Ahojte, od konca leta sa v mojom živote začali diať zvláštne zmeny. Vravela som si že je to v pohode že to prežijem. Ale vôbec sa to nezlepšuje skôr naopak. Moji rodičia sa budú rozvádzať, moj priatel zacal byt ku mne hnusny odmerany, a je radsej s kamaratmi s ktorymi robia zle veci ako keby mal byt so mnou. Som strasne rozcitlivená a mam hrozne depresie, za mesiac som z nicoho nic schudla 10 kg, každý večer plačem, mám strašné kŕče v žalúdku od hladu ale keď sa najem je mi na vracanie a ešte horšie ako keď som bola hladná, stále som unavená a celkovo sa cítim hozne slabá. Viem že všetky tie problémy sú zo stresu, pretože výsledky som mala v poriadku...Rodičia aj priateľ sa mi za to smejú a vravia mi že si vymýšlam a snažím sa byť zaújmava. Ale ja už naozaj nevládzem každý deň rozmýšlam o samovražde ale na to som slaboška. Prosím poraďte mi niekto čo mám robiť, ja už nevládzem takto ďalej žiť, chcem žiť tak ako pred tým:( Viem že suaj ludia ktori sa maju horsie ako ja a zomieraju napriklad na rakovinu, ale toto je pre mna naozaj tazke a neviem sa z toho dostat a neviem za kym mam ist.
Hrozné depresie,nebaví ma žiť
Tato doba a tento zivot je strasny uz ma vsetko jebe , mam starych senilnych svokrovcov na krku , drem jako mula aby som zarobula pre svoje deti , v robote len stres drina , drbnuti ludia , rodina ma odrbala po rodicoch o majetok , vsetko ma serie , muz je lenivy ako vos , ja mam byt v tom vztahu aj chlap co zarobi , v posteli je nanic , jedine co ma este drzi pri zivote je moj pes ten ma nikdy neodrbal ako kazdy clovek , do riti s takym zivotom , este ze je taky kratky a rychlo ubehne
Je my zle z takmer všetkého táto doba je strašná mám jebnutých rodičov nemožem chodit von otco sa my stále vihráža a mama ho v tom podporuje moji kamaráti na mna seru a už ma to nebaví mam 15 rokov a nemám pre čo žit v živote my už zostali len vodka a niekto na kom my záleží ale nemožem jej to povedat. Cítim sa ako vezen čo nemá pre čo žit ja už dalej nemožem.
Je ťažká doba, ja sa s tým stretávam denno denne. Už som niekedy z tých ľudí taký hotový, že už ma tiež prestáva všetko baviť.
Stále len naháňať peniaze akoby to bola jediná hodnota. Celé zle.
Keby som nemal pre koho žiť, tak kašlem na to.
Keby aspoň nebolo toho ohovárania a tak ďalej, tak nepoviem nič.
Ako na toto môže človek reagovať?! Isto nie pozitívne, aj napriek svetlým momentom:-)
Ahoj :) na tvojom mieste by som šla za poradenskym psychológom. Bohužiaľ, na slovensku maju ľudia stale predsudky voči psychológom, ale v západnych krajinách je to úplne bežne a nikto sa za to nehanbi. Čudovala by si sa, koľko takýchto prípadov psychológ denno-denne rieši :) som si istá, ze sa ti uľaví. Treba len nájsť DOBRÉHo, ktorý ti vie pomôct, ako to znášať. A ak si veriaca, aj rozhovor s dobrým kňazom často pomáha ;) každopádne snaž sa co najviac času tráviť s priateľmi, pri ktorých vies ze ta ľúbia. A venuj sa tomu co ta najviac bavi, aby si aspon trochu rozptýlila svoju myseľ :) neboj sa, toto pre teba nemusi byt vobec koniec, ale prave naopak. Hoci je to strasne tažké, ty mas svoj život a treba ísť ďalej. Vo svojom živote môžeš zažiť ešte kopu úžasných chvíľ a vtedy si uvedomíš, ze malo význam vydržať tu bolesť :) držím ti palce, aby si to vsetko zvládla
Úplne ti rozumiem, zažívam nieco podobne.. Ale uz to ďalej nezvladam, tak som vyhľadala odbornú pomoc a ideme to riešiť. Mala by si aj ty.
Áno, už nás všetkých hospitalizovali, všetkým nám už nasadili lieky, je nám fajn a už žiadne depresie nemáme a ani ich už nikdy mať nebudeme. Už sme vyhľadali odbornú lekársku pomoc, ktorá z nás už asi tiež prišla o zdravý rozum, ale tiež už si nasadili tie správne lieky ha, ha.
zuzana a si to este ty? :))))
Ahoj .... Viem, o com hovoris ... sama som urrcity cas svojho zivota stravila v depresii, moj manzel dokonca prekonal rakovinu zo stresu. A obaja sme hladali nieco externe,co by doplnilo chybajuci kusok mozaiky. Neskor zacali prichadzat odpovede, ze vsetko mame v rukach my, my sa musime chciet zobudit a zacat zit mimo matrixu. Ja som tieto odpovede a vnutornz pokoj a blazenost nasla v Indii, v plnom odovzdani sa vyssiemu. Cesta je cez vnutorne prebudenie, odhalenie seba pred sebou samym. Urcite je viacero sposobou, no po dlhom hladani moja cesta skoncila naozaj Vnutornym prebudenim vedenym majstrom guru.
Už ťa konečne hospitalizovali?
Mala by si sa naučiť tú depresiu ignorovať, lebo čím viac sa na ňu sústreďuješ, tak tým viac ťa to trápi a odoberá ti energiu.
