Člověk a jeho osobnost

U človeka si predovšetkým vážim jeho jedinečnosť. Skôr vlastnosti, ktoré len tak u druhých nevidím, nie tie, ktoré sú bežné. Zlý človek nejestvuje! teda podľa mňa je každý človek dobrý, pretože sa ako dobrý narodí. To, že jeho genetická predispozícia sa nechá uniesť tlakom spoločnosti a tane sa z neho ,,zlý,, človek podľa majority je už niečo iné. Nikto podľa mňa nerobí chyby ale správa sa tak, ako najlepšie vie, ako sa to naučil, ako to odpozoroval, ako mu to hovoria jeho návody, či už naučené, alebo vytvorené.

Na druhom mi imponuje predovšetkým empatia. Nevadí mi ak sú ľudia zamračení a smutní. nevadí mi ani ke´d sú výbušní, pretože cholerická povaha je energická :) Ale najviac si cením na druhých to, čo ja sám nemám, alebo to nedokážem. Otvorenosť, priebojnosť, orientačný zmysel, schopnosť sa tešiť, schopnosť milovať...je toho veľmi veľa

Sebeckí sú všetci ľudia a sebecké je na svete všetko okrem skutočnej lásky. Tak isto je to s klamstvom, človek zaklame približne 3x za minútu a ani si to neuvedomuje. Takže tieto dve premenné vôbec nepovažujem za niečo smerodajné.
T
emné stránky povahy? To sú aké? Také, aké táto spoločnosť vidí ako temné? Aj takéto podľa mňa nejestvujú ako nejestvuje nič škaredé. je to len subjektívny názor každého jednotlivca.
U žien si najviac cením...ani sám neviem :D

Deštruktívna vlastnosť je aká? Možno perfekcionizmus, alebo manipulácia, workoholizmus...

No s každou sa dá pracovať a každú z nich možno využiť vo svoj prospech. obdivujem ľudí, ktorí to dokážu. neznamená, že tí ľudia sú zlí, len niektorí nevedia tieto ,,dary,, používať a nepochopili ich. Aj oheň je dobrý sluha, ale zlý pán :)

Môže sa zmeniť aj nezmeniteľný človek, len to musí on sám chcieť. Druhý človek nikdy nedokáže niekoho zmeniť, aj keby si to akokoľvek naivne myslel.

Je to o ceste a o rozhodnutí stať sa tým a tým, či o pohnutke vytvoriť to alebo ono.

Osud si každý tvorí každým momentom prítomnosti, ktorú človek žije a ako sa v danom momente rozhoduje, ako koná, kde sa nachádza... horšie je to už s karmou, tú treba pochopiť, no aj keby ju človek pochopil, tak ju veľmi ťažko zmení. Ak sa mu to nepodarí v tomto živote, tak nasledujúca bytosť to bude mať oveľa ťažšie ak bola karma neprijateľná pre bytosť prvú a tá sa sňou len trápila. Ak naopak karma robila prvú bytosť šťastnou, tak je možné, že ju tá dostatočne nerozvíjala a tá nasledujúca sa už tak dobre mať nebude.

Človek by si mal stáť za svojím názorom, neľutovať a nehanbiť sa za svoje rozhodnutia. Pretože vo chvíli kedy sa rozhodoval, sa rozhodoval najlepšie, ako vedel a ako to cítil. preto budem tvrdiť, že človek chyby nerobí. Sú to len skúsenosti, ktoré mu vždy niečo dajú. Bu´d to je šťastie, alebo poučenie. Ktoré je cennejšie, to nechám na Vás.

Ideálna partnerka? Možno taká bytosť existuje ale ešte som ju nezahliadol, tak ak by som ju uvidel, tak to sem dopíšem. Aspoň 4 kozy, vysoká tak akurát, ružová kabelka, slnečné okuliare cez pol tváre, zmaľovaná ako veľkonočné vajíčko, a v hlavičke nič.... :D :D :D

Určite s to tak pôjdem pozrieť :)

meno pekne napisal. :)
Nikto idealny neexistuje a teda ani idealny partner. Z toho sme uz predsa vyrastli nie? :)
Ja si na ludoch najvac cenim schopnost priznat si omyl, tzv. ludskost, schopnost zasmiat sa sam na sebe, priamost a pravdovravnost, zmysel pre humor, zmysel pre tvorbu krasnych veci a ked chcu so mnou zdielat svoj cas, ktory to najviac co ludia zo seba vedia dat. :)

Co na ludoch zvladam horsie prijimat je ich "zdanlivy" pocit nadradenosti, ktorym maskuju svoje nedostatky, tzv. "vyvysovanie sa", porovnavanie sa, sutazenie medzi sebou, odsudzovanie cloveka na zaklade vymyslenych lzi, kombinacia paranoje a narcizmu, odtial prameni najviac zla.

Ale suhlasim s menom, vsetko toto aj tie tazsie vlastnosti su len prejavom nevedomosti cloveka, neschopnosti prijat zivot, seba.

Ozaj pekna tema. :)

krásna téma...
neznášam: alkoholikov, hnusia sa mi opitý, nestrpím nervákov,
od takých ľudí čo najdalej lebo su to vysavači energie..
dalej, takí čo sa držia pri mamke, nesebestační...
čo sa mi páči?
v dnešnej dobe rarita, ked má chlap k žene úctu,..to vyžadujem striktne! taký ktorý so mnou komunikuje ako s nejakou handrou sa ani nepozriem, otočím hlavu na druhu stranu.. dám dva krásne príklady...
prvý:
dlho budem mať v pamäti, ked som sla jeden večer do tesca asi mesiac dozadu, vo dverách sme sa stretli s vychádzajucim chlapom, spratali by sme sa obaja, dvere siroké, no on ma pustil ako královnu, aj gestom ruky.. tak mi zlepšil den :-) zlatý
**
druhy príklad to je také staršie ale tiez mam asi navždy v pamäti..
sedela som pred ambulanciou chirurgie, prisadli si dvaja týpci, resp. hodili sa na lavičku, velký "džefovia" téma: autá, ake ma bmw... ake mal pred tym... drzo sa na mna otočí po nejakom čase s arogantným tónom "ty ideš tiež sem?! " takým povýšeneckým
pozriem na neho spýtam sa pekne "prosím?" on zopakoval rovnako arogantne otázku... ja mu na to "my sme si nepotykali!" a otočila som hlavu na druhu stranu.... so mnou sa takým sposobom baviť nebude! je mi jedno či má embéčku alebo najnovší model BMW..!

Ahojte Dick

Paradny príspevok a pekny vecer ti prajem :)

Ak mozem poradit, pravda za ktorou sa zanies prehlbi tvoju nenavist voci svetu (_:

Je to moja skusenosti a rad by som ju vyzdielal :_)

Vsetka pravda sa da zjednodusit do jednej : bud dobry a pomahaj ludom, nechaj prichadzat co prichadza : ) : ) : )

Zavola ta niekto von, chod :) Zavola ta niekto do prac, rob :) Zavola ta niekto sa najest, najedz sa :) Zavola ta niekto na dovolenku, chod :) Zavola ta niekto o peniazky, daj mu :)

(ak by si prehlbil pravdu, prehlbis tym svoje JA, cize budes coraz viac odmietat to co sa deje, tym padom prestanes vytvarat zivot, tym padom v spatnej vazbe toho bude coraz menej .... ako pisem, odpovede ktore hladas ... je potreba vzdat sa tych otázok, syndrom "mat pravdu", syndrom oddelenia JA od sveta, života