Zúfalstvo a každodenný plač

Príspevok v téme: Zúfalstvo a každodenný plač
sialene_smutna

Ahojte, neviem už na koho sa obrátiť, tak píšem sem. Budem vďačná každému za každú dobrú radu, akým smerom sa mám ďalej uberať.

Ani neviem kde mám začať, v každej oblasti môjho života je to zlé, pritom ľudia naokolo si myslia, že nikto sa nemá lepšie. Pritom ja som psychicky hotová a myslím často na to aká by som bola šťastná keby zomriem, ale nie som taký sebec, aby som to spravila rodine.

Zhrniem to asi tak, som slobodná, bezdetná a bývam s rodičmi. Som ako večné dieťa, pritom mám už 28 rok, nemôžem si už dlhodobo nájsť prácu, som neschopná a neovládam nič, viem, že som si za toľký čas mohla porobiť rôzne kurzy, ale už sa neviem prinútiť a zas len študovať a nepracovať, neviem čo robiť. Ďalší problém je partner, s ktorým viac trpím a ešte viac ma potápa akoby som bola šťastná. Rozišla som sa s ním už xy-krát, ale vždy som zlyhala a vrátila sa a utešovala niečim, pritom som aj tak stále sama a počúvam niekoľko rokov výhovorky prečo nemá na mňa nikdy čas, je chladný a večne unavený alebo pracuje. Kamarátky žiadne nemám, nakoľko aj tie posledné čo mi zostali sa vydali a čakajú bábo. Som vo všetkom sama a neviem sa posunúť, neviem ako ďalej. Stokrát som sa premáhala a vstala na nohy, že musím niečo robiť, ale aj tak som zakaždým padla, lebo môj život je len sklamanie za sklamaním. Nechcem lamentovať, ani sa ľutovať, ale ja naozaj neviem čo spraviť, lebo mám pocit, že čo krok to chyba a veľká. Moje dni teraz vyzerajú tak, že celé dni len sedím, ležím a plačem, plačem v intervaloch, také záchvaty až sa trasiem...sem tam idem von prejsť sa, samozrejme sama, trochu mi to pomôže a potom zase len plačem a plačem, lebo som bezradná, že neviem čo mám urobiť.

Boli ste niekto v podobnej situácii? Čo vám pomohlo alebo čo by ste mi poradili? Viem, že určite sa tu nájde niekto kto ma hneď odpíše a naloží mi, ale už som s tým zmierená vopred a to mi absolutne nepomôže, lebo moja psychika je veľmi slabá narušená a labilná. Vopred ďakujem každému, dobrému aj zlému komentáru.

Aliss

Tomas, jaaaj...nuz, ja som tuto temu neotvorila :) Takze ospravedlnovat sa nebudem :) A posledne co pozeram su roky zalozenia tem :D Mozno niekomu pomoze otvorenie temy

Aliss

Tak v prvom rade - pochvala, ze nad tym vsetkym uvazujes a ze tuzis s tym nieco urobit. Stretavam sa casto s tym, ze ludia v podobnych situaciach nechcu priznat vinu na svojom stave. Povedala som si, ze za toti ta pochvalim :) Lebo to nie je samozrejmost. No a teraz si uvedom jednu vec. Tak ako dokazes premyslat nad tym, ake je vsetko zle, dokazes premyslat aj nad tym, ako moze byt vsetko dobre. Tocis sa v kruhu, ale nie je to preto, ze si neschopna, je to preto, ze niektore veci su trosku viac "nad tebou", nez by si chcela a bez spravneho nasmerovania je tazke, niektore pochopit. Pretoze sme len ludia a nemame patent na zivot. Odporucam ti zacat dnes, teraz hned :) Vyhod zo svojho zivota vsetko, co ta stahuje dole. Zacni partnerom. Neviem co je medzi vami, ale pokial sa trapis, asi to nebude dobre, nemyslis? Musis si pomenovat, preco sa neustale k nemu vracias. Lebo nechces byt sama? Lebo nemas odvahu? Lebo? Az si to pomenujes, pekne si podakujte a chodte kazdy vlastnou cestou. Zacni menit prostredie okolo seba. Vyhod stare oblecenie do zberu, poriadne si uprac okolo seba (ked upratujes svoje prostredie, akoby si upratovala svoju dusu). Ozvi sa kamaratkam, no a co, ze su vydate a maju deti? Ja mam tiez take kamosky a stretavame sa. Zavolaj im alebo napis, ze ti chybaju spolocne chvile a rada by si ich videla. Vezmite decka a chodte niekam na detske predstavenie, do baby friendly kaviarne, na prechadzku...Zacvic si. Netreba chodit do posilky, na youtube najdes cokolvek (odporucam jogu, pilates). Hladaj si pracu, na zaciatok je jedno aku. Ak ju budes robit s laskou, mozes sa premavat aj ja vysokozdviznom voziku :D Len sa uz tolko neutapaj vo svojim vlastnom svete. Treba zmenu. A tu mozes zacat len a len ty. Hlavne vyhod zo svojho zivota vsetko zle a stare! Od tvojho partnera az po stare papiere v zasuvke :D

Viera9

Ahoj myslim ze sa velmi potcenujes , si mlada a zivot mas pred sebov musis mysliet pozitivne a hlavne verit ze vsetko bude v poriadku mat nadej aj ked sa to niekedy nevidi musis tomu verit

Leana17

Ahoj sialene_smutna. Ja som bola dlhý čas v podobnej situácii. Nevedela som už, čo so sebou. Nechcela som ostať rodičom na krku. Taktiež som mala priateľa, s ktorým to už bolo všelijaké. Celé ma to už unavovalo. Nakoniec som to vyriešila tak, že som nabrala odvahu, rozišla sa s priateľom a odišla do zahraničia. Vždy môžeš začať odznova, len to chce odvahu a spraviť k tomu prvý krok. Nemôžeš stále vysedávať doma a čakať, že sa niečo samé od seba zlepší. Musíš pre to niečo spraviť sama. Vykašli sa na takého priateľa, ktorý ťa len vysiluje a znechucuje. Nájdi si prácu a nájdeš aj nových priateľov. Začni sa viac socializovať a uvidíš, že sa ti zlepší nielen nálada, ale aj celkovo životné podmienky. Môžeš sa odsťahovať od rodičov, stretnúť niekoho nového. Si mladá, ešte ťa toho veľa čaká. Ale bez snahy sa nič nezmení.

neviem111111

kamaratky nemas lebo sa vydali a cakaju babo? aj moje kamaratky sa vydavaju a cakaju deti, nechapem, ved neumreli, co je toto za argument ze preto nemas kamaratky?

Glorii

Niekedy je absurdne uvedomit s prave dovod, preco vas vztah je taky aky je. Zodpovednost za neho beriete na plecia vy dvaja. Mozno si tak velmi zamestnana svojim smutkom a sama sebou, ze si ani neuvedomujes, aka chladna si k nemu ty. Tento muz chce byt tiez milovany. Chce pozornost od zeny, ktoru miluje. On tiez chce pohladenia, lasku... Kedy si pre neho urobila nieco specialne? Nejake prekavpenie, aby si mu ukazala, ako ti na nom zalezi? Niekedy, ak chces zmenit svoj vztah, zacni od svojho chcovania. Neospravdlnuj sa, nelutuj sa. Daj lasku a laska sa ti vrati. Co davame zivotu, zivot dava nam. On mozno caka na den, kym sa uvedomis a budes taka, ako predtym. Ukazovat lasku to nieje ziadne ponizovanie sa. Kazdy chlap ma rad, ked sa zena okolo neho kruti, vtedy aj on dokaze dat opatovnu lasku. Aj on chce byt milovany. Mozno preto ta odsuva a hovori ti, teraz nie, potom nie... Cka, kym sa uvedomis...

ANGEL-DEMON

plačkať ti nepomože.... no čo ti poviem, posrala si to na plnej čiare,.. a ano tak ako ti hovoria iní ludia "je ti velmi dobre!" to znamená, že mas tolerantnych rodičov, ktorí živia príživničku, už davno ťa mohli vyraziť na ulicu,..a staraj sa!
Nemáž absolutne ziadne pracovne navyky, čo je už v tvojom veku velky problem... a že sa ti nepodarilo najst prácu...??!!! ako ju hladáš...?? čakáš kym pride za tebou..?
nože, napíš nam z ktoreho mesta si? a ja ti tu prácu nájdem! stači si spravit zivotopis na profesia.sk, pozriet pracovne ponuky z tvojho mesta, poslat zivotopisy a ked ti zavolaju ist na pracovny pohovor... a nekysnut doma na riti, ... čo čakaš??? že rodičia ti budu na veky žiť a že sa budu o teba starať??
ja mam 27, odpracovaných už 8 rokov, vlastny byt od 22r, po 6 a 2 rokoch v 2 robotach som toho roky potrebovala zmenu... a vystriedala som aj napriek hypoteke na krku bez problemov 5 robôt! do 2 dní som si moja zlatá našla novú prácu! bola som aj 3 mesiace mimo trvaleho bydliska .... mas automobilky...atd...
jediny kto ti za tvoju situáciu može si len TY SAMA !!!!

sialene_smutna

Glorii ďakujem. Ty si asi silná žena a je to tak ako si napísala, žijem len aby som prežila, pretože nemám z ničoho radosť, neviem sa tešiť. Utešujem sa, že ano som zdravá (zatiaľ), moja rodina tiež a to ma drží nad vodou a som za to vďačná naozaj moc. Ja si to vážim, všetko, ale neviem dostatočne zabojovať sama so sebou. Na papier si viem napísať čo by som chcela, ale na prvom mieste bude to, že chcem mať milujúceho partnera a mať rodinu, to je to čo chcem a po čom túžim a čo by ma jediné spravilo šťastnou, mať pri sebe oporu, keď sa aj takto trápim, že sa mi aspoň snaží zdvihnúť náladu a zasmiať sa. No ja mám teraz stále dilemu, s priateľom som sa rozišla už niekoľkokrát a vždy k nemu vrátila, pretože sa bojím, že nájdem ešte horšieho. Súčasný partner je verný a úprimný a chce založiť so mnou v budúcnosti rodinu. Tým sa utešujem a práve kvôli tomu sa k nemu neustále vraciam, aby som mala aspoň akú takú istotu, ale neha, pohladenie, milé slovo a vidieť v jeho očiach, že mu na mne záleží to som pri ňom nikdy nezažila. Iba sklamanie za sklamaním už niekoľko rokov. Každý deň počúvam, že nie je čas, že potom, inokedy, nabudúce. Mám počkať týždeň, potom zrazu mesiac, potom mu niečo naliehavé do toho prišlo, potom ide niekomu pomôcť a potom na mňa nezostáva čas a ak sa raz za sto rokov stretneme, tak je unavený alebo podráždený a rozpráva len čo ide ide robiť alebo čo mu spravilo v práci nervy. Ja už nevládzem, on vyčíta mne, že nie som ako na začiatku, lenže ja už taká neviem byť po toľkých odkopoch. Mám pocit ako keby to on bral tak, že nespravíš ty, tak ani ja. A stále len čaká, že ja sa budem znovu ponižovať ako predtým. Potom sa ale sama seba pýtam, že keby ma teda nemal rád, prečo by bol tak dlho so mnou a stále rozprával, že prerába dom pre nás..aj keď ja som po tom dome nikdy netúžila, ale že on nemá na výber. Keď som ho aj niekoľkokrát opustila a pritom vedel dôvod, tak aj tak to otočil proti mne, že čoho som ja schopná, že on by ma nikdy neopustil a nikdy nad tým ani len nerozmýšľal. Tak ja sa proste zamotávam a niekedy pripadám, že na psychiatriu som už z neho. Neviem či je vlastne dobrý alebo zlý. Na jednej strane je pre rodinu, všetko, ale na druhej strane....ach, ja neviem. Viem len, že keby mám ozaj partnera, ktorý stojí pri mne, vie pochopiť aj mňa a nečaká len, že ja ho budem obskakovať, tak som šťastná :(