Zúfalstvo a každodenný plač

Príspevok v téme: Zúfalstvo a každodenný plač
sialene_smutna

Ahojte, neviem už na koho sa obrátiť, tak píšem sem. Budem vďačná každému za každú dobrú radu, akým smerom sa mám ďalej uberať.

Ani neviem kde mám začať, v každej oblasti môjho života je to zlé, pritom ľudia naokolo si myslia, že nikto sa nemá lepšie. Pritom ja som psychicky hotová a myslím často na to aká by som bola šťastná keby zomriem, ale nie som taký sebec, aby som to spravila rodine.

Zhrniem to asi tak, som slobodná, bezdetná a bývam s rodičmi. Som ako večné dieťa, pritom mám už 28 rok, nemôžem si už dlhodobo nájsť prácu, som neschopná a neovládam nič, viem, že som si za toľký čas mohla porobiť rôzne kurzy, ale už sa neviem prinútiť a zas len študovať a nepracovať, neviem čo robiť. Ďalší problém je partner, s ktorým viac trpím a ešte viac ma potápa akoby som bola šťastná. Rozišla som sa s ním už xy-krát, ale vždy som zlyhala a vrátila sa a utešovala niečim, pritom som aj tak stále sama a počúvam niekoľko rokov výhovorky prečo nemá na mňa nikdy čas, je chladný a večne unavený alebo pracuje. Kamarátky žiadne nemám, nakoľko aj tie posledné čo mi zostali sa vydali a čakajú bábo. Som vo všetkom sama a neviem sa posunúť, neviem ako ďalej. Stokrát som sa premáhala a vstala na nohy, že musím niečo robiť, ale aj tak som zakaždým padla, lebo môj život je len sklamanie za sklamaním. Nechcem lamentovať, ani sa ľutovať, ale ja naozaj neviem čo spraviť, lebo mám pocit, že čo krok to chyba a veľká. Moje dni teraz vyzerajú tak, že celé dni len sedím, ležím a plačem, plačem v intervaloch, také záchvaty až sa trasiem...sem tam idem von prejsť sa, samozrejme sama, trochu mi to pomôže a potom zase len plačem a plačem, lebo som bezradná, že neviem čo mám urobiť.

Boli ste niekto v podobnej situácii? Čo vám pomohlo alebo čo by ste mi poradili? Viem, že určite sa tu nájde niekto kto ma hneď odpíše a naloží mi, ale už som s tým zmierená vopred a to mi absolutne nepomôže, lebo moja psychika je veľmi slabá narušená a labilná. Vopred ďakujem každému, dobrému aj zlému komentáru.

SlecnaNebepecna

Myslím, že tebe vyhovuje rola obete .... Keby si vynaložila toľko energie na hľadanie práce koľko vynakladáš na sebalútosť tak by si už dávno prácu mala. Áno v dnešnej dobe to nie je moc ideálne s prácou, ale nájdeš vždy ... Prácu vo fabrike, za pokladňou, čašníčku to určite nájdeš ak nie v tvojom meste tak v blízkom okoli určite, lenže ty asi chceš niake miesto v kancelárií, alebo neviem prečo niesi schopná nájsť si normálny džob .
Máš 28 rokov a bývaš u rodičov ?! To je smutné, že nedáš svojim rodičom už konečne pokoj. Oni si ho zaslúžia a nie na nadrapovať stále s niakým prerasteným deckom. V tvojom veku si už mala byť niekde inde, sama si napísala, že si si mohla porobiť množstvo kurzov alebo školu a prečo si neurobila hm ? Prečo ? Lebo sa ti nechcelo, lebo si zvyknutá, že sa o teba rodičia postarajú.
Ja mám 21 a pracovať som začala už po maturite,platím si vlastný podnájom, starám o seba sama.Pracujem ťažko a chystám sa popri práci ešte študovať vysokú. Čiže jediný ciel zarobiť si na živobytie a učiť sa. Radosť mi robia obyčajné veci, ako napríklad to, že cez víkend si dlhšie pospím, že si niečo dobre navarím, kúpim niaku peknú vec, sadnem si na drink. Som spokojná so svojím životom a viem, že bude ešte lepšie a hlavne ten pocit, že sa viem o seba postarať sama :)
Takže doporučujem si nájsť prácu, práca šlachtí. Ak sa ti nepodarí v tvojom bydlisku tak skús iné mesto, zahraničie. Ja som tiež odišla sama a prežila som. Na priatela sa vykašli ak ťa nerobí šťastnou a nie je ti oporou.
Jedine čo musíš je vstať a prestať sa opúšťať. Zober odvahu a hlavne začni niečo robiť so sebou... Plač ti nepomôže.

zloborm

Mali by ta rodicia vyhodit z domu , aby si bola nutena robit na podnajom a zivobitie , tolko prace je vsade naokolo kolko nebolo posledne roky vobec , lenze musis sa ponizit a robit aj noeco pod tvoju uroven , keby si bola odkazana sa sama zivit , sedela by si aj v obchode
Prestan sa lutovat , co mas rakovinu ?
To su skutocne problemy , alebo keby si bola sama s tazko postihnutym dietatom leziakom alebo na vozicku , bez prostriedkov , ze by si mu nemala za co chleba a plienky kupit a partner by ta opustil.
Je ti dobre a preto sledujes len sama seba a hladas problemy tam kde nie su , mozes sa rozhliadnut v okoli ci niekto nepotrebuje pomoc a tym adom zamestnas mysel a nebudes sustredena en na seba
Spamataj sa mlada baba a ptiatela posli do certa , ked ti na vahach ukazuje ze to vztah prinasa viac trapenia alo radosti , co je jediny na svete ?
Ty si uz mala mat deti a byt v takom kolotoci od rana do vecera mysel telo zamestnane , ze by si nemala cas rozmyslat nad blbostami

Moireal

Tazko sa radi ale treba zmenu. Akukolvek zmenu a to okamzite. Aj mala zmena vie urobit rozdiel. Lebo v tom mal Einstein pravdu, ze nemozno ocakavat ine vysledky pri tej istej cinnosti.
Aku zmenu, to uz si premysli ty. To, co ta najviac stve alebo je pre teba velmi dolezite by bolo najlepsie nejak zmenit.
Alebo si z toho urobit nieco ciastkove. Kazdy den urobit to a to. Male krociky k nejakemi cielu. Nemusi byt velky, ale taky, ktory je pre teba dolezity.
Ak nejde praca cez profesiu (co aj chapem), tak skusat online stranky pracovnych uradov alebo chodit osobne. Alebo to zahranicie.
Ano, je to tazke a poplakat si mozes, mas na to plne pravo ale vzdy po placi sa znovu postav a urob nieco inak.
A niesi v tom sama. Tvoje pocity zdielaju tisice ludi. Minimalne na Slovensku. Co tak si skusit dat inzerat, ze urobim to a to? Nemusi to ani suvisiet so skolou, aku mas. Skratka cokolvek. Vyber je na tebe.

sialene_smutna

turet43 ach ani nehovor :( neviem ako s tým bojovať, jeden deň prežijem ako tak, ale ďalších 5 dni plačem, je to len horšie a horšie...závidím necitlivým ľuďom alebo silným čo vedia všetko zahodiť za hlavu a preniesť sa cez všetko. A ja aj napriek všetkému trpím vo vzťahu ďalej, ale akoby som stále sama, nemám pohladenie, lásku nič, žiadna opora, žiaden pocit, že by niekomu na mne záležalo :(

turet43

Presne ako by som cital o sebe ,ja som po tazkom rozchode a ked mam volno tak to je najhorsie ,tazka depresia ,najradsej by som uz nebol ,

sialene_smutna

Všetko sa tak jednoducho píše, ale ťažko koná. Neviem ako lepšie by som sa mala pripraviť na prácu, keďže ma ani pomaly nikam nezavolajú. Neviem ako inak si ešte hľadať zamestnanie, cez profesiu je to nula bodov, lebo na jedno miesto si pošle žiadosť x ľudí :( väčšinou mám smolu, lebo som bez praxe bez skúseností, neviem jazyk ani účtovníctvo, ale školu mám, no tá mi je ako vidím na nič. Snažím sa premáhať, sem tam vybehnem s kamarátkou von, dáme kávu a ideme domov, to je asi všetko. Druhá kamarátka je veľmi akčná a chodí po rôznych žúrkach, ale to nikdy nebol môj štýl. Ja by som chcela poznať ľudí ako ja, čo nepotrebujú diskotéky ani podobné akcie. Mám rada zábavu, ale nie akcie, na ktorých sa len chlastá a to je zmysel večera. Takže ja fakt neviem.

adrianna2

Vidim, ze si sa ocitla v zamotanom nestastnom kuhu. Ale nevzdavaj to, prave naopak. Zacni sa mat viac rada a zacni robit to co chces. Vsetko sa da ak sa posnazis. Najdes si pracu, len sa treba dokladne pripravit. A co sa tyka ludi, neverim ze nemas jedineho znameho, ktory by s tebou sem tam niekam vybehol. Chod s niekym s hocikym kto bude ochotny, chodte medzi ludi na rozne akcie, prihovor sa ludom a nadobudnes kopec novych kontaktov. Musis sa hlavne prekonat a neutapat sa doma v smutku. Zivot je niekedy kruty a tazky ale my sme tu na to aby sme to prekonali a sli dalej. Uvidis, ze vsetko sa da zmenit, len pre to treba nieco spravit. Je na tebe ci si vyberies smutok alebo stastie. Posnaz sa urobit dobre zmeny vo svojom zivote, drzim ti palce