Ako z názvu vyplývy nemám dôvod na radosť. Nemám dôvod na život. Nemám dôvod existovať. Po dlhej dobe som si našla prácu v ktorej som už styri mesiace. Zo začiatku som sa tešila, povzbudilo ma to do života lebo som už nedúfala že si nejakú nájdem. Bola som spokojná aj som z časti. Ale po tých 4 mesiacoch to ide dolu vodou. Kolegovia mi lezú na nervy, z práce chodím unavená, šéf je náladový. Ako môžem byť rada že nejakú mám lebo mám známych ktorý nemajú a nevedia si nájsť a ledva vyžijú. Ale mňa to už ubíja, Tá monotónnosť, Už by som šla niekam inam ale nieje kam a do zahraničia sa mi nechce ísť ani nemám energiu niekam do cudziny ísť.
Ďalším mojím trápením je láska. Nemám šťastie na mužov, som asi škaredá. Vo vyžarovaní to nieje, lebo keď idem von tak som spoločenská, myslím že až veľmi, smejem sa, tancujem a komunikujem. Už ma nikam nebaví ani chodiť ani nikam nebudem chodiť lebo to nemá cenu. Keď aj natrafím na nejakého muža zistím že si zo mňa robil dotyčný "dobrý deň" a len si zo mňa uťahoval. Navrhne stretko, pozvanie na kávu a nakoniec to odvolá alebo mi povie že to bol vtip. Bávi sa so mnou nejaký, všetko v pohode, vyzerá to nádejne, bávíme sa spolu a pri odchode navrhne pozvanie a nakoniec sa neozve, keď volám ja tak nedvíha či ma vypne. Fakt už nemám nervy na dnešných debilov ktorí si takto zo žien uťahujú. Tvária sa že niečo z toho bude a nakoniec vycúvajú bez vysvetlenia. Niesom žena s požadovanými rozmermy po ktorých muži túžia ale keď vidím moje kolegyne či kamošky tlsté, nízke, s malými prsammi, krivými zubami, žltými zubami, s mega veľkými prsami, dosť blbou povahou, hysterky, despotky tak sa vážne pýtam kde je problém u mňa že hentie si našli a niektoré majú fešákov za mužov a ja čo zapadám do celkom dobrého priemeru stále nič? A stále ma len nejaký naťahuje či to už cez pokec, facebook alebo v realite. Nepijem, nehreším, nefajčím, niesom výstredná a predsa nič.
Najradšej by som odišla od toho všetkého preč lebo už nemám na nič chuť. Nemám chuť variť, upratovať, obliecť sa, len jem a jem. Aj to aby som tu napísala ma stojí vypätie síl.
Stratila som motiváciu žiť
no asi máš nejaku depresiu a bolo by dobré keby si sa zdôverila niekomu vo svojej blízkosti komu dôveruješ a nie na internete... možno ani na nejake rady teraz velmi reagovať nebudeš... no do budúcnosti by bolo dobré keby si pouvažovala nad sebou aby si sama sebe porozumela... je dobré ked človek nie je chytený vlastnými myšlienkami ale rozumie čo je na ich pozadí, je aktívnym pozorovatelom... ty sa práveže naopak nimi necháš len tak unášať... ale to nie je žiadna tragédia, to sa stáva každému... aj človek ktorý sa ukrýva za nickom biela kobra sa teraz len tak necháva unášať svojimi mindrákmi akurát to má navonok inú podobu no možno ho za rohom čaká depresia a tej sa pokúša vyhnúť ale ty máš navrch pretože ty si aspoň priznávaš že ti niečo je a máš odvahu to urobiť tu kdežto on bude hrať nejake formy rôzne detinsky sa prejavovať...
Viete čo, toto nieje riešenie, odchádzam,tu mi asi nik nepomôže,
Ak ešte bude tá osoba písať v mojom nicku niesom to ja.
ďakujem
Prepáčte za chyby ale tá osoba ma vytočila čo tu napísala.
Navyše čím ďalej túžim umieť. Smrť by bola najlepším riešením pre mňa myslím..
,,zatratena,,-si veriaca? Tak ak ano, chod na spoved,to ti pomoze alebo sa porozpravaj s knazom....
no pre začiatok je najdôležitejšie tým problémom porozumieť
Mám viac toho nedoriešeného na duši ale ako to riešiť? Čo s tým?
a nevšímaj si také osoby ktoré sa ukrývajú za rôzne nicky ako napríklad biela kobra... sú to ludia ktorí majú sami so sebou nejaky problém a takto "hrdinsky" za monitorom si svoj problém ventilujú .... neriešia ho lebo to nevedia, len ventilujú
možno ťa niečo nedoriešené tlačí na duši... vtedy je najlepšie nepotláčať v sebe to čo ťa trápi ale naopak pozrieť sa na to zoznámiť sa s tým pochopiť to a potom ťa to prestane tak ovládať
a v čom je teda podla teba problém ? vo všetkom ostatnom len nie v tebe ?
k tomu všetkému čo si napísala sa dá napísať x dalších možných dôvodov.... možno to ako si myslíš že na druhých pôsobíš nekorešponduje s tým ako na nich naozaj pôsobíš .... alebo na niektorých z nich.... možno kolegov v práci vnímaš tiež pesimiticky možno ti chýba nadhlad a berieš to všetko príliš vážne ale možno máš pravdu v takom prípade zmeň radšej prácu... ale skôr si myslím že najprv by si mala pouvažovať nad sebou lebo máš príliš fatalistické a čierne myšlienky... alebo nemyslíš si že je prehnané ked tvrdíš že žiadny muž ťa nechce ?? a s tou monotonnosťou predovšetkým počas volného času sa dá predsa bojovať tak že si vymyslíš niečo nové bud tvorivá zapni fantáziu naruš tú monotonnosť
No vy ste nestastne z toho ze vas nikto nechce, ved to nie je tento zivot o tom! Uplne je to o inom!tezte sa z toho, ze ste sa mohli zobudit do noveho dna! Ved to je krasne...mozte sa maoovat pekne obliekat a muz vas nemusi zaujimat...ani ziadne vztahy medzi muzom a zenou! Proste zite podla svedomia. Ono hovori za vsetko!
