byvame v dome, deti nemame, cez tyzden s manzelom pracujeme, cez vikendy chcem mat klud a venovat sa sama sebe tak, ako chcem ja. vyhybam sa prijimaniu navstev, ani pribuznych ani znamych. no je to uz trapne. oni by chceli chodit ku nam na stretnutia, lebo sa tu citia dobre, su tu akoby na vylete, pokecaju, pogriluju, a ja mam nervy na dranc, neznasam narusanie mojho sukromia. nechapem, ked im navrhnem stretnutie niekde vonku, tam nechcu ist, tu sa citia pohodlne, hrozim sa kazdych sviatkov, kedy rodina nas chce vidiet, ja by som najradsej absolvovala povinne stretnutie inde, u nich, ale kedze byvaju v bytoch, prirodzene ocakavuju, ze sa vsetci budeme stretavat u nas, kde je velky priestor pre vsetkych. nemam problem navarit, upratat, mam problem travit cas v mojom sukromi s ludmi, ktori ma unavuju, aj ked su dobri, s ktorimi ja nemam si co povedat, iba sa prisposobujem ich temam, a nechcem sa s nimi bavit o mojich sukromnzch veciach, som cudacka, ale nechcem sa s nimi bavit o mne, a tak len s hroyou cakam, kedy odidu. som cudna, ale mam rada sukromie, a je jedno, ci ide o mojho brata, rodicov alebo kohokolvek. len mi je trapne, ze stale tie zdvorilostne navstevy u nas absolvuju, a nepochopili, ze lepsie by bolo, keby sme my chodili ku nim do bytu nachvilku sa vidiet a dosttttt
neznasam navstevy
ahojte quaqua
normalne treba povedat - cez tyzden sme v praci a cez vikend oddychujeme
keby sa daco zmenilo dame vediet zatial dovi dopo, neni casu, darmo :D
kludne sa odhlaste od "odbornika" bolo vam pomohnute zdarma. ste v poriadku a dokonca o 20€ bohatsia
alebo ked mate ozaj vela penazi som ochotny poskytnut cislo uctu a mozte poslat mne..ale musite poslat vela! :D
Nie nadarmo sa hovorí že keď raz ustúpiš tak ustupuješ stále. Ja som tiež dosť silný introvert a podľa mňa je dôležité byť k svojmu okoliu úprimný a nebáť sa ukázať že niesom moc spoločenský. A nemyslím to v zlom. Celá moja rodina a skoro celá manželkina vie že keď neprídem na nejakú akciu alebo návštevu tak to nieje kôli tomu že ich nemám rád alebo ich ignorujem ale je to skrátka preto že som samotár. Aj druhá strana musí byť tolerantná a brať samotárstvo ako povahovú črtu a nie ako chorobu.
adr1a.- súhlasím.
A quaqua- dúfam, že aj v tomto nebude v opozite. Držím palce, aby sa váš vzťah dal znovu dokopy. :) Veľa šťastia a áno, byt si udrž ak sa to bude dať.!
Veľa šťastia. :)
Dakujem, prave som sa objednala k odbornicke, citim, ze to sama nezvladnem, no zial, termin je az o 10 dni, uvidim, ci mi pomoze
quaqua. Ta kriza ma svoje trvanie turbulencie postupnost strop. Vacsinou sa to casom bud vrati do normalu, ak to partneri neustoja, casto prichadza k odlukam rozvodom, zacnu nove zivoty s novymi partnermi ci sama/sam. Netreba jednat unahlene. Skus vyhladat ok psychologa, manzelskeho terapeuta poradcu. Su iste kroky ako jednat, ake reakcie nasledne uskutocnit a vhodny pristup aky zvolit. Konala si instiktivne unikom-odchod na byt. To je dobre. Ale to nic neriesi. Ak sa to casovo pretiahne, vznikaju ine rizika z toho vyplyvajuce. Preto ti pisem o vyhladani odbornej pomoci a krokom, ktore treba nasledne zvolit. Treba to riesit. Ak to nechas takto, odcudzite sa este vacsmi a potom mozete zistit, ze vlastne takto oddelene bez seba chcete zit uz navzdy
Nuz, kriza stredneho veku. Nie kazdy to ustoji
V minulosti ma on presviedcal, ze ziadne sviatky, a pod. nema rad. Preto sme neoslavovali ani vianoce, nic, ziadne darceky a tak.pracovne sme boli aj sme dost vytazeni. Paradoxne, obaja pracujeme s ludmi, a to dost aktivne. Aj to je dovod, preco tuzim po samote. No posledne 2 roky sa manzel zacal menit. Ziskal poziciu, status, kde sa kazdy predvadza, a on po tom asi zatuzil. Ja som roky robila v pozicii, kde naplnou bol aj spolocensky zivot, typu plesy, meetengy a tak, kde som musela povinne byt, a strasne mi to liezlo na nervy. Musela som ich aj organizovat a potom byt hostitelkou. Preto som bola rada, ze manzel vtedy nechcel doma organizovat ziadne stretnutia. Zda sa vsak, ze mu zalichotil spolocensky zivot, uznanie, snobizmus. Mna to odpudzuje. Tuzim po klude. On sa vobec nechce so mnou o tom rozpravat, vtedy zacne byt agresivny a ponizuje ma a robi zo mna choru. Majetok mame spolocny, mame aj byt, kde sim teraz, a asi som ochotna vzdat sa vsetkeho, okrem bytu, kde by som byvala. No teraz nemam sil nic riesit, stale nechapem, co sa to deje
Quaqua. Ja som ti uz sem pisala aj radila. Vidim, ze sa to u vas stupnuje, negativne emocie ataky vzrastaju. Trebalo by to riesit (manzelska poradna, psycholog, mediator, majetkopravne vysporiadanie ai). Pises, ze takto uz nechces dalej zit. Ale zaroven, ze svojho muza milujes. No dohodnut sa, polavit - nechce ani jeden z vas. Skusala si s nim o tomto vsetkom otvorene narovinu komunikovat? Alebo ste skusili manzelsku poradnu? On ta proste sikanuje vo vasom, u vas doma. Vy obaja ste si postavili hlavy a nechcete polavit uhnut, dohodnut sa. Toto uz je vojna Roseovcov. Vam obom chyba vôla ochota dohodnut sa. Uz cakam ze najblizsie sem uz budes pisat, ze urazky nadavky osocovania vystriedali facky.....
Muz skor rozumie faktom argumentom. Ak nepomaha otvorena komunikacia rozhovor, tolerancia, ak sa snazis a on nic, ak nic nepomaha, tak to treba riesit. Takto skoncis fakt na psychiatrii. Ako mate nehnutelnost majetkopravne usporiadanu? Mate to spolocne, alebo ako to mate na LV zapisane? Jednoducho bud po dobrotky alebo tvrdo. No ak zacnes boj, tak pocitaj s jeho reakciou. Lebo kazda akcia vyvolava reakciu. Kua tak si to majetkopravne vysporiadajte, a zite oddelene ci ako, ked neviete ani spolu ani odseba. Lebo ste diametralne odlisni. Mozno je to unho aj kriza stredneho veku. Vsak poriadat same zurky party. Akoby nahanal stratenu mladost a hral sa zas na studenta) Ste obaja extremisti. Ty samorarka, introvert. On extrovert. Obaja nechcete polavit a trvate na svojom. Vy spolu bojujete uz davno
Quaqua :) ja ta chapem, vidim to nejako uplne rovnako a ty, a to som myslel ze taka zena neexistuje
