s manželom som 11 rokov, z toho 5 ako manželia, máme jedného syna(4) a som úplne zúfalá z jeho práce. Cítim sa príšerne sama, stále je preč, nehrozí nám ani žiadna spoločná dovolenka kvôli práci. Inak je to úžasný chlap, múdry, cieľavedomý, dobrosrdečný, v sexe skvelý, ale skoro stále v práci :( Cítim sa osamelá a chýba mi jeho pozornosť, nehovoriac o synovi, keď sa začne dokola vypytovať, kedy príde môj ocko, už mám z toho krče v bruchu, nevládzem ho už každý deň čakať.....máte niekto podobné skúsenosti? vydatá a predsa sama......
Zaneprázdnený manžel
ok
Ja som na tom trocha podobne, aj keď nie až tak zle.
S partnerom sme spolu dva roky a dlho spolu byvame. Kým sme spolu nebyvali bolo to zamilované štádium, venovali sme sa jeden druhému, casto niekam chodili atd. Čim dlhší sme spolu tým menej ma na mňa času. Je zivnostnik, snaží sa podnikať, do práce ide skoro ráno a vracia sa okolo 7-8, niekedy 9-10 večer. Vtedy si pusti TV alebo ak ma veľa prace tak ešte pracuje. Cez víkend znova toto. Ja som studentka na stravu mi ešte dáva mama, na zvyšok si zarabam sama, takže brigadujem, a to celé vikendy. Ak sa náhodou aj stane že nepracuje ani jeden priateľ by najradšej celý deň prelezal pri TV. Chapem ho, že si potrebuje oddýchnuť, ale niektoré týždne je to nulova komunikacia, nulové travenie času spolocne. A koľkokrát som už preto plakala, aj mu robila výčitky. Potom sme sa o tom vždy bavili a došlo k tomu že to nemá riešenie. Takže sa s tým snazim zmieriť a tešiť sa aj z toho že napríklad spolu veceriame alebo ideme spolu do obchodu. Stále ma ubezpecuje že o par rokov keď už budeme mať deti to bude iné. Tiež ma dakedy ubija samota ale holt to vpada že asi tak žije veľa žien.
treba sa viac rozprávať. Musí vedieť ako ti na ňom záleží a že ti chýba :)
moly, ak muž v práci dopláca na chyby iných, nenapraví to tým, že sa strhá. Dlhodobo sa predsa nedá pracovať 6 a pol dňa, 15 hodín denne. Nech to stiahne aspoň do ôsmej večer, aby stihol syna dať spať a mať jeden CELÝ voľný deň. To nejde len o to aby sa venoval rodine, ale že takéto tempo nevydrží nikto. Proste sa udre k smrti.
Viem, že to vyzerá ako taľafatka, ale rozprávajte sa niekedy s mužom o tom, ako ideálne, by chcel aby to v práci fungovalo: aby mu zákazníci platili načas alebo i viac ak sú spokojní; aby si našiel schopného parťáka/brigádnika, s ktrým by robili do šiestej a soboty nedele má voľné;... predstavujte si svoju vlastnú sci-fi realitu/ rozprávku na dobrú noc :) ale nie preto aby vás to naťahovalo na škripec a ničilo vo vnútri, že takto to neni a ani nebude ale aby ste popustili uzdu svojej fantázii, uvoľnili sa... že čo ak je možné aj v realite úplne VŠETKO, aj to aby to v práci/ vo vašom živote vyzeralo inak. Tak ako sa to vám páči. A uvidíte :)
je to smutné keď je niekto takto zaneprázdnený ale chce dať asi najviac tebe a aby bol schopný sa postarať o tvoju rodinu, treba ho na jednej strane aj chápať
Váš problém má určite riešenie ale ja na tvojom mieste by som si vážila aj to že mám čo mám . Je totiž strašne veľa rodín s detmi čo nemajú čo jesť čo si obliecť slobodné mamičky s chorými deťmi bez peňazí na ktoré sa muži vykašlali... proste netreba chcieť hned všetko tvoj problém nieje až tak hrozný a ked partner podniká tak si chce prácu udržať to je samozrejmé.
Ja som bol tiež vždy taký workoholik dokázal som byť v práci od rána do večera a udržal som si to doteraz. Tiež mám rodinu ale tiež viem že ju treba zabezpečiť. Je to asi tým že náš otec pil nestaral sa a nemali sme peniaze a život bez nich je veľmi zlý. Preto chcem aby sa moja rodina mala čo naj a nežila ako ja v detstve
moly86 ak ma vlastnu firmu tak staci zobrat menej zakazok a ma cas...imho su to len vyhovorky... ak nezije z ruky do ust tak je to jeho vlastne rozhodnutie...