Poviem vám som zmatena.
Áno som ako každá žena,kt. skončil nejaký vzťah veľa analyzuje,rozmýšľa ,hľadá odpovede prečo sa to stalo a čo mi to dalo.
Až kým nestretnete chlapa,kt. je ako vaše dvojča len v mužskom prevedení.
Je s ním sranda. Bavíte sa.
Všetko je skvelé až do chvíle ked to dá zo seba von.
"Nesľubujme si od toho nič.
Nebudeme sa brať ako frajer s frajerkou.
Žiadne chytanie ruk na verejnosti.
Žiadne vyvolávania každú hodinu,žiarlivostné scény."
...mohla by som pokračovať donekonečna.
Aký postoj zaujať v takej situácii?
Jasné,nebudeme robiť zo sexu niečo hrozne hriešne a pod. ale fungovať v niečom kde maš zakazané prejaviť hocijaku emóciu,dá sa to?
Už aj nejak pochybujem ,že existuje také čosi je budovanie vzťahu kedže vždy to začne sexom a tým ,že ľudia na seba nemajú až toľko času a skončí to pri tom.