Ako z názvu vyplývy nemám dôvod na radosť. Nemám dôvod na život. Nemám dôvod existovať. Po dlhej dobe som si našla prácu v ktorej som už styri mesiace. Zo začiatku som sa tešila, povzbudilo ma to do života lebo som už nedúfala že si nejakú nájdem. Bola som spokojná aj som z časti. Ale po tých 4 mesiacoch to ide dolu vodou. Kolegovia mi lezú na nervy, z práce chodím unavená, šéf je náladový. Ako môžem byť rada že nejakú mám lebo mám známych ktorý nemajú a nevedia si nájsť a ledva vyžijú. Ale mňa to už ubíja, Tá monotónnosť, Už by som šla niekam inam ale nieje kam a do zahraničia sa mi nechce ísť ani nemám energiu niekam do cudziny ísť.
Ďalším mojím trápením je láska. Nemám šťastie na mužov, som asi škaredá. Vo vyžarovaní to nieje, lebo keď idem von tak som spoločenská, myslím že až veľmi, smejem sa, tancujem a komunikujem. Už ma nikam nebaví ani chodiť ani nikam nebudem chodiť lebo to nemá cenu. Keď aj natrafím na nejakého muža zistím že si zo mňa robil dotyčný "dobrý deň" a len si zo mňa uťahoval. Navrhne stretko, pozvanie na kávu a nakoniec to odvolá alebo mi povie že to bol vtip. Bávi sa so mnou nejaký, všetko v pohode, vyzerá to nádejne, bávíme sa spolu a pri odchode navrhne pozvanie a nakoniec sa neozve, keď volám ja tak nedvíha či ma vypne. Fakt už nemám nervy na dnešných debilov ktorí si takto zo žien uťahujú. Tvária sa že niečo z toho bude a nakoniec vycúvajú bez vysvetlenia. Niesom žena s požadovanými rozmermy po ktorých muži túžia ale keď vidím moje kolegyne či kamošky tlsté, nízke, s malými prsammi, krivými zubami, žltými zubami, s mega veľkými prsami, dosť blbou povahou, hysterky, despotky tak sa vážne pýtam kde je problém u mňa že hentie si našli a niektoré majú fešákov za mužov a ja čo zapadám do celkom dobrého priemeru stále nič? A stále ma len nejaký naťahuje či to už cez pokec, facebook alebo v realite. Nepijem, nehreším, nefajčím, niesom výstredná a predsa nič.
Najradšej by som odišla od toho všetkého preč lebo už nemám na nič chuť. Nemám chuť variť, upratovať, obliecť sa, len jem a jem. Aj to aby som tu napísala ma stojí vypätie síl.
Stratila som motiváciu žiť
Kto ti dal pravo urazat ludi ktori sa ti snazia pomoct? Co vlastne chces?
Co od nas chces? Na co tu vobec pises, ked Jan ti dal navrh a ty takto prizemne reagujes? Maj trochu uroven. Chodis na pokec a neviem kam a tam nemas problem predpokladam sa stretnut. Tu ti vadi ponuka a ,,mesiasky komplex''. Ujasni si co chces. Zmen spravanie lebo na taketo drze spravanie ma malokto chut a ked si takato vzdy tak sa necudujem, ze zazivas sklamanie. Zamysli sa nad sebou...
Ja ich naozaj nezneuzivam :) ver mi , ale prisahat nemozem ti zial....
Prinajmensom tam nebudes zneuzivat ine nicky, akakolvek.kobra.
zatratená. Precitala som si iba tvoju reakciu na Janna82 a dost ma to zarazilo. Lebo chalan pise inteligentne slusne rozumne aj empaticky s porozumenim pochopenim, navrhne ti ze mu mozes napisat ozvat sa ai a ty ho odfajcis ako daakeho uhm uuhm?))
No ak si takato aj v reale, tak mozes byt sice pekna no ak si takato sedlana tak sa nediv ze sa ti nic nedari, nik ta nechce ai. Chces iba brat. No nic nedavas. Neponukas. Pekna miska no prazdna
Urcite ste si vsimli, ze tu niekto kradne nicky, vytaca ludi a este si aj sam odpoveda. Zatratena, radim ti prihlasit sa, zalozit si zamknutu temu a tuto temu vymazat. Do zamknutej temy ti mozu prispievat len prihlaseni ludia. Snad ti tam niekto pomoze.
Ahoj,
niečo podobné ako ty, už prežívam viac ako dva roky a mám pocit, ako keby to malo zhoršujúcu sa tendenciu. Čo je z toho asi najhoršie a čo v tvojom príspevku opisuješ aj ty, je tá neskutočná nechuť do všetkého a tiež to, že dni, ktoré síce na jednej strane plynú veľmi rýchlo, aspoň ja to tak vnímam, ale na strane druhej sa zlievajú do akejsi bezfarebnej monotónnej ,,kaše". A čo ma tiež ešte mrzí, že mal som vcelku dosť záujmov, ktoré ma napĺňali, robili mi radosť a pri ktorých som si vedel akosi vykompenzovať to, čo mi chýbalo. Ale posledné dva roky ma už ako keby nič z toho nebaví, nedokáže nadchnúť tak, ako predtým. Neviem si už k tomu akosi nájsť cestu a to ma dosť mrzí.
Napriek tomu, že tu, kde žijem, mám aj nejakých známych, jedneho kamaráta, s ktorým sa čas od času stretneme a som za neho veľmi vďačný, cítim sa dosť osamelý a aj keď človek by mal vedieť fungovať aj sám so sebou, predsa len je ten pocit osamelosti niekedy dosť ubíjajúci. Vo vzťahoch samozrejme tiež nemám veľmi šťastie, dalo by sa to povedať aj tak, že asi vždy klopem v nesprávny čas na tie nesprávne dvere. Myslím si, že napriek všetkému úsiliu v živote, človek musí mať aj trochu šťastia a to je jedno v akom aspekte života. Bez toho je to častokrát ako výstrel do prázdna. Človek síce venuje niečomu čas a energiu, ale ten výsledok sa v konečnom dôsledku aj tak nedostaví.
Snažím sa ale neustále nejak hľadať silu sám v sebe a pomôcť si sám, pretože čakať na niečo od iných, či ,,z vonka" je asi zbytočné. Ak niečo má prísť, tak to príde a ak nie, tak sa jednoducho aj tak nedočkáš.
A čo sa týka tohto fóra...Pomôcť ti tu nepomôže naozaj asi nikto. Skôr ti ľudia môžu poradiť, resp. poskytnúť iný pohľad na to, čo momentálne prežívaš. Samozrejme, záleží to od toho, kto bude na tvoj príspevok reagovať, pretože človek môže byť z toho nakoniec aj dosť sklamaný, znechutený. Ale s tým treba počítať, keď už sem raz niečo napíšeš. Kto nezažil, nepochopí. A ľudia, ktorí si nikdy neprešli tým, čo prežívaš aktuálne, alebo čím si prešla a tak podobne, ti asi sotva môžu dať nejaký uspokojujúci názor, pohľad. Akurát ťa tak môžu svojím ,,mudrovaním" ešte viac rozladiť a preto tu radšej ani ja svoje problémy nerozoberám. Ak budeš chcieť napíš, môj mail mám pri nicku.
ahoj, skus to zahranicie
Zatratená-prosim nerob to! Mas nieco rada? Co to je? Co ta zaujima? Najdi si nieco co ta bavi co ta naplna...prosim velmi ta prosim maj sa rada a tvoju rodinu nech uz bolo cokolvek ako bolo zabudni na to a chod v zivote dalej...
Ahoj,
viem ako sa asi cítiš. Po škole som si taktiež našiel prácu, v ktorej sa síce necítim na 100% super ale je to lepšie ako 90% prípadov ľudí v mojom okolí, ktorí chodia robiť kade tade za pás, vykladať tovar alebo čo. Ja si sedím v kancli... S kolegami síce vychádzam, ale väčšina už má deti v mojom veku a teda si tam nemám s kým a čo povedať. Je to také celé divné, ale tak čo už. Taktiež mám 25. So ženami veľmi nekomunikujem, teda komunikujem ale v okolí nemám žiadnu osobu s ktorou by sa dali viesť plnohodnotné rozhovory (pozdrav a to ako sa mám za rozhovor nepovažujem). A takto to je aj s chlapmi... Som síce spoločenský, ale asi len sám pre seba. Našiel som si svoje záľuby, ktorým sa venujem. Síce nie vždy ma vytiahnu zo "zlej" nálady ale len pri nich viem vypnúť... Vzťah som už neriešil dlhú dobu a asi som aj zabudol čo to je. Nie že by mi to nechýbalo, skôr niet s kým. Dnešné ženy sa mi vo väčšine prípadov hnusia. Ostatné sú vydaté alebo zadané :) A bojím sa, že už ani nebudem vedieť ako sa vo vzťahu správať... Ak si z východného Slovenska, rád pokecám...
