa predsa,ale tecu nam nervy niekedy zo seba.uvedomujeme si vsak svoje chyby.
preambula aj ta kniha vyzera zaujimavo, neviem, ci sa tym da riadit, ale urcite sa to bude dobre citat
ld.johanesville.net
Dievča zlaté, ty rob niečo so sebou.. otĺkate sa jak fagany v škôlke, sama sebe si priznáš, že si hysterická, tak migaj za psychológom/psychiatrom, alebo kde sa to lieči a ukľudni sa.. vzťahy na hojdačke - tzn. ani spolu, ani od seba, sú asi najhoršie, aké môžu byť, vlečú sa celé roky a výsledok nulový. A keď si trochu upraceš v hlave aj v živote, potom začni riešiť manželstvo a neviem čo ešte. Keď ti začne doma decko revať, tak ho vyhodíš von oknom, lebo ťa to vytáča? Takéto veci treba mať poriešené vopred. A správajte sa aspoň trochu na svoj vek :/
