Odpoveď na otázku "prečo je málo vhodných chlapov" (Matematika lásky)

To mali.

levandulova - nemyslím si to ale ako napíšeš :)

Kľudne maj všetko, čo máš, len daj partnerovi pocítiť, že je milovaný!!!

Mesacny princ. Mam uz po tridsiatke a tvoja poznamka na mojich dvoch zivotnych partnerov, ze som vystriedala tolko partnerov...sa mi zda prehnana a neadekvatna. Niektore teenagerky tolkych vystriedaju za jeden vecer, nie zena v mojom veku.
Chapem, co si mi chcel povedat tym svojim uvodom, ale mam sa stat teraz bezdomovkynou, nezamestnanou, vratit diplomy, dat auto do bazaru, stat sa frigidnou, nevediet varit, upratovat, drevo narubat a tak dalej, len aby sa muzi pri mne necitili ponizene a menejcenne? Problem s tymto vsetkym mali oni. Nie ja.

levandulova - Vieš prečo je to tak? Pretože sa tí muži cítili menejcenní a ponížení. Ich ego, to, čo sa od nich vyžaduje celou spoločnosťou si odrazu ty zotrela a to doslova!

Aj taký muž chce byť v niečom pre teba dokonalým, chce ti byť oporou, túži po obdive z tvojej strany ale podľa tvojho príspevku to ani jeden z nich nezažíval a preto si vystriedala toľko partnerov.
S Jannom 82 a s Normom úplne súhlasím. Mužovi nevadí ak nemá žena nič, ale opačne je to vždy problém. Aj keď levandulova tvrdí, že jej to nevadilo tak tí muži cítili niečo, čo neviem ako nazvať. Možno nejaké povýšenectvo z jej strany.
Niečo, ako keď sa pozerajú ľudia s VŠ na tých s nižším vzdelaním ako na menej inteligentných či doslova ,,odpad,,!!! nezažil som to raz a je to cítiť takéto pohŕdabnie ľudskou bytosťou.
Som veľmi rád, že nemám partnerku a že som sa zbavil aj manželky, pretože aj tá bola pri mne len kvôli peniazom. A kamaráti tiež. Kým sa mi darilo, tak som ich mal kopu.
Je to na dlhú debatu. Filip TT to napísal fajn. Gratulujem mu, že má manželku, ktorá s ním dokázala všetko spoločne vybudovať, pri ktorej rástol a ktorá je mu oporou. Mal jednoducho šťastie. Dnešné ženy, tie, ktoré tu často píšu na fórum by som nechcel ani na ten ,,sex,, prišlo by mi doslova zle.
kľudne si majte svoj sociálny status a hľadajte si človeka na výletíky, dovolenky, s autom, bytom či domom, prácou, kde zarobí aspoň 2000 euro, s VŠ vzdelaním...ale potom sa nečudujte ak vás realita na Slovensku presvedčí o niečom celkom inom.
Normálne som šťastný keď to tak všetko čítam, že nemám žiadny vzťah. Šťastie je dokonca slabé slovo :)

Mam sa dobre, Filip. :-) Dakujem za opytanie. :-) A ty sa mas ako?

Ahoj, ako máš? :)

Ano, Filip :-)

levandulova - ty si ta levandulka s ktorou som kedysi debatoval?

Mala som dva vazne vztahy. Oba skoncili preto, ze muzi akosi nezvladli byt so mnou. Obaja byvali u mna. Ja som s tym problem nikdy nemala a nikdy som im nedala pocitit, ze ziju u mna, ze jazdime mojim autom, ze mam vyssi prijem, vyssie vzdelanie. To skor oni s tym mali problem. Stala som pri nich, ked boli aj isty cas bez prace, bez prijmu. Ked sa im nedarilo. Nikdy som im nic nevycitala. Ked s tym mali oni problem, vzdy som im povedala, ze keby bola situacia opacna, zachovali by sa rovnako ako ja. Vzdy som pozerala na vnutorne hodnoty. Aky ten muz je. Varim vyborne. Skor mi vycitali, ze pri mne iba priberali. Ale mojej kuchyni nikdy nevedeli odolat. Vztahy s ich rodinami boli velmi dobre. Vytvarala som im pohodu, prijemne prostredie, bola zabava aj smiech. Milovanie? Dostala som od kazdeho vibrator. Dovod? Lebo som vraj prilis naruziva a nestacili mi. Dobre, ze nymfomanku zo mna nerobili. Tak ano, sex mam rada. Urcite mi vasen, fantazia, chut experimentovat nechybaju. Treti muz tiez neustal a stiahol sa skor, nez sa to vobec prehlbilo do vztahu.
Z kazdej strany pocuvam na seba chvaly a ody. Ale zaroven vidim, ze muzi maju voci mne isty blok. Respekt. Isty odstup a strach. Silnych a skutocnych Muzov je velmi malo, aby nemali problem s rovnako silnymi zenami, ktore su stale Zenami po vsetkych strankach. Skor o dost starsi muzi mi ponukaju to, v com moji rovesnici zlyhavaju. Svadbu. Deti. Rodinu.

Tak trochu som sa pozastavil nad tým, čo napísala divocina1 a tiež čo tu teraz píše normo.

Je v poriadku, že pre vzťah je dôležité alebo dobré mať nejaké materiálne zázemie a taktiež byť zamestnaný, veď aj ja som to tu obhajoval, že iba z lásky sa žiť nedá.

Lenže, mám pocit, že veľká skupina ľudí dneška, sa na vzťah pozerá iba cez tú kladnejšiu stránku, teda keď sa darí, keď sú peniaze, keď si môžeme užívať, proste výletíky, dovolenky a tak podobne. Ale musí to tak byť naveky? Vzťah, rovnako ako život ale niekedy prináša aj tie menej príjemné životné okolnosti a čo potom?

Ja chápem, že každý chceme mať, ako napísala divocina1, pekný život, teda môcť si dopriať, cestovať, nie len živoriť, či prežívať. Zaujímalo by ma ale, ako by sa cítila, keby sa situácia trošku otočila, mala by nejaké zdravotné problémy, alebo niečo, čo by jej už neumožňovalo pracovať, alebo pracovať v tej danej profesii, ktorá umožňuje aj pekný príjem, nemohla by so zdravotných dôvodov cestovať, alebo robiť niektoré veci tak, ako predtým a jej partner by sa jednoducho postavil a zamával jej s tým, že si ide hľadať opäť sebe rovnú. Jednoducho by si len povedala, že však fajn, má na to právo?

To tak trošku svedčí o tom, že dnešná spoločnosť a teda aj dnešné vzťahy sú zväčša zameraná materialisticky, pôžitkársky, ale akonáhle sa jednemu z partnerov naruší zóna komfortu, tak môže byť rýchlo po vzťahu. V dobrom áno, ale v zlom už radšej nie.

Veď je to dosť značne vidieť aj v príspevku od divocina1, dobrá robota, zážitky, cestovanie, reštaurácia, darčeky, ani zmienka o nehe, pochopení, vzájomnej podpore, spoločných záujmoch, postojoch, pohľadoch na svet a tak podobne. Ako keby dnešnú spoločnosť tvorili samí cynici a sebci, bez minimálnej miery empatie, či schopnosti pochopiť aj toho druhého alebo sa o tom aspoň trochu pokúsiť. Ja viem, z empatie sa človek nenaje, ani si nič nekúpi.