potýčka s priateľom, má muž právo fyzicky ublížiť žene po útoku ženy?

Príspevok v téme: potýčka s priateľom, má muž právo fyzicky ublížiť žene po útoku ženy?
laskonkacitliva

Takže objasním to. Sme s frajerom 4 roky. (22,29). Máme viaceré problémy, ako každý pár, ale plánujeme si spoločnú budúcnosť, aj manželstvo,akonáhle doštudujem výšku. Ja som mala pred ním iba taký divne školský pubertálny vzťah,čo vôbec nebol vážny,takže moc neviem,ako to chodí vo vzťahch. On nemal predo mnou nikoho,iba raz sa bozkával na diskoteke s jednou.vraj nič vážne.On už pracuje, je úspešný chlap, máme sa radi,viem to,ale nezvládame to niekedy. Pri sebe. Je však citovo chladnejši typ, príliš vážny. Furt som na vine iba ja vo všetkom, čo sa odohrá medzi nami. Kedysi sme sa takmer vôbec nehádali,ale posledné dva roky sme takmer každý mesiac v sebe,ale naše hádky sú strašné::( a vážné, nie sú tu iba také miešanice.
nežijeme zatiaľ spolu v jednej domácnosti, mňa vytáča aký je, tvrdohlavec, čo si nikdy neprizná, že má chybu,a musí byť vždy po jeho,sme výbušné povahy, hysterici, obaja, no máme sa radi veľmi. To vieme už dávno o sebe. Ja nemusím jeho bratov, ani otca,(mám na to seriozne dôvody, nielen tak)tak máme večne o tom hádky. Rád sa necháva využívať rodinou. Najmä bratmi,či finančne alebo inak. No on si ich chráni všetkých. Mne to vadí, vie o tom. Tak začnem od začiatku. Sem tam v našich búrlivých hádkach padne nadávka, škaredé slovo, ale snažíme sa to eliminovať, čo najviac. Nechceme si nadávať,ale on je dosť človek,čo používa nadávky, nazval ma už kadejako.čo sa aj hanbím napísať. Ja jeho tiež,ale chceli by sme to zmeniť. Mali sme mnoho potýčok v našich hádkach,ja zvyknem vrieskať ako šialená naňho, on je zväčša ticho, málokedy kričí on. Keď už ale tak to stojí za to tiež. Veľakrát som počas hádok doňho mierne strčila, proste sú medzi nami aj malé fyzické ataky, nikdy však nie,že by sme si ublížili. Žiaľ deje sa to, alebo ja som mu vylepila pred rokom facku, ale slabú,ked ma provokoval, on mne potom,ked som ho provokovala. Alebo ma on potiahol za vlasy, a aj ja jeho. Uzavreli sme to, ze na to zabudneme,ked sme sa provokovali.
Mali sme nádherné obdobie od leta, žiadne hádky,iba láska, neha, fakt sme si rozumeli,bli sme na mnoho pobytoch mimo SR, bolo nám fajn spolu. Žiadne problémy, hádky,kriky, nadávky, nič. No včera som opäť mala jeden zo svojich hysterických záchvatov,po tom čo mi povedal,že jemu je rodina prvoradá a také,začal drístať. ta som dostala hysteriu úplne, ako keby ma kôn kopol. Tak som mu ked sme sli autom vlepila facku slabu, nedokázala som sa ovládať, strašne ma vytáčal svojím sarkastickým smiechom. on šoferoval,tak dostal strašné nervy, že nech sa kontrolujem,že čo robím,ale nč neurobil.Potom sme vystúpili z auta, tak som strčila donho, keď sme sa vadili,ako psy. A on nič, ziapali sme po sebe. Potom sme prišli ku mne domov, a tam to pokračovalo. Sedeli sme obaja na posteli tvárou k sebe a vykladali sme si veci, ako čo do budúcna atd či o má zmysel atd,začal sa mi sklabiť do kscihtu a ironizvoať, že nič neviem,že som nanič, že neviem poriadne upratať,ani zapnúť práčku,ani navariť, že som totálne lenivá a také, tak som schytila plyšového maca,čo mam od neho na posteli a som mu do brucha s nim buchla,ale maco mu nemohol ubližiť,ved je z molitánu,tak sa tak nasral, ze mi schytil zapastia tak silno, a vykrucal mi ich, a sialene mi nadával,ze som pi...vymleta, a podobne.strašne to bolo. a uplne ma prittlačil k posteli, úplne agresívne. Ja by som mu to v živote neurobila,ani m utak neubližila, poškrabal ma nechtami a začínajú sa mi robiť modriny na zapastiach. ze co si o sebe myslím,ze furt ho môžem napádať a že kto som ja, že či som princezná,či čo. tak ma strasne vyprovokoval,tak čo som mala robiť ?I ked nie som zástancom potýčok fyzických,ale to sa už nedalo počúvať.a ved ja som ti skôr s tým plyšákom myslela,zo srandy.vôbec nie zo sily. A on silou na mňa zautočil,až potom keď som mu povedala,že ma to strašne bolí,nech prestane, že au,tka potom prestal,a vybehol z izby preč do kupelne sa schladiť.A potom došiel asi za pol hodiny,ked som ja revala na posteli, že mam mu prepáčiť, že ho to mrzí,čo urobil.ale že ja som zautčila prva,že sa iba bránil.Ja nechcem takýto vzťah, kde sa budeme fyzicky napáadať ani mať takéto potýčky,ale neviem,ako z toho von. Rozísť sa nechcem zataiľ Ved sa to nedeje stále.iba občasne.No neviem,či má chlap právo takto narábať so ženou,hoc ho provokuje, a zautočí nanho prvá. To znamená, že žena ked vlepí mužovi,tak automaticky jej má on vrátiť ?Kto je na vine?ako z toho vykorčulovať s hrdosťou ?prosím poradte nejaké rady.

syndrom

vy mate vztah ako po 30 rocnom manzelstve, nie je to dobre, mate sa plne zuby
a ver, ze to trapi aj zeny po 30 rocnom manzelstve, nie si ist na nervy v takomto krasnom case
budes skareda, vraskava, smutna, nestastna, mozno aj alkoholicka a mozno aj s ciernymi modrinami

preambula

Nedávno som natrafila na tento článok. Je to troška možno o inom ale tiež o hystérii vo vzťahu. Tam dole tá autorka píše, že hysterici sa raz ocmukávajú a raz sa idú zabiť. Takto nejako môžete dopadnúť aj vy. A páči sa mi ten úvodný citát psychiatra. Nechcela by som veru za muža hysterika a verím, že aj žena hysterka je koniec sveta. To treba liečiť, ak sa to vôbec dá.

tweetie

Fuuuha. Ja byt chlapom, tak sa tiez nezdrzim a rozhodne by som sa ti neprisla ospravedlnit. Byt tebou, tak sa zamyslim nad sebou, ci mas pravo donho stale doskakovat a ocakavat celozivotne kludnu reakciu? Ty by si to vydrzala a dokazala sa tak chovat?

laskonkacitliva

vzdy,ked sa vadili a bili a nadavli si nasi susedia z panelaku,tak som si povedala,ze co su to zac,ze tak v zivote ja nedopadnem,a teraz aha, som na tom asi rovnako. sme jak psy. ja som davno pochopila,ze sme hysterici a psychopati obaja,lebo sa nevieme kontrolovat,ale neviem,ako to napravit.chapem,ze nase chovanie neni unosne.

laskonkacitliva

ano, lubime sa, a je pravda,co som napisala,ako to je.medzi nami. zial. nas vztah neni zly, vsade sa ocmukavame, kazdy si mysli,ze mame dokonaly vztah,vsade za rucicky chodime, sme ako cerstvo zalubeni, a mame sa vazne radi.nebudem tu klamat,lebo chcem,aby ste mi dajak poradili.ak ste si tymto presli,cim ja prechadzam.
katastrofálny vztah to moznaze vypada iba z vonka,ale zvnutra sa mame radi, lubime sa.len sa nevieme schladit,ked mame horuce hlavy, ja som neni ziadna bitkarka, praveze som jemna zena,v zivote som sa s nikym nebila,ani to neni moja priorita v zivote. nemysli si teraz pls o mne,ze som dajaka bitkarka tretej cenovej,ako trhovnicka,to nie,len jendoducho mne rupnu nervy.
ja donho styri roky nezaparam, my sme prve dva roky nemali vobec ziadny problem,perfektny vztahpreto som teraz taka zufala v koncoch,lebo nechapem,kde sa to zlomilo,asi ke sme sa vyfackali prvykrat,alebo vyadali sme si poprve, ale nechcem to takto,chcem to nejako napravit,ale neviem uz ako. dva roky sa casto hádame,a postupne prisli aj nadavky,aj potycky taketo,ale nikdy sme si nijako fyzicky neublizili,az do vcera,kedy mi on velmi ublizil,mal starsne nervy,a uprimne som si myslela,ze ma prefacka seriozne alebo ma zmlati, normalne strach z neho isiel.keby ste boli videli jeho oci a zatate pery, chcel ma jednodznacne bit.

neviem111111

a ty psychopatka mas pravo ho mlatit KED SOFERUJE??? ked do neho takto skaces 4 roky, ani sa necudujem, ze mu rupli nervy.

Alessandra999

Prečítala som si to cele, akože ak toto je pravda - tak máte katastrofálny vzťah - v zivote by som nechcela takeho muza a kebyze som muž, v živote by som nechcel mať takúto priaateľku..

Viem, že si tam 10x napísala, že sa mate radi (nemalo by byt vo vzťahu : "lubime sa" ?? podla mna áno)...

Ako podľa mňa sa neviete schladit, ani jeden ani druhy a ver, že časoooom sa to bude len a len prehlbovať. Najmä keď príde väčšie, realne problemy

A ked sa rozhodnete byt spolu cely život, tak prosim nemajte deti, lebo vám poutekaju z domu plneho hadok a strkanic, len co sa naučia chodiť.