Odpoveď na otázku "prečo je málo vhodných chlapov" (Matematika lásky)

Asi je to u mňa aj tak že najprv ma chcú spoznať, zo začiatku ma dosť berú a potom sa to celé začne srať. Ja neviem ako keby čo s nimi ako s nimi. Mám dobrý odhad na ludí ale v tom interpersonálnom kontakte mi to moc nejde, sa cítim často stratený, zmätený. Sa cítim často ako keby som nebol schopný zapadnúť, zaradiť sa vôbec nikam. Neexistoval zatial človek ktorý by ma chcel nejak dlhodobo a bud to bolo spôsobované mnou alebo tým človekom. Nehovoriac o tom že som nikdy nezapadol do žiadnej existujúcej skupiny ludí. Lebo ludia sa väčšinou nejak zoskupujú podla záujmov, pováh a tak. Ja som sa vždy aj medzi "inými" cítil "iný".

To je v pohode odlud. Hlavne ze si to zo seba dal von. A ver, takych ako ty je viac

Aj ja mám za sebou zopár vzťahov ale už by som asi so ženou byť nechcel. Ja zisťujem že mi je lepšie skôr bez ľudí než s nimi. Dával som si tento test
psychcentral.com
na aspergera a autizmus pričom výsledky testu vychádzajú z predpokladu že existuje škála, kontinuum od rôznej miery introverzie, cez aspergera po autizmus. V podstate čím viac je človek introvertný o to viac sa blíži k svojimi rysmi k aspergerovi alebo má rovno že autizmus. Tá škála funguje aj opačne smerom k extroverzii, ale tento test na nu zameraný nie je. Neviem čo je na hranici extroverzie, možno Lady Gaga, alebo Daniel Nekonečný. No ja som introvert a v teste je to obodované. Od 30 bodov začína aspergerov syndróm. Mne vždy vyšli body od 25 do 27 alebo tak nejak no nikdy menej. Takže som ako keby na nejakej hranici a uvedomujem si že ja ked sa snažím byť s ludmi tak mi je to vlastne neprirodzené, že mne vyhovuje byť s nimi v ovela menšej miere než to má väčšina ludí okolo mňa. Mne ako keby stačilo s nimi byť raz za čas, možno raz dva krát za mesiac a stačí.

Ludia ma unavujú. Najprv som myslel že je to nejakym problémom ktorý s nimi mám a svojim spôsobom to aj niekedy tak je ale zisťujem to aj pri ludoch pri ktorých problém nemám, napríklad pri najbližšej rodine alebo pri kamarátovi tak ako dnes. ked ma vzal na výlet. Jednoducho rozkecať sa viem aj ja ked sa nadchnem pri nejakej téme ale nie dlho a potom dovi dopo, mám dosť. Po dnešnom dni som z neho unavený a to je aj on introvert, len asi nie v takej miere ako ja. Možno mi dosť lezú na nervy aj maniere ludí, každý nejake má, aj ja, ale so svojimi viem existovať. Tie druhých síce poväčšinou nejak akceptujem, chápem, snažím sa brať ludí akí sú, ale napriek tomu ma unavujú. Celkovo venovať sa niekomu je hrozne únavné. Väčšinou na ludí aj tak čosi hrám, sem tam mám chvíle že som s nimi prirodzene rád. A oni by furt kecali, je jedno či o niečom konštruktívnom zmysluplnom alebo chcú len tliachať o hovne, ale proste furt by kecali a chceli aby sa im niekto venoval ! Potom ked sa po čase odťahujem zase sa urážajú, domýšlajú si kadečo. V robote je to najhoršie. Tam sa snažím zapadnúť ale to je hrúúza. Ja som naučil chovať ako mierne extrovertný. Dokonca som sa naučil byť vtipný, ale len v úzkom okruhu ludí s ktorými pracujem. Ostatní ma moc neberú. Ale neva, väčšina ludí aj tak trepe stále kokotiny celý deň a poväčšinou sú bud moc povrchní, alebo tie rozhovory zvyknú byť dosť prchavé, alebo sú najradšej ked hovoria o tom čo zaujíma ich. Mám pocit že aj ked som s niekým dobrovolne je to ako keby som snažil hrať normálneho, alebo proste družnejšieho človeka než akým v skutočnosti som. A zisťujem že to robím aby som neostal úplne celkom sám. Možno taký extrém by som nechcel, ale rozhodne málokomu vyhovuje tá moja velmi nízka potreba byť s niekým. Takže je to ťažké. Najradšej by som sám žil niekde tu static.thousandwonders.net a občas niekoho videl, možno sa stretol s nejakou ženou.
Neviem presne na čo to píšem, asi som to potreboval verbalizovať.

K tomu len tolko: chlapov vhodnych je dost, len zeny hladaju na chlapoch dovtedy chyby, pokym ich nenajdu a potom uz nemaju zaujem. Kazda proste potrebuje mat dokonaleho supermana, chlap nesmie spravit ani jednu jedinu chybicku, inak sa to s nim uz vezie a aj ked sa rozkraja, tak uz nezmoze nic. Nie je vam ani trochu divne, kolko je dne slobodnych zien po 35tke? Kedysi to bola rarita a ojedinely fenomen, dnes je to uplne bezna vec. Ste priebercive a ako je spravne napisane v clanku, aj samolube.

ked sa ma clovek dobre kazdy na Slovensku je s nim kamarat a urcite si najde aj vztah... bohuzial mame tu takych vypocitavych ludi... ja som bud bola sama alebo som mala vztah a priatelov len ked sa mi darilo... a som rada ze som nezadana normalne konecne sa citim dobre

mesacny princ hovoris mi z duse mala som manzela ktory bol pri mne len pre peniaze a kamarati a kamaradky sa odomna tiez odvratili ked som ochorela a uz sa nemala tak dobre... odporna mentalita ludi na Slovensku...

Na základe týchto a jej podobných diskusií som sa utvrdila v presvedčení, že som muž.:)

Woman and you
www.youtube.com

Mesacny princ. Konecne to uz niekto pochopil :D

:D