Ahojte, potrebujem sa vyrozprávať pripadne požiadať niekoho kto je/bol v podobnej situácii , aby sa vyjadril. Mám priateľa, vyše roka. Ma 8 ročného syna s ktorým nežije, no stretáva sa s ním každý druhý víkend (resp vždy od štvrtka do pondelka - každý druhý týžden) , takisto prázdniny atd. Väčšinu tieto vikendy s nimi nie som a robím si vlastný program, no samozrejme sú dni / prázdniny kedy chodí k nám. Problém je vo mne , a to taký že žiarlim na syna . Možno si poviete že som sprostá, a že to nie je normálne, no doteraz som mala vzťahy kedy som bola pre partnera ja ta jediná, a nemusela som sa s nikým deliť o lásku a nie som na to zvyknutá, neviem to prekusnut. Som citlivá a lásku potrebujem cítiť stále a potrebujem aby mi ju partner dával patrične najavo, a neviem predýchať že ma niekoho radšej ako mna ....Ked sme sami, nie je žiaden problém, všetko je tak ako ma byt, partner mi lásku dokazuje a ja som šťastná. No ako náhle k nám príde jeho syn/alebo je partner s ním, automaticky ako by som tam nebola, vidno že syna miluje , samozrejme že viac ako mna, k synovi sa sprava ako k 3 ročnému, neustále ho rozmaznáva, maly je vkuse na ňom zavesený, vydobija si pozornosť, neustále je ako "ockov cecek" , partner sa s ním rozpráva iba zdrobneninami ako naozaj s 3 ročným dieťaťom, dokonca partner svojho 8 ročného syna musí chodiť uspávat aby vôbec zaspal. Príde mi to choré že nemôžem spať ani s vlastným partnerom v posteli bez toho aby v noci alebo nad ranom neprišiel k nám do postele maly (lebo nevie spať bez ocka). Ked sú sami , samozrejme že partner s ním spáva a stále ho k tomu učí, takze sa tomu ani nedivím no neskutočne mi to vadí a neviem co s tým. Ďalším problémom je to, že môj názor partner neberie, ako náhle poviem jedno slovo co sa týka týchto veci, hneď to berie ako útok a urobí zo mna najhoršiu na svete . Je to v našom vzťahu jediný dôvod kvôli ktorému sa hádame. Dosť dlho mi trvalo, kým som si zvykla vôbec na to, že nie sme spolu každý druhý víkend. Normálny človek by chcel vikendy tráviť s partnerom , kedže pracovný týžden je pracovný týžden, no ani to nemám umožnené. Resp je mi lepšie ked nevidím ako vychovava svojho syna , lebo mám na to svoj názor a vznikla by z toho zasa len hádka . Áno viem, som bezdetná a nemôžem sa k tomu adekvátne vyjadrit nakoľko kedže nemám deti neviem tento vzťah ešte úplne pochopiť , no ide tu hlavne o moju žiarlivosť ked sme s jeho synom . Som vtedy skor nešťastná ako stastna a viac sa trápim, a uz teraz sa bojím letných prázdnin ked bude u nás takmer mesiac ... A ked sme sa bavili o našom spoločnom dieťati, jeho prvá otázka :a co bude s .....(meno syna)??? Je to normálne ? Prosím Vás ak tu je niekto kto sa nachádzal v podobnej situácii alebo sa cittil podobne ako ja , prosím Vás poraďte mi ako sa mám správať , ako to prekusnut že vôbec ma dieťa... Je to veľmi tažké kedže nemôžem nič povedať nakoľko vždy som zlá ja a vždy sa pohadame...Prosím o rady a názory a hlúpe komentáre si nechajte, nemám na to náladu, skôr som uz zúfalá
Partnerov syn a ziarlivost
Chápem a je to nepríjemné v oboch prípadoch. Tak snáď pri tebe našiel všetko čo mu chýbalo :)
Annie
Nevidel to.Poznali sa 4 roky.Kupil si steniatko a zacali dpolu byvat.Potom sa zobrali.Vsetko bolo superPrisli deti a ona zrazu predtala stihat.Tak jej pomahal.Ona bola doma,deti v skole a aj tak nestihala nic.Navarit nemohla lebo jej nieco chybalo a tak mu zavolala nech sa po ceste z prace zastavi to kupit.
Varilo sa az ked prisiel.Stale robil tak aby bolo dobre.Ked sa jej pekne opytal preco nestihla ked bola doma,dostala hystericky zachvat ze in ju nechape.Deti jej boli na pritaz.
To zistil az neskor.
Niekedy sa mozes snazit a nejde to.
Moja svokra pre ila zivot s alkoholikom ktory zacal pot ked prisiel o pracu.Bolo by neslusne sa rozviest a tak trpela.Nakoniec zomrela na rakovinu.Pri mne.Lebo jej manzel sedel v krcme.
O Teba ja strach nemám. Budeš mať, čo chceš! : )
Kýčera, ďakujem. O takom snívam, ale som príliš veľká realistka na to aby som si myslela, že bude všetko v pohode. Aj do toho najdokonalejšieho vzťahu prídu krízy a asi je to len o chcení tých dvoch či to prekonajú. Každopádne už teraz viem, že sa budem veľmi snažiť, aby som raz mala pekné manželstvo a aby som s tým mojím raz na lavičke pred domom spomínala na celý náš život :)
Annie, správna odpoveď! Máš otvorenú myseľ a aj u Teba sa to meniť bude! A že si staromódna? : ) Nie si v tom sama. Aj ja, dievča, aj ja... To, čo si uviedla, to pre dobré manželstvo nestačí. Manželstvá ničí omnoho viac menej dôležitých vecí, podľa niektorých ľudí. Egocentrizmus, žiarlivosť jedného z partnerov,... Život je omnoho zložitejší ako si myslíme... Radšej si darovať slobodu, voľne dýchať a komunikovať s rozvedeným partnerom ako sa dusiť, nenávidieť, robiť si náročky v manželstve. Aj Ty raz dospeješ k takémuto poznaniu. Ak sa raz vydáš, buď náročnejšia, vyžaduj a dávaj partnerovi toho viac ako si len uviedla. Prajem Ti vydarený vzťah až do konca, bez veľkých búrok a zemetrasení! : )
Messje, klobúk dole pred tvojim partnerom. Zas na druhej strane, nedá mi neopýtať sa. Toto všetko čo si napísala pred svadbou nevidel? Ak aj spolu nežili, musel ju vidieť vo viacerých situáciach, nevšimol si, že je nemožná? Jeden môj známy, tiež rozvedený, si trieskal hlavu, aký bol sprostý, lebo prehliadal to, ako sa správala pred svadbou (nebývali spolu) neochota atd... a ja si myslím, že tie signály, že to nebude dobré, vždy nejaké sú. Preto si treba veľmi dobre premyslieť koho si uviažem na krk. A keď to už urobím, tak robiť maximum, aby sa to udržalo. Neber to prosím ako útok na rozvedených lebo viem, že často je to jediná možnosť, skôr som zdesená z toho, ako sa dnes všetci vo veľkom berú lebo však láska jak sviňa a do roka dvoch sa rozvádzajú. Na čo je toto dobré? Proste nikdy to nepochopím. Ale možno som ozaj ja tá divná a až príliš vážne beriem život. Bojím sa však presne tohto. Že ak raz budem mať dieťa, nebude mať kompletnú rodinu a to je pre mňa nočná mora.
Annie
Po rozvode vedia komunikovat lebo su konecne volni,slobodno,stastni.Noe su viac obmedzovani a utlacani...je toho vela.
Aj ja som rozvedena a zijem s partnerom,ktoreho manzelka nenavarila,neupratala,neoprala.On chodil domov o 7 vecer a musel pripravit veceru,dat na poriadok deti a az ked zaspali mal cas pre seba sa osprsit a najest..
Dnes maju striedavu starostlivost a ked pridu ku nam povedia,jeeej zase sa dobre najeme.V nedelu sme malo na obed sandwich lebo mame sa nechcelo varit.
V utorok prisli ku nam zas a vies co som urobila prve?Strcila bundu malej do pracky.Hnus aka špinavá.
Su situacie..ako pise Kycera,ze to uz partner nezvlada.Roky skusa a nejde to.Deti su stastne.
Moj syn trpi lebo jeho otec nejavi o neho zaujem.Ale zase...moj partner sa mu venuje akoby bol jeho.A tu sme zase pri otazke koho by uprednostnil rodic.Moj ex by si vybral jeho partnerku pred dietatom.Moj partner svoje dieta.Ja tiez.
Este doplním ze neboli manželia, boli len normálny pár . A ja tiez nevylučujem ze ked budem mat dieta, budem to vnímať inak, ale zatial ho nemam, preto by aj moj partner mohol pochopiť moj pocit.
Kýčera, ďakujem za názor lebo táto téma ma naozaj zaujíma preto si rada prečítam každú jednu odpoveď. Naozaj nevylučujem, že aj u mňa sa to bude meniť. Ale nesúhlasím s tým, že manželstvo sa ma radšej rozviesť. Veď keď dvaja vedia vychádzať v pohode po rozvode (je veľa takých aj v mojom okolí) ako je možné, že dopustili rozvod? Myslíš si, že pre dieťa je lepšie keď sa vidí s otcom pár krát do týždňa? prípadne každý druhý týždeň? Ja som možno staromódna, ale pokiaľ ma muž netlčie, nechlastá a nepodvádza treba problémy skúsiť prekonávať. Ja poznám veľa takých čo sa rozviedli lebo si prestali rozumieť. To je už čo za dôvod? Ako to, že si po rozvode zrazu rozumejú a vedia komunikovať?
Annie, z Tvojej reakcie som vedela, že dieťa ešte nemáš! A čítať niečo ešte neznamená, že to naozaj aj tak funguje a u všetkých ľudí... Ak má človek rád deti, mal by mať rád všetky, bez rozdielu. A že sa ľudia rozvedú, stáva sa... Často je to pre dieťa lepšie, akoby malo žiť v neutešených pomeroch. Dieťa nemá doplácať na chyby dospelých. Musí cítiť, že ono nenesie žiadnu vinu na rozvode. A dospelí nemajú držať manželstvo nasilu, len preto, že je tam dieťa. V tomto si mimo! A tiež nie je pravidlom, že každá matka uprednostní dieťa. Sú matky, kt. uprednostňujú len a len seba. Ak by si mali vybrať z tých troch osôb len jednu, mnohé hlavne mladé by si vybrali... Hádaj koho? Bol to len prieskum, ale ja sa s ním stotožňujem. Ak by som mala voliť ja, poradie by odpovedalo. Ak by tam malo byť viac deti, uvoľnila by som svoje miesto. Ak by sa jednalo aj o cudzie dieťa, aj vtedy. A propos, v tom výskume bol použitý singulár, nie plurál. Takže nestačí len čítať, ale čítať s porozumením...
