Ako z názvu vyplývy nemám dôvod na radosť. Nemám dôvod na život. Nemám dôvod existovať. Po dlhej dobe som si našla prácu v ktorej som už styri mesiace. Zo začiatku som sa tešila, povzbudilo ma to do života lebo som už nedúfala že si nejakú nájdem. Bola som spokojná aj som z časti. Ale po tých 4 mesiacoch to ide dolu vodou. Kolegovia mi lezú na nervy, z práce chodím unavená, šéf je náladový. Ako môžem byť rada že nejakú mám lebo mám známych ktorý nemajú a nevedia si nájsť a ledva vyžijú. Ale mňa to už ubíja, Tá monotónnosť, Už by som šla niekam inam ale nieje kam a do zahraničia sa mi nechce ísť ani nemám energiu niekam do cudziny ísť.
Ďalším mojím trápením je láska. Nemám šťastie na mužov, som asi škaredá. Vo vyžarovaní to nieje, lebo keď idem von tak som spoločenská, myslím že až veľmi, smejem sa, tancujem a komunikujem. Už ma nikam nebaví ani chodiť ani nikam nebudem chodiť lebo to nemá cenu. Keď aj natrafím na nejakého muža zistím že si zo mňa robil dotyčný "dobrý deň" a len si zo mňa uťahoval. Navrhne stretko, pozvanie na kávu a nakoniec to odvolá alebo mi povie že to bol vtip. Bávi sa so mnou nejaký, všetko v pohode, vyzerá to nádejne, bávíme sa spolu a pri odchode navrhne pozvanie a nakoniec sa neozve, keď volám ja tak nedvíha či ma vypne. Fakt už nemám nervy na dnešných debilov ktorí si takto zo žien uťahujú. Tvária sa že niečo z toho bude a nakoniec vycúvajú bez vysvetlenia. Niesom žena s požadovanými rozmermy po ktorých muži túžia ale keď vidím moje kolegyne či kamošky tlsté, nízke, s malými prsammi, krivými zubami, žltými zubami, s mega veľkými prsami, dosť blbou povahou, hysterky, despotky tak sa vážne pýtam kde je problém u mňa že hentie si našli a niektoré majú fešákov za mužov a ja čo zapadám do celkom dobrého priemeru stále nič? A stále ma len nejaký naťahuje či to už cez pokec, facebook alebo v realite. Nepijem, nehreším, nefajčím, niesom výstredná a predsa nič.
Najradšej by som odišla od toho všetkého preč lebo už nemám na nič chuť. Nemám chuť variť, upratovať, obliecť sa, len jem a jem. Aj to aby som tu napísala ma stojí vypätie síl.
Stratila som motiváciu žiť
Tú monotonnosť som myslela skôr tým že stále každý deň to isté, ráno rýchlo do práce, potom ten kolobeh v práci rovnaký, a potom naspäť domov, alebo niekam idem s niekym sadnúť a potom domov a z toho mám pocit monotonnosti. Že každý deň ma ubíja a v ničom sa nelíši. Akoby som nežila ale prežívala. Ako keď niekam idem je to dobré ale keď sa odtiaľ vrátim opäť doľahne na mňa taká ťažoba z ničoty. Pritom si uvedomím sama že si poviem dievča vzchop sa iní majú vážné zdrav. problémy, ťažkosti s deťmi, s partnermi, nemajú prácu a ty aspoň nejakú máš ale to pomôže len na chvíľu.
A teraz keď som dospela k názoru že ma žiaden muž nechce a robia si zo mňa prdel tak nemám chuť sa ani s nejakým dementom zoznamovať. Mám 25 ale cítim sa na 50
Tak práca ma aj baví, je zmysluplná ale vadia mi niektorí kolegovia a kolegyne, ťažko s nimi výjsť, nesadla som si s niektorými od začiatku, šéf je tiež v pohode ale náladový, keď nemá svoj deň tak s ním nieje normálna reč.
A to vyžarovanie ani nie, práveže mám niektoré kamošky ktoré majú deprimujúce zmýšľanie, stále sa sťažujú a predsa sa na nich chlapi lepia. A ja čo sa snažím keď už niekde som tešiť, zabávať, proste žiť naplno tak nič. Keď idem niekam na tanec alebo posedieť tak sa snažim pôsobiť veselo, baviť sa, oni sa tiež bavia ale keď je po všetkom opadne ten ich záujem. Ako by to tiež predstierali.
s prácou ti poradiť neviem ale môžeš si zo zvedavosti dať osobnostný test ... to znamená aký typ osobnosti si a vo výsledku dostaneš približný hrubý odhad toho na akú prácu alebo pracovnú oblasť sa hodíš
www.emiero.sk
niečo o tom teste
sk.wikipedia.org
možno ked ťa ubíja tá monotonnosť tak si kreatívny typ ktorý má rád zmenu a potom si ako ja :-) ... veľa ľudí taktiež hľadá prácu zmysluplnú a peniaze sú na druhom mieste a možno je tvoj prípad že potrebuješ robiť niečo zmysluplnejšie
pouvažuj nad sebou to by bolo také moje celkové odporučanie
možno z teba cítia tú depku a ten porazenecký postoj ktorý k tomu všetkému máš
alebo to celé vidíš čierne a preháňaš a v skutočnosti si z teba každý muž neuťahuje
